ARGUMENTY ČAPUTOVEJ NA NEVYMENOVANIE HULIAKA SÚ CHABÉ

Pokračuje zápas oligarchických skupín o prístup k peniazom a k moci. Ak sa momentálne k moci nedostali progresívci, saskári, matovičovci, kádeháci, kollárovci a iní, ich sponzori vystrkujú mimovládne organizácie, aby ovplyvňovali verejnú mienku a sťažovali prevzatie vládnutia novovytvorenou koalíciou.

Foto SITA/DIANA ČERNÁKOVÁ
Dátum 20.10.2023

Postoj a konanie Zuzany Čaputovej k návrhu na vymenovanie ministra životného prostredia Rudolfa Huliaka nie je veľkým prekvapením. Aspoň pre tých, ktorí pozorne sledujú jej správanie na poste prezidentky SR. Jej „argumenty“ či dôvody na nevymenovanie Huliaka sú také chabé a nepostačujúce, že len znovu pripomínajú, že na takú funkciu nie je ani vhodná, ani jej nie je hodná.

Už z prvých diskusií kandidáta na ministra v médiách je zrejmé, že niektoré občianske združenia, pôsobiace v oblasti životného prostredia, „narazili“ na odborníka a rozhľadeného človeka, ktorý odhaľuje aj ich činnosť. Tou je priživovanie sa na problémoch životného prostredia, čerpanie nemalých peňazí, ktoré dostávajú od štátu, od sponzorov, ale aj zo zahraničia. A budenie dojmu, že tým sa demokraticky podieľajú na riešení problémov a na spravovaní spoločnosti.

Pritom niektoré z nich takzvane vychovávajú kádre „na objednávku“, ktoré sa potom začnú uchádzať o miesto a posty v politike. Napokon Zuzana Čaputová je sama takýmto názorným príkladom. Pretože sa „odnikiaľ“ a bez akejkoľvek skúsenosti rýchlo „vyhupla“ až do kancelárie prezidentky republiky. Konkrétny krok Čaputovej a odmietnutie kandidáta jednej zo strán, ktorá má zastúpenie v parlamente a je súčasťou tvoriacej sa koalície, na ministra v novej vláde len zdôrazňuje stav súčasnej spoločnosti. Ukazuje, akú máme prezidentku a aké hodnoty zastáva. Alebo čie priania napĺňa.

Nedeje sa nič nové, ani nič zvláštne. Pokračuje zápas oligarchických skupín o prístup k peniazom a k moci, ktoré vyplývajú z politického zastúpenia v štátnych orgánoch a inštitúciách. Ak sa momentálne k moci nedostali progresívci, saskári, matovičovci, kádeháci, kollárovci a iní, ich sponzori vystrkujú takzvané mimovládne organizácie, aby ovplyvňovali verejnú mienku a sťažovali prevzatie vládnutia novovytvorenou koalíciou. Teda po uskutočnených voľbách, ktoré sami nazývajú „dokonalou demokraciou“, skúšajú ešte „ďalšiu demokraciu“. Veď ak neuspejú, aspoň „zasmradia“. A budú od samého začiatku komplikovať život a činnosť „tým druhým“. Veď „čosi sa ujme“.

Samozrejme, Michal Šimečka ocenil krok Zuzany Čaputovej. Akoby nie. Ak mu „o fúz“ ubzikla funkcia predsedu vlády, do ktorej blízkosti sa tiež „prepracoval“ cez mimovládky, tak bude robiť všetko preto, aby svojim súperom nič nedaroval. Bude im on a jeho kumpáni hádzať polená pod nohy od samého začiatku a komplikovať štart do ďalšieho obdobia. A ktovie, čo mu ešte jeho sponzori a „dobrodinci“ pripravia ako plán na pôsobenie v opozícii a ovplyvňovanie verejnej mienky na Slovensku.

Aká je teda demokracia v našej spoločnosti? Demokracia má zrejme „podmienený“ charakter. Ak vyhovuje skupine snažiacej sa o moc, tak ju uznávajú. Ak nevyhovuje z niektorého hľadiska, hľadá táto skupina iné formy „demokracie“, ktoré však zďaleka nie sú skutočnou demokraciou, ale manipuláciou občanov. Táto „demokracia“ zašla tak ďaleko, že aj to, čo je pravda a čo je takzvaný hoax, určuje určitá skupina ľudí pri moci, alebo opäť tie občianske združenia, či ich aktivisti.

V tomto prípade Čaputová, jej priatelia z mimomovládok, zamestnanci kancelárie a, samozrejme, médiá „hlavného prúdu“. Súkromné, mnohokrát riadené zo zahraničia. Zaujímavé, že pri týchto pochybnostiach a sporoch sa do médií pozývajú len „bývalí“ ministri, štátni tajomníci, premiéri, aby rozsúdili, kde je pravda. Kde je však vedecká obec, odborníci, skúsení dlhoroční profesionáli? Prečo nezapoja do diskusii týchto ľudí? Veď značná časť tých „bývalých“ politikov patrila tiež skôr medzi amatérov ako medzi profesionálov v odbornej i politickej oblasti. Ktorí často „naskočili“ k riadeniu rezortov len so skúsenosťou z riadenia bicykla, automobilu, alebo dnes modernej kolobežky. Pretože predtým neriadili nič a nikoho. A dnes „rozdávajú rozumy“, lebo boli na funkciách.

„Bože, ako hlboko som klesla“ – boli slová jednej protagonistky staršieho talianskeho filmu. Dnes sa priamo vnucuje podobné vyjadrenie pre našu súčasnú slovenskú spoločnosť. Kam sme my, občania Slovenska dovolili zájsť politikom, médiám, mimovládnym organizáciám a rôznym „nastrčeným osobám“, aby „viedli našu krajinu. A stále nechceme vidieť, ani pripustiť, že za tým všetkým sú len tí, čo „nahrabali“ kapitál a robia všetko preto, aby si ho udržali a rozmnožili.

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.

DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.


UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.