BALKÁNSKO-UKRAJINSKÉ POSILY

Na Slovensku už pracuje viac než 60-tisíc cudzincov

Foto TASR/MICHAL SVÍTOK
Dátum 15.10.2018

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosahuje z mesiaca na mesiac nižšie hodnoty. V auguste klesla na 5,42 percenta a podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny si aktuálne hľadá prácu „len“ necelých 149-tisíc Slovákov. Hoci je to menej než kedykoľvek predtým, spomedzi európskych krajín sme na tom z hľadiska počtu nezamestnaných stále neslávne. Paradox je, že jedným z najpálčivejších problémov slovenských firiem je práve nedostatok pracovnej sily, najmä tej kvalifikovanej. S týmito ťažkosťami sa stretávajú zamestnávatelia predovšetkým v stavebníctve, priemysle a poľnohospodárstve, no chýbajú nám i lekári, učitelia či kuchári. Azda práve absencia kvalifikácie je dôvodom, prečo je náročné obsadiť 84-tisíc voľných pracovných miest. Alarmujúcu situáciu riešia zamestnávatelia na Slovensku rovnako ako v iných krajinách Európy – najímajú si pracovníkov z hospodársky zaostalejších krajín.

Lámeme rekordy

Zamestnávatelia spočiatku siahali najmä po šikovných ľuďoch z krajín Európskej únie – Bulharoch a Rumunoch, keďže zamestnať ľudí z takzvaných tretích krajín – krajín mimo Európskej únie si vyžadovalo prejsť byrokratickým peklom. Sťažnosti podnikateľov na komplikácie pri zamestnávaní „tretiakov“ boli vyslyšané v máji tohto roka, keď sa Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR rozhodlo uľahčiť pracovníkom z krajín mimo EÚ vstup na slovenský trh práce. Stalo sa tak novelou o službách zamestnanosti, podľa ktorej úrad práce už viac nebude skúmať situáciu na trhu a nebude vyhľadávať vhodných kandidátov zo Slovenska na obsadzovanú pozíciu. Platiť to bude najmä v prípade, ak sa pracovná pozícia označí ako zamestnanie s nedostatkom pracovnej sily v okresoch Slovenska, v ktorých je priemerná miera evidovanej nezamestnanosti nižšia než 5 percent. Jediná podmienka v tomto prípade je, že zamestnávateľ nesmie obsadiť viac než 30 percent svojich pracovných miest zamestnancami z tretích krajín. Aj vďaka tomu sme v auguste zaznamenali ďalší rekord – na Slovensku už podľa oficiálnych údajov pracuje viac než 60-tisíc cudzincov. Najpočetnejšie zastúpenie tu majú najmä občania Srbska, ktorých pracuje na Slovensku viac než 14-tisíc. Na druhej priečke sa umiestnili Rumuni, ktorých tu máme zhruba 10-tisíc. Takmer tretina týchto cudzincov pracovala ku koncu júla tohto roka v Bratislave a hneď za ňou sa umiestnila Trnava.

Prestupná stanica

Odborníci upozorňujú, že Slovensko je pre mnohých cudzincov iba bezplatným školiacim strediskom a tranzitnou krajinou na ceste za lepším životom na Západe. Pre väčšinu z nich je snom pracovať v Nemecku či Rakúsku, kam sa najmä občania Bulharska alebo Rumunska dostanú bez problémov. Jedným zo základných práv Európskej únie je totiž voľný pohyb pracovnej sily. Ľudia z tretích krajín to už také jednoduché nemajú, preto u nás viac ako rok ostávajú pracovať najmä Srbi a Ukrajinci. Ich najväčšiu koncentráciu možno nájsť v automobilkách, ktoré sú dnes na Slovensku štyri – Volkswagen v Bratislave, Jaguar Land Rover pri Nitre, PSA Peugeot Citroën v Trnave a KIA pri Žiline. Prakticky z večera do rána sme sa stali automobilovou veľmocou, keďže patríme ku krajinám, ktoré produkujú najviac áut na jedného obyvateľa. Odhaduje sa, že práve automobilový priemysel vytvorí do roku 2021 ďalších 15-tisíc nových pracovných miest. Kto ich však obsadí? Slováci si na robotníkov zo Srbska či Rumunska pomaly zvykajú, hoci konfliktným situáciám sa úplne zabrániť nepodarilo a najmä v okolí Trnavy a Nitry sa ľudia v minulosti sťažovali na nevhodné správanie cudzích robotníkov. Domáci sa vraj dokonca obávali vzniku akýchsi get, v ktorých by sa spolu s cudzincami kumulovalo i násilie. Podľa prieskumov sú však robotníci z európskych štátov pre nás stále prijateľnejší než ľudia z moslimských krajín.

Kde sú Slováci?

Najmä v dôsledku nespokojnosti s platovým ohodnotením odchádza veľa Slovákov z rodnej krajiny pracovať do zahraničia. Rastúci trend sa zastavil koncom roka 2016 a odvtedy klesá, no i napriek tomu dnes pracuje v zahraničí takmer 150-tisíc našich krajanov. Výrazné zastúpenie tu majú prevažne manuálne pracujúci, ale lepší život hľadajú Slováci i prácou v oblasti obchodu, zdravotníctva, stravovacích či ubytovacích služieb. Do zahraničia odchádzajú s týmto cieľom predovšetkým ľudia z Prešovského, Žilinského a Nitrianskeho kraja. Najviac ich to láka najmä do susedného Česka a Rakúska.

A aké je riešenie tejto situácie? Odbory tlačia na zvýšenie minimálnej mzdy a platov vo všeobecnosti poukazujúc na to, že manuálna práca napríklad v automobilkách by tak mohla byť zaujímavejšia aj pre našincov, ktorí takúto prácu vykonávajú za lepšie peniaze v zahraničí. Ďalším riešením je zníženie daňovo-odvodového zaťaženia firiem, ktoré by podnikateľom rozviazalo ruky a sňalo z krku pomyselnú slučku. A za pokus by rozhodne stála aj „decentralizácia“ priemyslu, ktorý je sústredený prevažne v okolí hlavného mesta, Trnavy a Nitry, zatiaľ čo v hladových dolinách na strednom Slovensku a krajnom východe niet do čoho pichnúť.

 

Výber zo zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily (ÚPSVR) – Bratislavský kraj

 

stavebný špecialista výstavby budov

betonár

tesár

obkladač

automechanik

montér

šička

sanitár

vodič autobusu, trolejbusu, kamiónu

opatrovateľ

lekár bez špecializácie

zubný lekár bez špecializácie

skladník

doručovateľ zásielok, poštár

predavač potravín