BANÁŠ: JE HANEBNÉ A ŠKANDALÓZNE NAZÝVAŤ ĽUDÍ, KTORÍ CHCÚ MIER, MIEROVÝMI ŠTVÁČMI

V svojich 57 rokoch ste sa stali spisovateľom na plný úväzok. Splnilo vaše rozhodnutie očakávania?

V istom zmysle som možno nasledovaniahodný príklad. Človek má ísť za svojimi snami a aj keď ho vietor zaveje inam, musí mať cieľ, víziu. Ja som za tým, čo som chcel, išiel, písal som menšie veci aj popri pracovných povinnostiach, ale sen stať sa plnohodnotným spisovateľom sa mi vďaka tvrdej práci naozaj splnil, až keď som mal 57 rokov.

Prečo ste si vybrali ako témy vašich románov Alexandra Dubčeka, M. R. Štefánika, Tomáša Baťu a Aurela Stodolu?

Príbeh Alexandra Dubčeka bol skôr politický román a tieto tri sú motivačné biografie. Vyberám si ľudí, ktorí išli za svojím snom, ibaže sen nestačí len mať, musíte sa aj postaviť a ísť ho naplniť. Vyberám si ľudí, ktorí svojím príbehom motivovali iných a presadili sa aj vo svete. Štefánik mal sen stať sa astronómom a rozbiť monarchiu, podarilo sa. Baťa mal sen obúvať celý svet, podarilo sa. Stodola mal sen byť raz profesorom na najlepšej technologickej univerzite, podarilo sa. To sú ľudia, ktorí jednak motivujú, a potom sú to s výnimkou Baťu príbehy Slovákov, ktorí majú obrovský potenciál zvýšiť sebavedomie tohto zbytočne sebakritického národa.

Narodil sa 27. septembra 1948 v Bratislave. Na Ekonomickej univerzite v Bratislave vyštudoval zahraničný obchod. Od roku 1972 prešiel mnohými topmanažérskymi pozíciami v Chirana export Piešťany, v Raiffeisen – Tatraleasing a Reemtsma Hamburg Slovak International Tabak. V rokoch 1983 – 1988 bol tlačovým atašé na Československom veľvyslanectve v NDR, v rokoch 1990 až 1992 česko-slovenským vyslancom v Rakúsku. V roku 2002 ho zvolili za poslanca NR SR. Ako prvý poslanec v novodobej histórii bol v jednom funkčnom období vedúcim dvoch stálych delegácií NR SR – pri Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a Parlamentnom zhromaždení NATO, kde ho v Benátkach ako prvého Slováka v histórii v roku 2004 zvolili za viceprezidenta. Po odchode z politiky si splnil svoj sen a začal písať knihy. Dnes patrí medzi najpredávanejších a zároveň je najprekladanejší slovenský spisovateľ. Je nositeľom ocenení Zlatá kniha, Platinová kniha, Cena SC PEN, Cena Slovenských pohľadov, Panta Rhei Awards, Čitateľský top titul, Kniha roka, Kniha Kysúc, Zlaté pero Ladislava Ťažkého, Prémia Vladimíra Ferka, Slovenský Avatar, Hlavná cena Literárneho fondu za román Prebijem sa! Štefánik, ktorý sa v roku 2020 stal odporúčanou literatúrou. Za film Začiatok sezóny získal v roku 1989 hlavnú cenu na filmovom festivale Parco Mondo, Varallo Sesia, Taliansko a druhú cenu Strieborný strapec na 15. medzinárodnom filmovom festivale Santarem Portugalsko 1989 za film Začiatok sezóny. V roku 2011 sa s románom Zóna nadšenia (Jubelzone) stal finalistom nemeckej literárnej ceny Johanna Gottfrieda Seumeho, v roku 2020 získal Národnú cenu Ruska za román Prebijem sa! Štefánik a českú cenu Václava Matěja Krameriusa. Jeho diela boli uverejnené v Českej republike, Poľsku, Nemecku, Rusku, Ukrajine, Maďarsku, Rakúsku, Švajčiarsku, Taliansku, Portugalsku, Bulharsku, Indii, Turecku, Sýrii, Egypte, Španielsku, USA, Chorvátsku, Srbsku, Azerbajdžane. Román Kód 1 vyšiel v najväčšom indickom vydavateľstve Rajpal & Sons. Mimoriadne úspechy zožal so svojimi biografickými a motivačnými románmi Prebijem sa! Štefánik a Som Baťa, dokážem to! V roku 2021 ho čitatelia zvolili v ankete Panta Rhei Awards do trojice najobľúbenejších slovenských spisovateľov. Jozef Banáš vydal štyridsaťštyri kníh, z toho dvadsaťpäť v zahraničí. Mnohé dosahujú desaťtisícové náklady – Kód 9, z ktorého sa predalo vyše 55-tisíc výtlačkov, je jedným z najúspešnejších románov v histórii slovenskej literatúry. Ročne absolvuje okolo osemdesiat besied a autogramiád. O svojich knihách prednášal a besedoval v dvadsiatich krajinách. Dan Brown ho označil za hľadača pravdy a 14. dalajláma počas stretnutia v Kašmíre požehnal jeho úsilie zbližovať ľudí. V máji 2024 mu vyšla kniha Nevzdám to! Aurel Stodola. Celkový počet jeho predaných kníh na Slovensku prekročil 420-tisíc kusov. Je členom Spolku slovenských spisovateľov. Stretnutie s ním je príjemným zážitkom, pretože je mimoriadne múdry, rozhľadený gentleman ochotný pozorne počúvať a rozvíjať diskusiu. V jeho prítomnosti veľmi rýchlo plynie čas, pretože aj v osobnom kontakte vás dokáže zaujať presne tak ako jeho knihy. Jozef Banáš.

Prečo sme takí? Prečo nám chýba sebavedomie?

Vidím dva dôvody. Prvý je z čias monarchie. Rakúšania boli k Čechom predsa len viac tolerantní, Česi mali svoju univerzitu, čeština bol úradný jazyk, kdežto v tej uhorskej časti najmä od vyrovnania v roku 1867 bolo cítiť obrovský tlak. My Slováci sme politicky neexistovali, boli sme Uhri. Ďalším dôvodom boli komunistické časy, kde len málo ľudí malo možnosť cestovať a nemali sme možnosť sa porovnávať. A keď nemáte možnosť sa porovnávať, neviete, kam patríte a tým sa podvedome radíte skromne na koniec radu. Odkedy je možné cestovať a porovnávať sa aj v niečom inom ako len v športe, naberáme sebavedomie.

Pripravujete ďalšiu zaujímajú publikáciu, bude o úspešnej žene?

Mal som výčitky svedomia, že stále píšem len o chlapoch, a tak som tentoraz zvolil ženu. Ľudia, o ktorých píšem, majú ostatných nielen motivovať, ale má ísť o takých, ktorým sa podarilo presadiť za hranicami Slovenska. Hľadal som taký typ ženy a rozhodol som sa pre Boženu Slančíkovú-Timravu. Svoj život prežila na dvoch dedinách – Ábelová a Polichno, zvyšok života v Lučenci a spočiatku som si hovoril, čo už toto môže byť za príbeh. Ale je to príbeh po prvé nenaplnenej lásky a po druhé príbeh veľmi hlboký, siahajúci až na dno duše. Bude to predovšetkým pozitívny príklad sebavedomej ženy, ktorá žila v nežičlivom maďarsko-slovenskom prostredí a napriek tomu dokázala napísať neuveriteľné dielo.

Kedy predpokladáte, že bude kniha na svete?

Pevne verím, že sa mi ju podarí dokončiť do leta budúceho roka, aby mohla vyjsť pred Vianocami. Mám veľa zanietených pomocníkov a pomocníčok z toho kraja a do veľkej miery to bude kolektívne dielo.

Verejnosti ste známy svojimi knihami, ale v kampani Petra Pellegriniho ste sa prejavili ako súci politický moderátor. Čo vás k tomu viedlo?

Dôvod, prečo som nemohol podporiť Ivana Korčoka, súvisel s jeho prehnanou proamerickou servilitou. V rámci priestoru, ktorého sme súčasťou, nebude mať ani Pellegrini možnosť robiť plne nezávislú zahraničnú politiku, ale aj vzhľadom na jeho povahu nebude medzi tými, ktorí sa budú prví hlásiť, že chcú ísť napríklad do vojny na Ukrajine. To by sa dalo očakávať skôr od Ivana Korčoka. Navyše človeka, ktorý medzi svojich blízkych ráta Naďa alebo Káčera, by som rozhodne nikdy nepodporil.

Po prezidentských voľbách a po inaugurácii prezidenta sa o vás písalo, že sa stanete poradcom Petra Pellegriniho. Tak aká je pravda?

Byť poradcom prezidenta je pre každého občana česť. Pán prezident ma oslovil, mali sme seriózny rozhovor, ale nešli sme do detailov, v ktorých sa skrýva čaro neznámeho. Stále viac si však uvedomujem, že mojou vysnívanou aktivitou je písanie. Aj sa mi v tom pri všetkej skromnosti darí, chcem v tom pokračovať a okrem Timravy mám v hlave ďalší veľký projekt, takisto štyri zahraničné. Tento rok taktiež vyjdú za hranicami dve, možno až tri moje knihy, a tak som si povedal, že zrejme nepristúpim na systémovú spoluprácu s prezidentom. Ad hoc mu budem pomáhať a podporovať ho, ale byť jeho poradcom by ma časovo veľmi vyťažovalo.

Peter Pellegrini avizoval, že by bol rád, keby sa mu podarilo upokojiť a spojiť národ. Veríte, že sa to podarí a čo by ste mu v tomto smere poradili?

Celá spoločnosť je rozdelená. Dovolím si na margo toho kratučký príbeh. Ešte za starých pruských čias a cisára Viliama bol jeden sudca, za ktorým prišli dvaja rozhádaní susedia. Sudca bol starý skúsený pán a povedal im, že proces bude v meste vzdialenom 200 km. Objednal im koč, posadil ich do toho koča spolu a vyslal ich na cestu do mesta. Tým dvom neostávalo iné, len spolu komunikovať a keď prišli na miesto, povedali sudcovi, že už si to vyrozprávali a súd netreba. Myslím si, že Pellegrini je skôr muž zmierenia ako konfliktu. Ako prezident sa musí o niečo pokúsiť a poradil by som mu začať deťmi. Zobral by som do Prezidentského paláca deti politikov zo všetkých možných strán, no a kým by sa deti spolu hrali, rodičom neostane iné, len spolu komunikovať.

Ste človek z mediálneho prostredia. Ako vnímate protesty proti normálnej neaktivistickej žurnalistike v TV Markíza a STVR?

Keď pôjdeme ku koreňu veci, dostane sa k slovu pravda. Pravda je veľmi subjektívna vec, koľko ľudí, toľko právd. V Markíze Kovačič povedal, že bojoval za pravdu. Nik mu to neberie, ale je množstvo ľudí, ktorí tú jeho pravdu nevnímali ako svoju pravdu. Mnoho ľudí, naopak, za jeho pravdu bojovalo, aj môj zať Viktor, len pravda je pri prameni rieky, nie pri ústí rieky. Cestou sa totiž pravda poovplyvňuje a keď sa chcete dostať k prameňu rieky, máte jedinú možnosť: plávať proti prúdu. A na to už musíte mať odvahu. Čas ukáže a už aj ukazuje, kde tá pravda je. Napriek absolútnej prevahe mainstreamových médií vyhral kandidát podporovaný alternatívou. Tak kde je teraz pravda? Tí, ktorí neuspeli, či to boli politici alebo médiá, si nedokážu pripustiť, že základným pilierom demokracie sú voľby a keď ich raz niekto vyhral, treba sa s tým vyrovnať.

Vládna koalícia odmieta komunikovať s mainstreamovými médiami. Považujete to za správne?

Podľa mňa nekonali správne. Ja som síce politické relácie príliš nesledoval, pretože si viem predstaviť tráviť nedeľné doobedie aj lepšie, ale z niektorých moderátorov bolo cítiť, že majú svoj svetonázor. Dá sa pochopiť, že sa tam niektorí rozhodli nechodiť, ale nech je moderátor akýkoľvek, keď som sebavedomý a suverénny politik, tak si priestor vybojujem a to svoje poviem.

Ako vidíte ďalší vývoj spoločensko-politickej situácie na Slovensku?

Bez výrazných tektonických posunov na medzinárodnej scéne sa nič nezmení. Prvý tektonický posun bude koniec vojny na Ukrajine. Všetci tí, ktorí tam teraz horlivo posielajú zbrane na čele s českou vládou, z ktorej som šokovaný, otočia okamžite, ako sa vojna skončí, a ona sa zákonite skončí mierovými rokovaniami. Je hanebné a škandalózne nazývať dnes ľudí, ktorí chcú mier, mierovými štváčmi. Situácia na Ukrajine bude do určitej miery podmienená voľbami v USA. Európski lídri typu von der Leyenovej, Macrona či Scholza sú len veľmi priemerní politici, oportunisti, ktorých jediným cieľom je mať moc, zarobiť čo najviac peňazí za čo najmenej práce.

Boli sme svedkami pokusu o zavraždenie kandidáta na prezidenta USA Donalda Trumpa. Kam sa svet teda ženie?

Na margo toho skutku, čo sa stal, bolo komické, keď prezident Biden povedal, že odsudzuje násilie, lebo to nie je americká tradícia. Veď tam pomaly týždeň neprebehne, aby niekoho nezabili. Spojené štáty podliehajú zákonitosti, ktorej sa žiadna veľká ríša v histórii nevyhla. Bolo ich doteraz zdokumentovaných 26 a všetky skončili. Kto by si bol v Kristových časoch pomyslel, že Rímska ríša neprežije? Anglosaská civilizácia kulminovala v časoch prvej a druhej svetovej vojny, zdalo sa, že porazila komunizmus, lenže ide to s ňou zákonite dolu vodou a prichádzajú nové civilizácie. Trvá približne 250 rokov, kým civilizácia vznikne, kulminuje a skončí. USA majú tento rok 248 rokov od svojho vzniku... Je to krajina, ktorá urobila pre svet obrovské veci, dobré i zlé. Bola vzorom demokracie, ale postupne sa dostala do pozície svetového žandára a neuvedomili si podstatnú výhodu USA a tou je, že sú oddelení od ostatného sveta Atlantikom a Tichým oceánom. Kedysi boli nedostreliteľní, ale Rusi majú dnes už také vojenské prostriedky, že ich môžu zasiahnuť a to je kľúčová zmena strategickej paradigmy. Hoci Donald Trump prichádza s heslom Make America Great Again, Amerika už dlho veľká nebude. Je tu Čína, India, štáty BRICS-u. Američania už nemajú silu ani na to, aby vyvolali nejaký konflikt, ako zvykli, keď majú vnútorné problémy. Od druhej svetovej vojny sa nestretli s plnohodnotným vojenským súperom a aj s tými prehrali (Vietnam, Afganistan). Chytil som záchvat smiechu, keď tuším estónska premiérka vyhlásila, že Ukrajina musí vstúpiť do NATO, lebo Putin si netrúfne napadnúť celé NATO. Putin nemá v úmysle útok na NATO a musím sa smiať, keď americký generál povie, že Putin nemá ani na to, aby urobil poriadnu ofenzívu po celej dĺžke frontu, no zároveň v tretej vete ten istý generál povie, že Putin ohrozuje Európu.

Ešte pred vypuknutím konfliktu na Ukrajine ste navštívili Krym, lebo ste chceli vedieť, ako to na Kryme naozaj vyzerá. Čo ste tam vtedy zistili?

Zhodneme sa na tom, že všetky naše médiá sú protiruské a potom si kladiete logickú otázku: keby Krymčania pod tou ruskou okupačnou čižmou trpeli, tak by tam mal sedieť štáb RTVS, Markízy a iných západných médií a od rána do večera nás odtiaľ informovať. Ja som tam bol s kamarátom, chodil som po Kryme, bavil som sa s Rusmi, Ukrajincami, Tatármi a boli, samozrejme, aj kritické názory, ale väčšina blahorečila, že sú „pod Rusmi“ a že tam nie je vojna, lebo vtedy sa to už v Luhansku a na Donbase začínalo. Vždy treba počúvať hlas ľudí a národa, ktorý tam žije. Na Kryme je pre Rusov kľúčový prístav od čias Kataríny Veľkej – Sevastopol, prístav, ktorý cez zimu nezamŕza. Toto Rusi nikdy nepustia. Ak dnes niekto rozpráva, že mier bude, ak Rusi vrátia Krym a ďalšie oblasti, je úplne odtrhnutý od reality.

Bolo správne, že Krym sa prinavrátil do Ruskej federácie?

Rozhodli ľudia v referende. Sú komentáre, že to bolo pod dozorom ruských vojakov. Ukážte mi, ktoré voľby či referendum nebolo pod dohľadom silových zložiek. Jednoducho rozhodli obyvatelia Krymu zdrvujúcou väčšinou. Podľa medzinárodnej definície je anexia vtedy, keď si štát prisvojí územie iného štátu alebo jeho časť proti vôli domácich obyvateľov. Tu prebehlo 16. marca 2014 referendum za pripojenie Krymu k Ruskej federácii, v ktorom hlasovalo ZA 96,77 percenta voličov pri účasti 83 percent.

V roku 2018, keď sme robili spolu rozhovor, pýtala som sa vás, či mienia Američania rozpútať vojnu s Ruskom, vzhľadom na to, že NATO sa presunulo príliš blízko k jeho hraniciam a vyvrcholením by malo byť prijatie Ukrajiny do NATO. Prečo USA a NATO nedodržali ústnu dohodu, že po rozpade východného bloku sa NATO nebude približovať k Ruskej federácii?

Najnenápadnejšia zmena, ktorá sa už deje, je prienik Číny do Ruska. Spolu majú obrovskú silu a existuje na to už aj neoficiálny názov – „Ruchina“. Celý tlak Západu, najmä Američanov prostredníctvom niektorých servilných východoeurópskych politikov, je kvôli surovinám. Svetové zásoby surovín sa zmenšujú, Rusko ich má prakticky všetky, materiálny svet je nenažratý, anglosaský svet je najbohatší a najnenažratejší na čele s predátorom, čiže poškuľujú po ruských surovinách. Rusko je obrovské, má 140 miliónov obyvateľov a málokto dnes vie, že veľká časť Sibíri je už v rukách čínskeho kapitálu. Číňania dnes už toľko investovali do Ruska a do Sibíri, že nemajú inú možnosť, ako pridať sa v prípade konfliktu na stranu Ruska a toto západní analytici vedia. Pre mňa je smiešne, keď sa tu hádame, či Ukrajina vstúpi do NATO. Vojenská sila „Ruchiny“ je x-násobne väčšia ako všetkých krajín NATO dokopy. Nehovoriac o tom, že ak by sa NATO pustilo do vojny s Ruskom, tak by, podobne ako v prvej svetovej vojne, veľká časť slovanských vojakov prebehla na ruskú stranu. Rus keď bráni svoju vlasť, tak ho nik neprekoná a to sú historicky overené fakty.

USA vyhrocujú situáciu cez EÚ, ktorá im oddane slúži a pritom pácha ekonomickú samovraždu. Robia to predstavitelia EÚ vedome?

Sú to oportunisti. Byť nemeckým kancelárom alebo francúzskym prezidentom nie je zlé postavenie. Treba si však uvedomiť, že Nemecko je dodnes fakticky okupovaná krajina a keď Scholz dostane telefonát hoci len od vrátnika z Bieleho domu, tak zrazí opätky.

Aký nás teda čaká ďalší vývoj z globálneho i vnútropolitického pohľadu?

Základný princíp života je zákon rovnováhy. Keď nemáte rovnováhu, systém nefunguje. Materialistický svetonázor doteraz dominoval svetu, ale je stále viac ľudí, ktorí hľadajú pravdu, zmysel a duchovné hodnoty. Duchovno dorovnáva materiálno. Ak chcú udupať nás – ľudí, ktorí hľadáme duchovné hodnoty, zabúdajú, že my sme semiačka.