BERIEME SI SLOVENSKO SPÄŤ

Dankove želania

Predseda NR SR Andrej Danko vyhlásil termín konania prezidentských volieb na 16. marca 2019. V prípade nezvolenia hlavy štátu v prvom kole sa druhé uskutoční 30. marca. Z rozhodnutia vyplýva, že lehota na utvorenie volebných okrskov a určenie volebných miestností uplynie 30. januára 2019. Danko si želá, aby nový prezident SR disponoval vlastnosťami, ktoré mali osobnosti zo slovenskej histórie. Malo by podľa neho ísť o prienikového človeka: „Želal by som si, aby disponoval láskou k jazyku a národu, akú mal Ľudovít Štúr, aby bol odvážny a priebojný ako Milan Rastislav Štefánik, aby mal vieru a obetu ako Andrej Hlinka, aby bol ľudský a dobrý ako Alexander Dubček a aby mal politické vlastnosti a skúsenosti, ktoré mal Gustáv Husák.“ O svojich ambíciách stať sa prezidentom sa šéf parlamentu vyjadrí po rozhodnutí Predsedníctva SNS. „Avizoval som, že akékoľvek bude rozhodnutie, ja kampaňovať nebudem,“ uzavrel Danko. 

Robert Mistrík vyhlásil, že prezidentské voľby budú aj o tom, či po všetkých škandáloch a prehrách dokáže Smer získať v prezidentských voľbách väčšinu. 

Vyše desať záujemcov

Do boja o Prezidentský palác sa už chce zapojiť viac ako desať záujemcov. Kandidatúru ohlásil Béla Bugár (Most-Híd), Robert Mistrík (s podporou SaS a Spolu), Juraj Zábojník (bezpečnostný analytik), Eduard Chmelár (politický analytik), Zuzana Čaputová (Progresívne Slovensko), Milan Krajniak (Sme rodina), Oskar Fegyveres (svedok únosu prezidentovho syna Kováča ml.), Marian Kotleba (ĽS Naše Slovensko), František Mikloško (expolitik KDH), Róbert Švec (Slovenské hnutie obrody), Bohumila Tauchmannová, Štefan Harabin (sudca Najvyššieho súdu SR) či dramaturgička a riaditeľka módnej televízie Gabriela Drobová. Strana Smer-SD, ktorá s oznámením svojho kandidáta dlho robila drahoty, nakoniec presvedčila na prijatie kandidatúry eurokomisára Maroša Šefčoviča. Politológovia sa zhodujú, že práve Šefčovič má reálne šance dostať sa do druhého kola a jeho úspech závisí len od jeho súpera. Mnohí si ho vedia predstaviť ako nadstraníckeho prezidenta, dokonca by vraj mohol byť typom prezidenta, akým bol Michal Kováč st., ktorý sa napriek podpore vtedajšieho HZDS necítil byť k strane viazaný. To isté by si údajne mohlo dovoliť aj Maroš Šefčovič s tým, že ho rešpektujú všetky strany politického spektra. Politológovia si však neuvedomujú, že Ševčoviča nebudú voliť predstavitelia politických strán, ale občania SR. A pre Smer-SD by v tomto prípade bola oveľa výhodnejšia kandidatúra Miroslava Lajčáka, ktorý je podstatne známejší nielen v zahraničí, ale aj doma. Pre Šefčoviča aj prípadná prehra nepredstavuje nijaké riziko, pretože sa bez problémov bude môcť vrátiť späť, odkiaľ prišiel s podporou mainstreamových slniečkarov. Slovensko podľa jeho slov potrebuje dobrého a nadstraníckeho prezidenta a celospoločenský zmier. Prezidentský kandidát sociálnych demokratov cíti zodpovednosť, pokoru, odhodlanie a váži si dôveru Smeru-SD. Kampaň práve spúšťa a chce ju viesť pozitívne. Práve si zriaďuje transparentný účet, do kampane dá vlastné finančné prostriedky, osloví aj prípadných podporovateľov a s financovaním mu pomôže aj Smer-SD. Hovorí o potrebe boja s korupciou a zdôrazňuje, že bude garantom ukotvenia Slovenska v Európskej únii.

Potešený Bugár

Prezidentský kandidát a šéf Mosta-Híd Béla Bugár nemá problém o Prezidentský palác súťažiť s Marošom Šefčovičom, ktorý podľa neho odviedol kus dobrej práce v prospech Slovenska. Veľmi rád bude podľa vlastných slov súperiť s človekom, ktorého proeurópska orientácia je nespochybniteľná a ktorú medzi prioritami deklaroval. Naopak z kandidatúry Ševčoviča nemajú radosť František Mikloško, Zuzana Čaputová a Robert Mistrík. Mikloško ho označuje za skúseného diplomata, ktorý v Európskej komisii požíva rešpekt. Upozorňuje však, že je osobným kandidátom Roberta Fica a kandidátom strany Smer-SD. „S kandidatúrou preberá zodpovednosť za katastrofálnu politiku Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, pre ktorú museli obaja odstúpiť z funkcií,“ uviedol vo svojom stanovisku Mikloško. „Prezidentské voľby budú aj o tom, či po všetkých škandáloch a prehrách dokáže Smer získať v prezidentských voľbách väčšinu. Urobím všetko pre to, aby nezískal,“ vyhlásil Mistrík. Čaputová vo svojom stanovisku uviedla, že chce byť alternatívou voči Šefčovičovi. Čaputová pochybuje o tom, či by Šefčovič ako prezident dokázal a mal záujem využívať váhu tejto funkcie na to, aby sa korupčné kauzy na Slovensku úspešne vyšetrovali a aby Slovensko bolo spravodlivou krajinou.

Béla Bugár veľmi rád bude súperiť s človekom, ktorého proeurópska orientácia je nespochybniteľná a ktorú medzi prioritami deklaroval.

Najlacnejšia kampaň

V rovnaký deň, ako oznámil kandidatúru Maroš Šefčovič, odovzdal sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin na pôde Národnej rady SR hárky s takmer 32-tisíc podpismi potrebnými na jeho prezidentskú kandidatúru. Harabin podľa vlastných vyjadrení nemieni v prezidentskej kampani použiť ani jeden bilbord. „Bude to najlacnejšia kampaň, aká kedy bola na Slovensku,“ uviedol s tým, že chce do nej investovať čo najmenej pomocou transparentného účtu. Zaručil sa, že ho oligarchovia financovať nebudú.

Harabin chce voľby vyhrať, a nie kupčiť s tým, či sa vzdá alebo nevzdá v prospech niekoho. Ostatných kandidátov označil ako tých, ktorí nemajú „ani atribúty na starostu najmenšej obce na Slovensku“. Taktiež zdôraznil, že je „občianskym kandidátom bez akéhokoľvek rokovania s politickými stranami“. Víta však podporu voličov všetkých politických strán. Do volieb ide „s víziou zachrániť štát, zachrániť kresťanskú slovenskú rodinu a zaviesť poriadok v štáte“. „Aby sa aj bežní občania dovolali práva a neboli šikanovaní svojvôľou ktoréhokoľvek štátneho úradníka,“ dodal.

Dozrel čas, aby post prezidenta zastával vlastenec. Slovensko si berieme späť. Nezabudnite, 16. marca 2019 máme šancu na veľkú zmenu. Túto šancu nesmieme premrhať, ďalšia už možno nebude,“ vyzýva voličov Štefan Harabin.

Národný kandidát Harabin

Kandidát z vôle ľudu Štefan Harabin pre mesačník Extra plus zareagoval na kandidatúru Maroša Šefčoviča slovami, že programovo a ideovo je identický so Zuzanou Čaputovou a Robertom Mistríkom. „Bolo by štandardné, keby sa Šefčovič uchádzal o post prezidenta Európskej únie, a nie prezidenta Slovenskej republiky. Považujem za schizofrenické, že chce robiť prezidenta národného štátu a zároveň pri oznámení kandidatúry uviedol, že bude Slovensko tlačiť do jadra EÚ. Tvrdé jadro EÚ znamená zánik národných štátov. Tvrdé jadro EÚ nepredpokladá Ústava SR ani zmluva o EÚ, respektíve jej konsolidované znenie, lebo nie je možné, aby jeden členský štát EÚ preniesol svoju suverenitu na druhý štát EÚ. V prípade tvrdého jadra by prenášalo svoju suverenitu na Francúzsko a Nemecko. Eurokomisára Maroša Šefčoviča sa treba opýtať, či by nám v rámci tvrdého jadra vyrokoval, že Francúzsko a Nemecko prenesú svoju suverenitu na Slovenskú republiku. Jeho prezidentskú schizofrenickú motiváciu vidím v tom, že sa chce stať prezidentom Slovenskej republiky, aby cez tento úrad zlikvidoval slovenskú samostatnosť a priviedol slovenskú štátnosť do zániku.

Zuzana Čaputová vo svojom stanovisku uviedla, že chce byť alternatívou voči Šefčovičovi.

Programová identita

Vzhľadom na ideovú a programovú identitu Šefčoviča, Čaputovej a Mistríka nevylučujem, že Čaputová s Mistríkom sa môžu vzdať v prospech Šefčoviča, alebo Šefčovič, Mistrík v prospech Čaputovej, alebo Čaputová, Šefčovič v prospech Mistríka,“ uzavrel. Národný kandidát Štefan Harabin konštatuje, že tieto voľby budú patriť obyčajným ľuďom, ktorí už majú plné zuby nespravodlivosti, politickej svojvôle a arogancie vládnucich elít. „Budú patriť ľuďom, ktorí chcú zachovať zvyky a tradície stáročia pestované a zanechané nám našimi predkami. Tieto voľby nebudú patriť tým, ktorí chcú toto všetko zničiť. Dozrel čas, aby post prezidenta zastával vlastenec. Slovensko si berieme späť.

Nezabudnite, 16. marca 2019 máme šancu na veľkú zmenu. Túto šancu nesmieme premrhať, ďalšia už možno nebude,“ vyzýva voličov Štefan Harabin.