BIČ NA PAŽRAVOSŤ

Osemdesiat percent slovenského trhu ovláda skupina štyroch zahraničných reťazcov

Foto PIXABAY
Dátum 30.10.2018

Nakupuje v nich každý z nás, a to takmer na dennom poriadku. Ich široký sortiment ponúka okrem potravín skoro všetko – drogériu, knihy, školské a kancelárske potreby, bytové doplnky, drobné elektrospotrebiče i oblečenie, a to navyše za veľmi výhodné ceny. Čo na tom, že tak málo spolupracujú so slovenskými výrobcami, čo na tom, že nám podsúvajú potraviny z dovozu druhotriednej kvality? Zahraničné obchodné reťazce jednoducho hrajú na Slovensku prím a darí sa im u nás dokonca lepšie ako doma.

Zahraničné obchodné reťazce hrajú na Slovensku prím a darí sa im u nás dokonca lepšie ako doma.

 

Chytľavá novinka

Deväťdesiate roky boli pre Slovensko obdobím mnohých radikálnych zmien, neočakávaných začiatkov i definitívnych koncov. Privatizačný ošiaľ, prvé mobilné telefóny, televízory na splátky, poctiví i menej poctiví podnikatelia, mafiánske vraždy, nekonečné satirické programy v televízii. Otvorenie hraníc sprevádzalo i otvorenie trhu a na ten náš začali prúdiť zahraničné obchodné reťazce. Spočiatku hanblivo, nenápadne, bez väčšieho úspechu. Málokto vie, že prvým bol americký K-Mart, ktorý kúpil niekoľko obchodných domov Prior, a druhým nemecký reťazec Billa, otvoriac svoju prvú predajňu v Trnave v roku 1993. Výraznejší úspech zožalo koncom deväťdesiatych rokov až britské Tesco a v rebríčku najziskovejších maloobchodných predajní mu dodnes patrí vedúca pozícia, ktorú však pomaly, ale isto ohrozujú nemeckí giganti.

Naše potraviny v defenzíve

Ale vráťme sa na začiatok. Vidiac úspechy Tesca k nám po prelome milénií začali prúdiť ďalší ziskuchtiví predajcovia zo Západu – Metro, Kaufland, Carrefour, Hypernova, Lidl. Niektorí nedokázali pružne reagovať na potreby slovenského spotrebiteľa a po niekoľkých rokoch náš trh opustili. Tie najúspešnejšie – Tesco, Kaufland a Lidl, sa držia na špici zubami-nechtami už niekoľko rokov. V rebríčku najmajetnejších obchodníkov dosahujú práve zahraničné maloobchodné reťazce až dve tretiny obratu. Ich expanzia so sebou priniesla negatívny trend pozvoľného znižovania počtu domácich produktov na pultoch tých najziskovejších predajní. Najmenej slovenských výrobkov môžeme nájsť v supermarketoch Lidl a Kaufland, a to i napriek tomu, že vo svojich reklamných kampaniach komunikovali pozitívny vzťah k Slovensku. Reťazce a predajcovia si vinu za tento stav prehadzujú ako horúci zemiak. Kým reťazce tvrdia, že záujem o slovenské produkty majú, no slovenskí dodávatelia ich nedokážu uspokojivo zabezpečiť, výrobcovia zo Slovenska sa sťažujú na nerentabilné podmienky reťazcov, ktoré ich prakticky vyradili z hry.

Mimoriadny odvod

Aj toto je jeden z dôvodov, prečo koaličná SNS predložila návrh zákona, podľa ktorého by mali obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku platiť osobitný odvod vo výške 2,5 percenta z ich čistého obratu. Cieľom tohto opatrenia je zmeniť nerovnomerné rozdelenie zisku, z ktorého v súčasnosti najviac profitujú obchodníci. Taktiež má pomôcť slovenským producentom stať sa konkurencieschopnými voči okolitým krajinám. Podľa koalície totiž veľké obchodné reťazce tlačia ceny komodít tak nízko, že potravinári nie sú konkurencieschopní a výkupné ceny sú pod ich reálnymi nákladmi. „Všade inde vo svete dosahuje ziskovosť reťazcov 1 až 1,5 percenta z tržieb, na Slovensku je to 5 až 9 percent,“ priblížila ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná. Ako ďalej dodala, podiel domácich produktov je v zahraničí bežne aj sedemdesiatpercentný, zatiaľ čo na Slovensku je to priemerne menej než 40 percent.

Najmenej slovenských výrobkov môžeme nájsť v supermarketoch Lidl a Kaufland, a to i napriek tomu, že vo svojich reklamných kampaniach komunikovali pozitívny vzťah k Slovensku.

Za obchodný reťazec sa považuje zoskupenie, ktoré má prevádzky aspoň v dvoch okresoch, minimálne desať percent obratu pochádza z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi a tieto prevádzky majú jednotný dizajn, spoločnú komunikáciu a spoločné marketingové aktivity. Obchodný reťazec odvod platiť nebude, ak výška jeho obratu za tri mesiace nepresiahne 5-tisíc eur. Približne 120 miliónov eur, ktoré by mal štát mimoriadnym odvodom získať, poputuje naspäť do poľnohospodárstva na podporu slovenských prvovýrobcov, potravinárov a na opatrenia proti výkyvom počasia.

Príležitosti a hrozby

Napriek tomu, že opozícia ľudí zastrašuje obligátnymi katastrofickými scenármi o zdražovaní potravín či dokonca až odchode zahraničných reťazcov zo Slovenska v dôsledku nového 2,5-percentného odvodu, vynárajú sa otázky, či by navrhované percentá nemali byť ešte vyššie. Pri závratných sumách, ktoré obchody vyryžujú na nenáročnom slovenskom zákazníkovi, by to predsa nemal byť problém. Odporcovia návrhu, naopak, pripomínajú, že podobné snahy o osobitné zdanenie obchodných reťazcov sa v okolitých krajinách stretli s rozporom v legislatíve Európskej únie a namietajú, pochopiteľne, i samotné reťazce. Generálny riaditeľ spoločnosti Coop Jednota Ján Bilinský tvrdí, že ziskovosť, ktorú uviedla ministerka Matečná, sa týka len troch najúspešnejších obchodných reťazcov, zatiaľ čo pre iných – a to práve pre tých, ktorí slovenské produkty podporujú omnoho viac – by bolo toto opatrenie likvidačné. Ako teda z danej situácie vyťažiť maximum pre Slovensko a zároveň Slovensku, jeho výrobcom ani občanom nijako neuškodiť? Otázka, nad ktorou by sa predkladatelia zákona mali zamyslieť, nad návrhom samotným však rozhodne netreba lámať palicu. Veď eldorádo zahraničných obchodných reťazcov na Slovensku na úkor slovenských výrobcov a v neposlednom rade i na úkor spotrebiteľov nemôže trvať večne.