BRATČIKOV: MOSKVA UŽ NEUSTÚPI

ODOMKNUTÝ ČLÁNOK: Igor B. Bratčikov, veľvyslanec Ruskej federácie v SR: Rusko sa do Európy netlačí, Rusko je súčasťou Veľkej Európy. EÚ je významným hráčom v európskom priestore, ale nie je to celá Európa .Európa je bez Ruska neúplná, oklieštená, a z perspektívneho hľadiska ani nie je životaschopná. . V snahe udržať si dominanciu v medzinárodných záležitostiach si Západ počína dosť hrubo voči Rusku. 

Foto KRISTIÁN MAJZLAN
Dátum 04.12.2021

Excelencia, začnem možno netradičnou otázkou. Európska únia sa automaticky stotožňuje s Európou, ale čoraz častejšie zaznievajú hlasy, že dnes to už tak nie je. Preto sa pýtam: považuje sa Ruská federácia za európsky štát?

V politických kruhoch Európskej únie sa už dávno diskutuje o európskej identite, o tom, kde sa začína a končí Európa. Nie je málo takých, čo majú snahu stotožňovať deliacu čiaru medzi Európou a Áziou so súčasnými západnými hranicami Ruska, pričom sa púšťajú do rozličných historických exkurzov. Známy český dramatik, ktorý sa dal na politickú dráhu, sa pred tridsiatimi rokmi – ako sa u nás hovorí – trochu „zblamoval“, keď vyhlásil, že Rusko pôvodne nie je európska krajina. Neviem, či mal možnosť pozorne si prezrieť zbierku mníchovskej Pinakotéky, kde je na jednej z malieb umelca zo 17. storočia Jana van Kessela, ktorá sa nazýva Svetadiel Európa (Erdteil Europa), popri Kolíne a niekoľkých iných mestách vyobrazená aj Moskva. Politici, vedci a predstavitelia kultúry pred tromi storočiami očividne nemali pochybnosti o európskosti Ruska. Rusko sa do Európy „netlačí“, ako to občas niektorí prezentujú. Rusko je súčasťou Veľkej Európy. Európska únia je významným hráčom v európskom priestore, ale nie je to celá Európa, bez ohľadu na to, ako niektorí politickí predstavitelia členských štátov EÚ s týmto slovom žonglujú. Rusko objektívne bolo, je a bude neodňateľnou, organickou súčasťou európskej civilizácie, dokým táto civilizácia existuje. Európa je bez Ruska neúplná, oklieštená, a z perspektívneho hľadiska ani nie je životaschopná.

 

Narodil sa 30. septembra 1956 v Moskve, je absolventom Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov. V diplomatických službách je od roku 1979. V rokoch 1979 – 1984 pôsobil na veľvyslanectve ZSSR v Nemecku. Od roku 1984 bol šesť rokov na 3. európskom odbore Ministerstva zahraničných vecí ZSSR, na sekretariáte námestníka ministra zahraničných vecí ZSSR. Neskôr opäť pôsobil na veľvyslanectve v Nemecku. V rokoch 2007 – 2012 bol vymenovaný za mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Ruskej federácie pri Švajčiarskej konfederácii a Lichtenštajnskom kniežatstve. V rokoch 2012 – 2020 pôsobil ako veľvyslanec so zvláštnym poslaním – osobitný predstaviteľ prezidenta Ruskej federácie pre delimitáciu a demarkáciu štátnych hraníc Ruskej federácie so susediacimi štátmi Spoločenstva nezávislých národov a vedúci ruskej delegácie na mnohostranných rokovaniach o Kaspickom mori. Má diplomatickú hodnosť mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Ruskej federácie. Hovorí plynule po nemecky a anglicky. V októbri 2020 prišiel na Slovensko na post veľvyslanca Ruskej federácie. Igor B. Bratčikov.

Veríte, že sa situácia zmení a EÚ pochopí, že Rusko je partner, a nie nepriateľ?

Rusko je prirodzeným stabilizátorom Eurázie. Snahou o „rozkývanie“ Ruska a podľa jeho vzoru aj ďalších okolitých postsovietskych štátov tvorcovia takejto politiky v skutočnosti vyvolávajú nerovnováhu v usporiadaní celého sveta, podkopávajú európsku stabilitu v strategickom aspekte a škodia svojim vlastným záujmom. Bez toho, aby som spochybňoval hodnotu vzťahov západnej Európy so Spojenými štátmi, pevne verím, že Európska únia posilní svoju reputáciu jedného zo skutočne nezávislých centier svetovej politiky, ak dokáže spojiť svoje vlastné možnosti s možnosťami Ruska, s ruskými ľudskými, územnými a prírodnými zdrojmi, s ruským ekonomickým a kultúrnym potenciálom. Rusko má jedinečné skúsenosti, ktoré sa nemôžu nezísť dnešnej Európe, čeliacej problémom masovej migrácie: sú to skúsenosti stáročného spolužitia rôznych kultúr, národov a náboženstiev v jednom štáte.

Napriek tomu vždy budú ľudia, ktorí tvrdia, že Rusko viac patrí do Ázie než do Európy. Čo im na to odpoviete?

Ako má Európa prospech, povedzme, z väzieb Španielska a Portugalska s Latinskou Amerikou alebo z väzieb Veľkej Británie so Spoločenstvom národov, tak aj spätosť Ruska s Áziou prispieva k prehĺbeniu spolupráce medzi týmito dvoma svetadielmi a otvára pred nimi nové príležitosti a perspektívy.

Situácia je dnes však taká, že zažívame novú studenú vojnu. Spolupráca s Ruskom je výhodná pre Európsku úniu aj pre celú Európu, ale je takmer na bode mrazu. V čom sú hlavné príčiny tohto stavu?

Je to tak, náš spoločný európsky kontinent skutočne zažíva hlbokú krízu dôvery. V Európe sa opäť vytyčujú deliace čiary, ktoré sa posúvajú ďalej na východ a prehlbujú sa ako zákopy na fronte. Devalvuje sa úloha celoeurópskych organizácií (mám na mysli predovšetkým OBSE a Radu Európy). Mechanizmy štruktúrovanej spolupráce, kontaktov Európskej únie a NATO s Ruskou federáciou sú bezvýsledné. Arogancia, s akou sa niektorí považujú za nositeľov najlepších hodnôt, dvojaké štandardy – to je to, čo v súčasnosti charakterizuje politiku západného spoločenstva na medzinárodnej scéne. Všimnite si, že v dokumentoch NATO a EÚ sa čoraz menej spomína termín medzinárodné právo. Namiesto toho sa hovorí o svetovom poriadku založenom na pravidlách. Mimochodom, zaujímavý detail: v ruštine, ale aj v slovenčine sú právo a pravidlo príbuzné slová. Skutočné, spravodlivé pravidlo je pre nás neoddeliteľné od práva. V anglickom jazyku, ktorý dnes dominuje, je to inak: právo je law a pravidlo je rule. Cítite ten rozdiel? Rule už nie je o práve (v zmysle všeobecne uznávaných zákonov), ale o tom, aké rozhodnutia robí ten, kto riadi, vládne. Všimnite si tiež, že príbuzné slovo s výrazom rule je ruler, ktoré okrem iného znamená aj pravítko. Zdá sa teda, že po anglicky hovoriaci Západ by chcel svojou koncepciou pravidiel všetkých vyrovnať do zákrytu podľa svojho vlastného pravítka. Je príznačné, že Západ sa starostlivo vyhýba dešifrovaniu svojich pravidiel, ako aj otázkam, načo sú takéto pravidlá potrebné, ak existujú tisíce nástrojov medzinárodného práva, pod ktoré sa všetci podpísali a ktoré definujú jasné povinnosti štátov, ako aj transparentné mechanizmy na overovanie ich plnenia. „Čaro“ pravidiel spočíva práve v absencii konkrétnosti: keď niekto koná proti vôli Západu, Západ ho okamžite bezdôvodne vyhlási za porušovateľa pravidiel (nijaké fakty sa uvádzať nebudú), ktorého treba potrestať. Čím je totiž menej konkrétnych údajov, tým väčšmi sú rozviazané ruky na svojvoľné konanie. V Rusku sa tomu v búrlivých deväťdesiatych rokoch minulého storočia hovorilo riadiť sa zásadami (t. j. nepísanými zákonmi zločineckého sveta). Na pravidlách ako takých nie je nič zlého. Naopak, veď Charta OSN je práve súbor pravidiel, ktoré sú záväzné pre všetky štáty našej planéty. Sú to však pravidlá schválené všetkými krajinami sveta, a nie organizáciami s obmedzeným počtom členov, ktoré sa ich pokúšajú vnútiť zvyšku sveta. Podľa môjho názoru práve ignorovanie základných princípov medzinárodného práva a neochota brať do úvahy záujmy iných krajín, pracovať na rovnocennom a vzájomne sa rešpektujúcom základe je tým koreňom, z ktorého vyrastá súčasná kríza v našich vzťahoch.

Väčšina západných politikov vidí hlavnú príčinu krízy vo vzťahoch Ruskej federácie v „agresívnej“ politike Moskvy. Predpovedajú, že Rusko sa neuspokojí s Krymom a bude chcieť anektovať nové územia, hovoria o túžbe „Putinovho režimu“ oživiť sféry vplyvu šírením hybridných hrozieb. Prečo médiá šíria tieto informácie?

Žijeme v informačnej spoločnosti a manipulácia spoločenského vedomia je jedným z najdôležitejších nástrojov politiky. Obviňovanie Ruska z povestnej túžby po anexii území iných krajín sa dnes stalo mediálnou dogmou. Príbeh o územnej rozpínavosti Ruska sa v médiách predáva oveľa lepšie než akýkoľvek pokus o hlbšie pochopenie toho, čo sa deje, o pohľad na situáciu z aspektu ľudí, nie území. Pre nezaujatého pozorovateľa je totiž celkom jasné, že v roku 2014, po tom, ako v Kyjeve prišlo k Západom podporovanému krvavému nacionalistickému štátnemu prevratu, Rusov na Kryme nemal kto ochrániť, iba Rusko. Tým, že obyvatelia Krymu v referende jednomyseľne (97 percent hlasov) potvrdili svoju túžbu vrátiť sa do Ruska, pričom len využili svoje právo na sebaurčenie zakotvené v Charte OSN, podľa Západu urobili „nesprávnu“ voľbu. Za to ich teraz trestajú rozličnými sankciami. A súčasný režim v Kyjeve pestujú, pričom zatvárajú oči nad jeho vnútroštátnou politikou. Žiadne hodnoty s tým nemajú nič spoločné, tu vládne iba logika svoji kontra cudzí.

Rusku sa pripisuje, že si robí nároky na niektoré krajiny, ktoré patria do jeho sféry záujmov...

Po prvé, túžba mať priateľských alebo aspoň neutrálnych susedov je celkom prirodzená pre štát, ktorý prežil nejednu vonkajšiu agresiu a je obklopený vojenskou infraštruktúrou a základňami najmocnejšej vojensko-politickej aliancie v dejinách ľudstva. Táto aliancia v celkom nedávnej histórii použila silu na základe sporných, ba dokonca úplne vymyslených zámienok. Po druhé, všimnime si napríklad takú asociačnú dohodu medzi Ukrajinou a EÚ, do ktorej prípravy a propagandy Západ investoval značné úsilie a zdroje prostredníctvom desiatok západných nadácií, veď táto dohoda presne zapadá do logiky sfér vplyvu. Už v čase prvého majdanu v roku 2004 politici NATO a EÚ otvorene hovorili: „Ukrajina musí byť na našej strane.“ A tento cieľ, ako vidíme, sa za tie roky nezmenil ani o máčny máčik. Položím ešte jednu otázku: prečo je integrácia v západnej Európe a priori pozitívnym procesom, zatiaľ čo reintegrácia v postsovietskom priestore na rovnoprávnom a vzájomne výhodnom základe vyvoláva silný odpor a označuje sa znamienkom mínus, zatiaľ čo „vojenské partnerstvo“, ktoré sa týmto mladým štátom nanucuje, a „pridruženie“ k Európskej únii, ktoré narúša historické väzby, je označované výlučne znamienkom plus. V USA a EÚ takzvané mainstreamové médiá už dlhodobo účelovo biľagujú Rusko, usilujú sa o preformátovanie historickej pamäti. Hlavnou úlohou je vykresliť Rusko v najhoršom možnom svetle. Fikcia sa vydáva za pravdu a mnohokrát sa omieľa. Alternatívne názory sa okamžite pranierujú a ich autori sú ideologicky onálepkovaní. Ako napísal veľký Goethe pred dvoma storočiami: „Naši protivníci nám oponujú celkom svojsky: nevšímajú si náš názor a stále opakujú svoj.“ Pritom s tvárou neviniatka uisťujú verejnosť, že Západ sa nevenuje propagande a špionáži, nevedie hybridné vojny a nesnaží sa pomocou falošných správ zasievať svár. To údajne robia len tie krajiny, ktoré sa v médiách označujú ako „autoritárske režimy“.

Situácia v nezrovnateľných vzťahoch medzi EÚ s Ruskou federáciou je jasná. Znemená to, že nie je možné zmeniť tento stav?

Sme otvorení súčinnosti so západnými krajinami, ak prestanú vystupovať ako vševediaci učitelia, a Rusko je žiak, ktorý sa musí polepšiť a správať sa tak, ako to Západ považuje za správne. V snahe udržať si dominanciu v medzinárodných záležitostiach si Západ počína dosť hrubo. Solídne krajiny, ktoré si vážia samy seba, nikdy nepripustia, aby sa s nimi niekto zhováral jazykom ultimát, a pri riešení akýchkoľvek otázok budú trvať iba na rovnoprávnom dialógu. Dnes je na svete málo skutočne suverénnych krajín, ale Rusko je jednou z nich. S tým sa treba vyrovnať. Základom všetkých doktrinálnych dokumentov Ruskej federácie v oblasti zahraničnej politiky, národnej bezpečnosti a obrany je už dávno smerovanie k samostatnému, nezávislému rozvoju, ochrane historicky podložených národných záujmov, ale zároveň aj ochota dohodnúť sa s externými partnermi na báze vzájomného rešpektu. Súdiac podľa praktických krokov Západu v posledných rokoch sa však na Západe zjavne nazdávali, že to nie je až také vážne. No a čo, že Rusko deklarovalo svoje zásady, nech si deklarovalo! Treba ešte trošku pritlačiť, vyvinúť tlak na záujmy elít, zvýšiť osobné, finančné a ďalšie sankcie, a Moskva dostane rozum, pochopí, že bez poslušnosti voči Západu bude v svojom vývoji zažívať čoraz väčšie ťažkosti. A aj keď sme jasne dali najavo, že túto líniu Spojených štátov a Európy vnímame ako novú realitu, a preto budeme organizovať prácu v ekonomike a iných sférach tak, že budeme pri tom vychádzať z neprípustnosti závislosti od nespoľahlivých partnerov, Západ stále veril, že Moskva si to nakoniec „rozmyslí“ a kvôli materiálnym ziskom urobí požadované ústupky. Dovoľte mi ešte raz zdôrazniť to, čo viackrát povedal prezident Vladimir V. Putin: Jednostranné ústupky, aké sme robili koncom 90. rokov, sa odvtedy neopakovali a ani sa nikdy nebudú. Ak chcete spolupracovať, musíme sa najprv dohodnúť na ústretových krokoch pri hľadaní spravodlivých riešení a kompromisov. Takýto svetonázor je pevne zakorenený v mysliach ruského ľudu a odráža postoj drvivej väčšiny ruských občanov. Ak to naši západní partneri naozaj chápu, tak dialóg je možný.

Fotogaléria

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.

DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.


UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.