BUGÁROV TRIUMF

Národnostné menšiny budú mať kultúrnu autonómiu a dvojnásobne viac peňazí zo štátneho rozpočtu. Na druhej strane Matica slovenská živorí a čelí politickým tlakom volajúcim po jej likvidácii. Zdá sa, že politika súčasnej vlády prináša mnohé podivné paradoxy.

Koniec ilúzií

Kuloárne informácie hovoria, že keď sa v marci 2016 začala zostavovať terajšia vláda, tak na rýchlu dohodu mali veľký vplyv aj mecenáši stojaci v pozadí týchto politických strán. Bolo jasné, že sa Smer bude snažiť udržať vo vláde za každú cenu, veď veľké množstvo nevyšetrených káuz mu inú možnosť ani nedávalo. Nevyhnutné preň bolo najmä nestratiť post ministra vnútra.

Minister kultúry Marek Maďarič finančnú podporu Matice slovenskej podmieňuje tým, že musí byť provládne naladená a politicky korektná.

Pragmatický postoj Smeru k zostaveniu vlády preto asi nikoho neprekvapil. Oveľa zaujímavejšie však bolo rýchle zblíženie sa takzvanej Slovenskej národnej strany pod vedením Andreja Danka a Mosta-Híd vedeného Bélom Bugárom. Dankove predvolebné garancie, že nikdy nepôjdu do vlády s Bugárom, sa rozplynuli ako para nad hrncom. Úplne rovnako sa rozplynuli aj ilúzie podrazených voličov. Bugár si rýchlo uvedomil, že pre Fica a Danka je skutočne cennou nevestou, a tak svoj vstup do koalície podmienil mnohými ústupkami v prospech menšinovej agendy. Na prekvapenie nenarazil na nijaký odpor SNS, naopak, Andrej Danko prekypoval mimoriadnou ústretovosťou k jeho požiadavkám. Čas postupne ukazuje, čo všetko bolo Mostu-Híd prisľúbené za to, že vstúpi do vlády a udrží tak Smer pri moci.

Zištný charakter

Bugárove predvolebné plagáty hlásali, že charakter rozhoduje. A práve „charakter“ napokon rozhodol podržať Smer pri moci. Nebolo to však nezištne. Výsledkom vstupu Mosta-Híd do vlády je aj nedávno odhlasované zriadenie Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. S takýmto návrhom prišiel Most-Híd do parlamentu aj v roku 2015, no vtedy ho paradoxne odmietli podporiť práve poslanci Smeru. Odvtedy však už platia nové politické dohody. Na májovej schôdzi parlamentu hlasovali za vznik Fondu na podporu kultúry národnostných menšín jednak poslanci celej vládnej koalície (Smer, SNS, Most-Híd), ale aj viacerí poslanci opozičných strán. Proti bola len Kotlebova ĽS Naše Slovensko.

A čo zriadenie tohto fondu prinesie? V prvom rade zavádza autonómnosť rozdeľovania peňazí na kultúru národnostných menšín, takže o ich využití už nebude rozhodovať ministerstvo kultúry, ale predstavitelia menšinových združení a organizácií. V slovenskej verejnosti značne negatívne vnímané slovné spojenie „kultúrna autonómia“ nahradili predkladatelia tohto návrhu prijateľnejším pomenovaním „kultúrna samospráva“. Obsah pojmu však ostal rovnaký. Na základe prijatého zákona sa aj zdvojnásobí objem financií na kultúru národnostných menšín zo súčasných 4,5 milióna eur na 8 miliónov, pričom v štátnom rozpočte bude každoročne garantovaný. Tu sa žiada dodať, že až tri štvrtiny z tohto balíka peňazí pôjdu na maďarskú a rómsku menšinu.

Iredenta za štátne peniaze

Hlavné výhrady k zriadeniu Fondu na podporu kultúry národnostných menšín by sa dali zhrnúť do troch bodov. Po prvé, je na zváženie, či potrebuje menšinová kultúra v súčasnosti až dvojnásobné navýšenie finančných prostriedkov, obzvlášť v situácii, keď viacerým slovenským kultúrnym inštitúciám sú financie okresávané. Ďalším finančným aspektom je to, že novovzniknutý fond bude mať svojho riaditeľa, správnu radu, dozornú komisiu a najmä každá menšina by mala mať samostatnú odbornú radu pre každú z troch prioritných kultúrnych oblastí. Desiatky členov odborných rád budú podľa prijatého zákona v pracovnoprávnom vzťahu s novovzniknutým fondom. Koľko z vyčlenených peňazí sa v konečnom dôsledku minie len na platy, tak nie je stále jasné.

Zákon by mal byť nastavený tak, aby sa za peniaze zo štátneho rozpočtu nepodporoval protislovenský šovinizmus, iredenta, nariekanie nad Trianonom a podobné akcie plazivého maďarského revizionizmu.

Tretia výhrada je, že prijatý zákon síce veľmi všeobecne opisuje, na čo môžu byť financie z fondu použité, no nehovorí nič o tom, na čo by použité byť nemali. Keďže zástupcovia menšín budú mať pomerne voľnú ruku nad prideľovaním prostriedkov na rôzne projekty, tak by malo byť v zákone aj jasne uvedené, že dotácie nesmú byť použité na šírenie iredentizmu alebo protislovenských postojov. Mohlo by sa totiž stať, že predstavitelia národnostnej menšiny pridelia peniaze aj združeniam, otvorene prezentujúcim svoj nelojálny postoj k Slovenskej republike. Jednoducho by tento zákon mal byť nastavený tak, aby sa za peniaze zo štátneho rozpočtu nepodporoval protislovenský šovinizmus, iredenta, nariekanie nad Trianonom a podobné akcie plazivého maďarského revizionizmu. V minulosti sa takýchto prípadov vyskytlo nemálo, preto je chyba, že zákon o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín na to nemyslel. Obzvlášť to platí v situácii, keď sa medzi maďarskými politikmi na jednej aj druhej strane Dunaja stále nachádzajú exhibicionisti, snažiaci sa spolužitie Slovákov a Maďarov narušiť blúznením o prinavrátení „Felvidéku“ či snahou o rušenie Benešových dekrétov.

Politické kšefty

Aj v kontexte dvojnásobného navýšenia peňazí na kultúru národnostných menšín sa môžeme pýtať, či bude aj tá slovenská podporená dvojnásobne vyšším rozpočtom. Odpoveď je jasná, veď aj samotný minister kultúry Marek Maďarič sa vyhráža, že prestane prispievať na činnosť najvýznamnejšej slovenskej kultúrnej inštitúcie, Matice slovenskej. Jej finančnú podporu podmieňuje tým, že musí byť provládne naladená a politicky korektná. Na druhej strane však vyjadril svoju úprimnú radosť, že národnostné menšiny na Slovensku budú mať po novom dvojnásobne viac peňazí na rozvoj svojej národnej identity. Zdá sa, že u národnostných menšín sa jej rozvíjanie podporuje, no ak ide o Slovákov, teda o štátotvorný národ, tak sa vníma skôr ako niečo nežiaduce.

Navzdory výhradám, ktoré môžeme mať k novozriadenej kultúrnej autonómii národnostných menšín, treba povedať, že je to ďalšie presvedčivé víťazstvo Bélu Bugára. Ten vždy vedel svoj vstup do vlády perfektne zobchodovať. Takýmito postupnými politickými kšeftmi pretlačil viaceré požiadavky maďarskej menšiny, napríklad zákon o jazyku menšín či maďarskú univerzitu v Komárne. Aj pri vstupe do súčasnej vlády si bol veľmi dobre vedomý, že za spojenie so Smerom a SNS si môže diktovať podmienky. Ochota Roberta Fica a Andreja Danka pristúpiť na Bugárove požiadavky sa už pretavila do dvojjazyčných nápisov na železničných staniciach a do zavedenia spomínanej kultúrnej samosprávy pre menšiny. Či však bude kultúrna autonómia hlavným Bugárovým triumfom, alebo sa budú jeho požiadavky ešte stupňovať, ukáže až čas. Nie je však vylúčené, že Fico s Dankom majú preňho prichystané ešte nejaké ďalšie politické darčeky.