ČASOVANÁ BOMBA V SÝRII

Ruské letectvo spôsobuje islamistom ťažké straty.

Foto TASR/AP
Dátum 30.10.2015

Roky trvajúci konflikt v Sýrii nabral v posledných týždňoch novú dynamiku. Ruská federácia vyhovela žiadosti sýrskej vlády a 30. septembra ohlásila začiatok operácie vzdušných síl, ktorej cieľom je privodiť porážku islamistických skupín.

V najvhodnejšej chvíli

Intervencia prišla v tej najvhodnejšej chvíli. V posledných mesiacoch sa totiž množili správy o tom, ako sa ISIS snaží skonsolidovať svoju pozíciu na dobytých územiach. Budovanie siete súdov rozhodujúcich podľa právneho systému šaría, snahy o zavedenie meny krytej zlatom či rušenie hraníc medzi Irakom a Sýriou sú len niektorými z ťahov ilustrujúcich snahu džihádistov etablovať sa v očiach podrobeného obyvateľstva ako správca, nielen ako dobyvateľ. V tejto snahe im nahrávala aj situácia na frontoch. Zdĺhavá občianska vojna, v ktorej treba krvopotne bojovať o každú ulicu a každý dom, umožnila Islamskému štátu vytvoriť si zabezpečené jadrové územie, z ktorého mohol viesť vojenské operácie a zásobovať svoje jednotky. Tomu nezabránili ani bezzubé snahy USA a ich spojencov, ktorých letecké útoky nepriniesli počas svojho ročného trvania nijaký výsledok. Prečo by teda malo ruské letectvo uspieť tam, kde Američania zlyhali? Odpoveď je jednoduchá. Rusi majú niečo, čo Spojeným štátom pri ich zahraničných vojenských dobrodružstvách vždy chýba: skutočnú podporu v krajine, kde sa angažujú. Hovoríme tu o dobre organizovanej sýrskej armáde, ktorá je pri správnej koordinácii s ruským letectvom schopná naplno zužitkovať svoj potenciál a zasadiť rozhodujúci úder oslabeným islamistom. Túto schopnosť určite nemôžeme pripísať rôznym bábkovým prozápadným skupinám, ktoré sú spravidla zle organizované, fragmentované a často sa v konečnom dôsledku obrátia proti svojim americkým chlebodarcom. Frekvencia leteckých útokov je dnes taktiež omnoho vyššia. Hovorca ruského ministerstva obrany generálmajor Igor Konašenkov informoval
18. ok­tóbra médiá, že len za posledných 24 hodín bolo zničených vyše päťdesiat cieľov na území kontrolovanom islamistami. Podobné útoky prakticky znemožnili pravidelné zásobovanie predsunutých jednotiek Islamského štátu a mnohé tak ostali bez prísunu munície, zdravotných potrieb a potravín. Po niekoľkých týždňoch bombardovania je podľa niektorých zdrojov morálka džihádistov v troskách; napríklad generál Andrej Kartapolov na tlačovej konferencii vyhlásil, že ISIS po týždňoch intenzívnych leteckých útokov zápasí s masovou dezerciou a boj často opúšťajú celé demoralizované jednotky.

Taktický rozmer operácie

Operácia sa od začiatku stala na Západe terčom kritiky. Problém vraj je, že ruskí piloti pri výbere svojich cieľov nerozlišujú medzi nebezpečnými islamistami a nevinnou „umiernenou opozíciou“. Kritériom na určenie toho, kto je umiernený a kto nie, má byť zrejme fakt, či konkrétnu skupinu vycvičili inštruktori zo CIA, alebo ju nebodaj financuje svetový priekopník umiernenosti – Saudská Arábia. Pozícia západných krajín, ktoré tvrdohlavo odmietajú spolupracovať v boji proti Islamskému štátu s vládou prezidenta Asada, je v dnešnej situácii naozaj nepochopiteľná, najmä ak vezmeme do úvahy, že Západ nemá problém roky bojovať po boku Saudskej Arábie.

Rusi majú niečo, čo Spojeným štátom pri ich zahraničných vojenských dobrodružstvách vždy chýba: skutočnú podporu v krajine, kde sa angažujú.

Tú v poslednom meraní úrovne demokracie časopis The Economist vyhodnotil ako siedmy najautoritatívnejší režim na svete. Ak sa niekto dobrovoľne spojí s podobnou krajinou, jeho úsudok pri určovaní toho, ako je kto „umiernený“, musí byť dosť pošramotený. V súvislosti s útokmi na rebelov zohráva svoju úlohu aj taktický rozmer viditeľný už pri letmom pohľade na mapu aktuálnej vojenskej situácie. Pri skúmaní rozmiestnenia síl nám je jasné, že ak by sýrska armáda s ruskou leteckou podporou viedla ofenzívu čisto proti Islamskému štátu, za chrbtom by nechala pozície ostatných povstalcov. A tak by bez ochrany ostali husto obývané oblasti na pobreží, ktoré sú dnes pod vládnou kontrolou. Spomínaným rebelom by už nič nebránilo v tom, aby na ne zaútočili. V tejto súvislosti treba spomenúť, že Bašár Asad ponúkol ozbrojenej opozícii šancu zúčastniť sa na ofenzíve proti Islamskému štátu a Frontu al-Nusra, na čo mnohé skupiny aj pristúpili.

Hrozba terorizmu v Európe

Podľa slov prezidenta Putina zavážila pri jeho rozhodnutí angažovať sa v konflikte aj skutočnosť, že v radoch Islamského štátu dobrovoľne bojujú tisíce cudzincov. Pre médiá povedal: „Na území Sýrie je dnes vyše dvetisíc bojovníkov z Ruska a bývalých sovietskych republík. Hrozí, že sa k nám vrátia. Preto namiesto toho, aby sme na ich návrat čakali, budeme radšej proti nim bojovať priamo v Sýrii.“ Ako sme spomenuli, už dnes sa v médiách objavujú správy o masových dezerciách islamských militantov.

Musíme si uvedomiť, že prípadná porážka Islamského štátu neznamená porážku fenoménu radikálneho islamu ako takého. Práve naopak, súčasná situácia – nech sa už vyvinie akokoľvek – môže zapríčiniť nárast hrozby terorizmu v celej Európe.

Ešte horší scenár je úmyselná infiltrácia teroristov medzi davy utečencov, ktoré sa dnes bez akejkoľvek prísnejšej regulácie pohybujú po Európe. Musíme si uvedomiť, že prípadná porážka Islamského štátu neznamená porážku fenoménu radikálneho islamu ako takého. Práve naopak, súčasná situácia – nech sa už vyvinie akokoľvek – môže zapríčiniť nárast hrozby terorizmu v celej Európe. Návrat tisícov vycvičených a bojom zocelených džihádistov ohrozí národnú bezpečnosť každého štátu s početnejšou moslimskou komunitou. Otázka je, ako sa k týmto navrátilcom jednotlivé krajiny postavia. V Austrálii sa napríklad rozhodli odobrať im štátne občianstvo. Zákon sa však vzťahuje len na tých, ktorí majú aj občianstvo iného štátu. Nerieši teda problém celoplošne, no aj tak by si z neho mohla Európa vziať príklad.

Fotogaléria