CESTY SLOVENSKÉHO HOKEJA

Rekonštrukcia diania, súvislostí a úsilia množstva ľudí v novovzniknutom štáte pripomína dramatickú poviedku so šťastným koncom.

Foto TASR/PAVEL NEUBAUER
Dátum 01.06.2023

Hokejoví fanúšikovia sledujú zápasy reprezentačných mužstiev na svetových šampionátoch tradične v máji. Počas tohtoročných MS IIHF 2023 sa v USA tlačí kniha vysokoškolského pedagóga prof. Ethana Scheinera z Coloradskej univerzity v Boulderi o hokejistoch za železnou oponou. Čitateľom Extra plus prinášame exkluzívne kapitolu o zákulisnom úsilí vstupu slovenského hokeja medzi svetovú elitu – po rozdelení ČSFR. Autor knihy Sloboda k víťazstvu požiadal o napísanie takmer detektívneho príbehu tvorcu a prvého riaditeľa Siene slávy slovenského hokeja Mgr. Štefana Nižňanského.

Otázka nástupníctva

Na Slovensku je hokej nielen športom. Všeobecne sa považuje za spoločenský fenomén. Dokázala to celá jeho doterajšia história od prvého dňa vzniku samostatného štátu. Potvrdila to aj osobná angažovanosť najlepších hráčov a trénerov v príprave národného mužstva, najväčších športovcov, no tiež osobností verejného života, dokonca politikov. Mnohí sa snažili v ťažkých alebo nerozhodných situáciách – súvisiacich s najrýchlejším a najúspešnejším kolektívnym športom na Slovensku – využiť svoj vplyv a hokeju účinne pomôcť.

Ešte pred rozdelením ČSFR sa už aj v kuloároch Československého svazu ledního hokeje (ČSLH) riešilo nástupníctvo oboch hokejových federácií. Vychádzalo sa z pravidiel a princípov, ktoré LIHG ustanovila po rozpade Sovietskeho zväzu a Juhoslávie. Na výročnom kongrese v Prahe 6. – 9. mája 1992 prijala rozhodnutie, ako bude postupovať v rámci svojich kompetencií. Citácia z dokumentu: „Ak sa krajina rozdelí na viac suverénnych štátov, ktorých národné zväzy sú členmi IIHF a pôvodná krajina už neexistuje, potom jedna z krajín, ktorá môže dokázať za obdobie predchádzajúcich štyroch rokov, že väčšina hráčov reprezentačného mužstva bola jej štátnymi príslušníkmi, získa oprávnenie štartovať so svojím reprezentačným tímom v tej skupine MS, v ktorej hrala na predchádzajúcom šampionáte. Ďalšia krajina (krajiny) môžu prihlásiť svoje reprezentačné mužstvo (mužstvá) do najnižšej skupiny.“

No toto bolo iba jedným z najviac medializovaných aj použitých kritérií, resp. možných postupov. Ostatné nedostali takú širokú prezentáciu, takže z verejného priestoru buď časom „vyšumeli“, alebo ich (z rôznych dôvodov) pred našou verejnosťou utajili...

Členovia Direktoriátu IIHF rozhodli, že v A kategórii MS bude hrať Česká republika a že Slovensko bude hrať na jeseň roku 1993 v Juhoafrickej republike kvalifikáciu o postup do C kategórie hokejových MS seniorov. V Slovenskej republike to spôsobilo šok, pobúrenie a prinieslo tiež pocit krivdy.

Väčšia sila v NHL

Dlhoročný generálny sekretár Slovenského zväzu ľadového hokeja Mgr. Pavol Macko na to však pri tejto príležitosti v septembri 2021 poukazuje: „Pokiaľ išlo o nástupníctvo národných federácií po rozdelení ČSFR, neboli tam iba dva možné postupy, ale až štyri! Mimoriadne zaujímavou bola možnosť určiť nástupnícku reprezentáciu športovou cestou – a to odohraním oficiálneho vzájomného zápasu medzi rozdelenými štátmi. Do A kategórie MS by postúpil víťaz tohto duelu. Zástupcovia českého hokeja to vtedy okamžite zamietli. Napriek tomu, že mali v rámci Česko-Slovenska silnejšiu a kvalitnejšiu ligu, Slovenská republika mala vtedy zase väčšiu silu v NHL, keďže v zámorskej lige hralo (alebo bolo vtedy čerstvo draftovaných) 25 Čechov, ale až 43 hráčov slovenského pôvodu. Spomeňme aspoň niekoľko mien: Peter Šťastný, Peter Bondra, Róbert Švehla, Žigmund Pálffy, Pavol Demitra, Zdeno Cíger, Róbert Petrovický, Jerguš Bača, Ivan Droppa, Jozef Čierny, Ladislav Karabin atď. Túto podmienku však výkonný výbor ČSLH s väčšinovým zastúpením Čechov zamietol hneď v zárodku. Traja Slováci: Pavol Učen, Pavol Matis a Ján Holko boli prehlasovaní a nepochopiteľne sa nevyjadrili ani k štvrtej možnosti. Tou bola možná dohoda medzi českým a slovenským zväzom, že v prípade, ak seniorská reprezentácia ČR bude hrať v A kategórii MS, slovenská reprezentácia juniorov do 20 rokov bude zaradená do A kategórie MSJ U20.“

Spoločný tím

K záverom z pražského rokovania patrí tiež to, že prípadná žiadosť, týkajúca sa účasti, musí byť doručená do sídla IIHF najmenej osem týždňov pred výročným kongresom. Tak, aby športová komisia IIHF mohla pripraviť príslušný návrh rade a kongresu IIHF. Polročný kongres bol v septembri 1992 v Berlíne a na ňom sa rozhodlo o štarte spoločného mužstva Čechov a Slovákov. Na internom stretnutí vedenia IIHF a čs. zväzu sa dohodlo, že naše mužstvo bude hrať pod vlajkou IIHF a bude používať hymnu IIHF. Správa o tom vyšla v bulletine IIHF Press Release č. 7/92 z 15. septembra 1992. Vtedy ešte nebol známy ďalší vývoj štátoprávneho usporiadania, ani dátum rozdelenia ČSFR. Veď Federálne zhromaždenie ČSFR schválilo ústavný zákon o zániku ČSFR až na druhý pokus 25. novembra 1992. Ku „koloritu“ toho obdobia patrí aj skutočnosť, že Slovenský zväz ľadového hokeja nemal v Berlíne svojho zástupcu. Lebo do Berlína oficiálny zástupca nepricestoval... ČSLH vychádzal zo záverov kongresu v Berlíne, v sezóne 1992/93 pripravil ešte spoločnú súťaž, ktorá sa riadne dohrala. Toto bol a mal byť dôležitý argument aj od IIHF na zostavenie požadovanej spoločnej reprezentácie. Všetky športové zväzy sa usilovali ukončiť – bez ohľadu na prípadné rozdelenie republiky – svoje rozohraté súťaže. Čs. federálna hokejová liga mala podľa dohody zaniknúť až 31. mája 1993.

Ešte koncom roka 1992 funkcionári LIHG (vrátane Miroslava Šubrta) stále sľubovali aj ubezpečovali česko-slovenskú i svetovú verejnosť, že hoci by sa k januáru 1993 Česko-Slovensko rozdelilo, na Svetovom šampionáte v ľadovom hokeji v Nemecku v apríli 1993 bude ešte hrať spoločný česko-slovenský tím. Koniec koncov, veď sa v tom roku stále hrala spoločná federálna hokejová liga.

Rozlúčka so slovenskými hokejistami pred odletom na kvalifikáciu do Sheffieldu v bratislavskom Dome športu(september 1993). Predseda parlamentu Ivan Gašparovič s celým vedením NR SR a prezidentom SZĽH Jánom Mitošinkom zaželali hráčom aj vedeniu výpravy (Prof. Vladimír Černušák, Dušan Pašek, Július Šupler) športový úspech aj vydarenú reprezentáciu nového štátu. 

Stretnutie so Šťastným

V Bratislave sa 19. decembra 1992 zišli zástupcovia všetkých klubov a riadni členovia hokejovej rodiny na kongrese SZĽH. Delegáti si zvolili za prezidenta zväzu PhDr. Jána Mitošinku a nový výkonný výbor. Zvyšok mesiaca pripravovali noví funkcionári za slovenské hokejové hnutie všetky potrebné materiály pre Medzinárodnú hokejovú federáciu: organizačnú štruktúru zväzu, stanovy a štatút, štatistiky členskej základne, klubovej štruktúry, mládeže, funkcionárov, trénerov, rozhodcov, zdravotníkov. Boli to písomné podklady na januárové rokovanie Councilu IIHF. „Všetky tieto materiály vrátane prihlášky SZĽH za člena IIHF sme dali úradne preložiť do angličtiny. Priložili sme k tomu tiež notárske overenie,“ spomína generálny sekretár SZĽH Pavol Macko.

Trinásteho januára 1993 – už po rozdelení ČSFR – zasadal Výkonný výbor SZĽH. Po jeho skončení zvolal Ján Mitošinka tlačovú besedu, na ktorej hovoril o najaktuálnejších úlohách pre slovenský hokej a spomenul tiež nedávnu služobnú cestu do New Yorku s Dušanom Pašekom, počas ktorej sa stretli s Petrom Šťastným a uzatvorili s ním dohodu, aj to, že sekretariát zväzu má pripravené všetky materiály pre Council IIHF. Na otázku novinárov: „kedy to bude?“ – odpovedal s tajnostkárskym úsmevom: „V najbližších dňoch, týždňoch... a možnože aj zajtra...“ Večer v ten deň Ján Mitošinka prezradil Pavlovi Mackovi, že sa dohodol s vtedajším predsedom Španielskeho hokejového zväzu (ktorý bol súčasne aj členom Rady IIHF), že by mohli – a v záujme veci aj mali – už na druhý deň – 14. januára 1993 – cestovať do Zürichu na rokovanie Rady IIHF. Dobové dokumenty aj prezenčná listina potvrdzujú, že tam zástupcovia SZĽH – Mitošinka s Mackom – osobne boli a odovzdali tam oficiálnu prihlášku SZĽH (už ako vrcholný športový orgán v samostatnom štáte) za člena IIHF. Rovnako všetky ostatné materiály, štatistiky, stanovy aj s priloženou zápisnicou z kongresu SZĽH z 19. decembra 1992 v Bratislave.

Pocit krivdy

Na základe toho Council IIHF podmienečne prijal SZĽH za člena IIHF. Zástupcovia slovenského hokeja tým získali právo o všetkom ďalšom rokovať s ostatnými členmi Medzinárodnej hokejovej federácie a pre hlasovanie na najbližšom kongrese IIHF nadobudli dva platné hlasy.

Uplynulo však len zopár dní a vo štvrtok 17. januára 1993 nemecká agentúra DPA priniesla prekvapivú správu o rozhodnutí Councilu IIHF, ktorý sa konal 13. až 14. januára 1993 v Zürichu. Členovia Direktoriátu IIHF rozhodli, že v A kategórii MS bude hrať Česká republika a že Slovensko bude hrať na jeseň roku 1993 v Juhoafrickej republike kvalifikáciu o postup do C kategórie hokejových MS seniorov. Podľa tvrdenia Pavla Učna (posledného predsedu federálneho Čs. hokejového svazu) sa o tom dozvedel z bulletinu Press Relasse IIHF č. 11/1992, kde IIHF predstavovala účastníkov MS v Nemecku. Ako jeden z účastníkov sa uvádza Česko. V Slovenskej republike to spôsobilo šok, pobúrenie a prinieslo tiež pocit krivdy.

Zaradenie reprezentačného tímu Slovenska do olympijskej kvalifikácie v Sheffielde (s možnosťou vybojovať si účasť na ZOH v Lillehammeri 1994) je mimoriadne významný moment v histórii slovenského hokeja, ktorý doteraz nikto seriózne nespracoval. Preto som sa do toho s priateľmi pustil a presvedčil sa, že rekonštrukcia toho diania, súvislostí a úsilia množstva ľudí v novovzniknutom štáte pripomína dramatickú poviedku so šťastným koncom pre Slovenskú republiku aj pre slovenský hokej.

Snaha bodovať u voličov

Dlhoročný športový funkcionár a historik športu RSDr. Ján Holko (v rokoch 1990 – 1992 predseda SZĽH) v septembri 2021 povedal: „Výsledky dosiahnuté na kongrese IIHF v Mníchove v apríli 1993 považovali vtedajší kormidelníci slovenského hokeja Ján Mitošinka (predseda), Juraj Okoličány a Dušan Pašek (podpredsedovia SZĽH) za vlastný veľký diplomatický úspech.“ Ani jeden z nich už nežije, preto je možné bádať a obnovovať dianie len z dobových dokumentov a zo spomienok ďalších – ešte žijúcich – účastníkov tohto historického obdobia. Ukazuje sa, že výsledok je odrazom úsilia, súhry a aktivity viacerých ľudí v slovenskom hokeji aj v celej slovenskej spoločnosti. Nevynímajúc predstaviteľov štátu.

Začal by som spomienkou politika JUDr. Jána Čarnogurského, ktorý bol po vzniku samostatného Slovenska v januári 1993 poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Počas pracovnej návštevy USA ho hokejová legenda Peter Šťastný (žijúci od roku 1980 v emigrácii) upozornil, že je potrebné, aby sa Slovensko čo najskôr poponáhľalo podať na IIHF prihlášku (oficiálnu žiadosť) o zaradenie do najnižšej kategórie, aby malo vôbec šancu postupne sa šplhať z kvalifikácie do C, B až po A kategóriu. V slovenskom parlamente (po návrate do Bratislavy) potom poslanec Čarnogurský navrhol prijať rezolúciu, ktorá uložila vláde SR podať túto oficiálnu prihlášku. Nebolo to však relevantné ani v zmysle predpisov IIHF záväzné. Mnoho tém sa dá politicky využiť (alebo zneužiť) so snahou bodovať u voličov, získavať kredit vytváraním zdania zasvätenosti.

Vedenie slovenského hokeja totiž nenechávalo nič na náhodu. Pavol Macko: „Devätnásteho decembra 1992 bol v Bratislave kongres SZĽH, ktorý zvolil za prezidenta zväzu PhDr. Jána Mitošinku a nový výkonný výbor. Zvyšok mesiaca – vrátane Vianoc – sme za slovenské hokejové hnutie pripravovali všetky potrebné materiály pre Medzinárodnú hokejovú federáciu. Predložili sme organizačnú štruktúru, stanovy a Štatút SZLH, štatistiky členskej základne, klubovej štruktúry, mládeže, funkcionárov, trénerov, rozhodcov, zdravotníkov. Boli to písomné podklady na januárové rokovanie Councilu IIHF. Všetky tieto materiály, vrátane prihlášky SZĽH za člena IIHF, sme dali úradne preložiť do angličtiny. Priložili sme k tomu tiež notárske overenie.“

 

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.

DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.


UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.