CHCÚ NÁS ODZBROJIŤ?

Teroristi nevedú vojnu proti našim armádam, vedú vojnu proti samotnému obyvateľstvu

Foto TASR/AP
Dátum 29.08.2016

Po sérii teroristických útokov sa európske štruktúry dali do pohybu a opäť sa chystajú sprísňovať pravidlá týkajúce sa nadobúdania a vlastnenia strelných zbraní. Už v júni na stretnutí ministrov vnútra štátov EÚ v Luxemburgu padli návrhy, ktorých cieľom je radikálne obmedziť prístup civilného obyvateľstva k zbraniam.

Až do absurdity

Horúca téma je lepšie monitorovanie a sprísnenie podmienok nákupu a vlastnenia akustických expanzných zbraní, ktoré možno načierno pomerne ľahko upraviť na streľbu ostrými nábojmi. V tomto prípade sa špeciálna pozornosť ušla aj Slovensku, keďže útočník z Mníchova Ali Sonboly strieľal zbraňou pôvodom zo Slovenska, ktorá bola znefunkčnená a používaná ako atrapa, no do jeho rúk sa dostala už ako opäť funkčná. Lepšia regulácia akustických expanzných zbraní vskutku dáva zmysel, veď teroristom sa v tejto situácii môžu ľahko dostať do rúk aj automatické útočné pušky, no tam sa opatrenia zďaleka nekončia. Ako to už pri európskych nariadeniach často chodí, únia je schopná opäť hnať veci do absurdity. Registrácii by totiž podľa návrhu mali podliehať aj paintballové a airsoftové repliky skutočných zbraní, ktoré sú už len v porovnaní s obyčajnou vzduchovkou prakticky neškodné. Najproblematickejšia sa však javí úprava v súvislosti s poloautomatickými zbraňami. Mnohé kategórie samonabíjacích zbraní by mali byť pre bežných civilistov zakázané, čo vyvolalo hlasné negatívne reakcie najmä v Českej republike, Fínsku a Švajčiarsku, ktoré sa na úprave spolupodieľa napriek tomu, že nie je členským štátom EÚ. Ide pritom o tri krajiny s pomerne benevolentnými zbraňovými zákonmi v rámci Európy. V ich prospech a v prospech deregulácie vlastníctva zbraní pritom hovoria aj čísla.

Odtrhnutí od reality

Známe americké porekadlo hovorí, že nie zbrane zabíjajú ľudí, ale ľudia zabíjajú ľudí. Štatistiky jeho pravdivosť potvrdzujú. Počet strelných zbraní na sto obyvateľov a prísnosť zbraňových zákonov absolútne nekorelujú s priemerným počtom vrážd v jednotlivých štátoch. Rebríček počtu strelných zbraní navyše takmer vôbec nekopíruje ani poradie krajín, v ktorých sa najviac vraždí strelnými zbraňami. Na sto Slovákov napríklad v priemere pripadá 8,3 zbrane. Ročne pritom na Slovensku pripadne na stotisíc obyvateľov 0,18 vraždy strelnou zbraňou.

Známe americké porekadlo hovorí, že nie zbrane zabíjajú ľudí, ale ľudia zabíjajú ľudí. Štatistiky jeho pravdivosť potvrdzujú.

Naproti tomu Česi so svojimi omnoho voľnejšími zákonmi vlastnia dvojnásobný počet zbraní (16,3) na 100 obyvateľov, no v počte zastrelení sú na tom lepšie s 0,12 prípadu na stotisíc obyvateľov. Rakúšania vo vlastníctve zbraní dosahujú vyše trojnásobok našej hodnoty s číslom 30,4 na sto obyvateľov, ale počet zastrelených osôb majú s nami prakticky zhodný. Hoci Holanďania dosahujú vo vlastníctve zbraní len polovicu našej hodnoty, vrážd strelnou zbraňou majú viac. Vidíme teda, že prísnejšie zbraňové zákony a menej zbraní v uliciach neznamená menej vrážd. Naproti tomu obmedzenia sa týkajú iba občanov dodržiavajúcich zákony. Teroristi si vždy nájdu cestu, ako sa dostať k zbraniam. Ako veľmi musia byť kompetentní odtrhnutí od reality, aby im nedochádzalo, že keď sprísnia zbraňové zákony, tak teroristov oberú len o jednu z mnohých možností, ako spáchať útok, pričom slušným ľuďom zoberú jediný účinný spôsob, ako sa brániť pred teroristami? A to, samozrejme, predpokladáme, že by regulácia proti teroristom skutočne zabrala. Jedine že by politikom vôbec nešlo o terorizmus a za snahou o odzbrojenie obyvateľstva by stála nejaká celkom iná motivácia.

Pištoľ ako symbol rovnosti

Pri rastúcej teroristickej hrozbe, ktorá môže znenazdajky udrieť kdekoľvek a kedykoľvek, by sa mali zbraňové zákony zvoľňovať, a nie sprísňovať. Koľkým tragickým úmrtiam sa dalo predísť, keby sa v páchateľovom okolí našiel aspoň jeden ozbrojený slušný človek? Na toto upozornil aj spevák kapely Eagles of Death Metal, počas ktorej vystúpenia v parížskom klube Bataclan padli teroristom za obeť desiatky návštevníkov koncertu. Spevák Jesse Hughes v rozhovore pre Breitbart vyhlásil, že prísne francúzske zbraňové zákony boli obetiam nanič a keby boli aspoň niektorí z divákov ozbrojení, nemusel sa celý útok skončiť takým masakrom. S jeho názorom súhlasí aj šéf českej elitnej protiteroristickej jednotky (URNA) Libor Lochman. V rozhovore pre Aktuálně.cz upozornil, že občania sa v súčasnej situácii nemôžu spoliehať na bezpečnostné zložky štátu: „Problém je v tom, že polícia nemôže byť všade a ani nikdy nebude. Dvojnásobne to platí pre protiteroristické jednotky. Nemôžu sa postaviť teroristom vtedy, keď to ľudia v smrteľnom ohrození najviac potrebujú. Takáto požiadavka je absolútne nereálna. Ako policajt preto hovorím, že občan má právo brániť sa pri útoku. Ak teda splní nevyhnutné podmienky – v Česku, mimochodom, dosť prísne – na získanie zbrojného preukazu, tak by mal mať právo nosiť strelnú zbraň na svoju ochranu.“

Nič tak nedrží potencionálnu tyraniu v šachu, ako dobre vyzbrojená populácia pripravená brániť si svoje práva.

V súčasnom stave je naozaj žiaduce, aby sa európski občania vyzbrojili. Teroristi nevedú vojnu proti našim armádam, vedú vojnu proti samotnému obyvateľstvu. Bezbranný človek pritom v konflikte s ozbrojeným a pripraveným teroristom nemá inú šancu, iba sa pokúsiť o útek. Teroristi si to uvedomujú, a preto si na útoky najčastejšie vytipujú miesta, kde majú len minimálnu šancu naraziť na hocikoho so zbraňou. Vedia, že čas hrá v ich prospech a kým stihnú bezpečnostné zložky zareagovať, nikým nespochybnenými pánmi situácie sú oni. A bude to tak dovtedy, kým viac slušných ľudí nezačne chodiť ozbrojených. Dnes je na to väčší dôvod ako kedykoľvek predtým a zbraňové zákony by sa nemali sprísňovať, ale, naopak, uvoľňovať, aby sa slobodný človek mohol postaviť teroristovi ako rovný rovnému. A symbol rovnosti je v tomto prípade práve pištoľ. Nehovoríme tu však iba o teroristickej hrozbe. Koľkým znásilneniam a iným zločinom na nežnom pohlaví by sa predišlo, keby bolo vysoko pravdepodobné, že vyhliadnutá obeť má na dosah ruky revolver. A, samozrejme, nezabúdajme na jeden mimo USA často prehliadaný rozmer. Nič tak nedrží potencionálnu tyraniu v šachu, ako dobre vyzbrojená populácia pripravená brániť si svoje práva. Možno práve z tejto vízie majú v Bruseli taký strach.

Fotogaléria