CHMELÁR: ČAPUTOVEJ BOJKOT OLYMPIÁDY V ČÍNE JE BEZVÝZNAMNÉ GESTO A POKLONKOVANIE PÁNOM Z AMERIKY

Príspevok uverejnil na svojom Facebooku politický analytik Eduard Chmelár 9. decembra ako reakciu na bojkot olympiády v Číne prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou:

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová je veľmi zásadová žena. Neplánovala svoju účasť na zimných olympijských hrách v Číne, a preto sa na protest na nich nezúčastní. Komický postoj pripomínajúci Ezopovu bájku o líške a kyslom hrozne, by bol akiste na smiech, keby tak tragicky neodzrkadľoval nesvojprávnosť slovenskej zahraničnej politiky. Hoci Francúzsko vyzvalo na spoločný európsky postoj, prezidentka Slovenskej republiky sa urýchlene „stotožnila“ s postojom Spojených štátov a ich tradičných nohsledov (Veľkej Británie, Kanady a Austrálie) a pripojila sa medzi prvými k nim, hoci viaceré vplyvné štáty EÚ (napríklad Francúzsko a Taliansko) už medzitým vyhlásili, že k tomuto bojkotu sa nepripoja. Je to zvláštne aj preto, že pri iných príležitostiach Zuzana Čaputová nútila najvyšších ústavných činiteľov, aby úplne zbytočne a formálne prisahali vernosť spoločnej európskej zahraničnej politike, a zrazu je to práve ona, ktorá sa z jej rámca vymyká snáď ešte viac ako svojho času Andrej Danko, ibaže tentoraz nejde o orientáciu na Moskvu, ale na Washington. A tak je namieste otázka, či Zuzana Čaputová naozaj patrí medzi sto najvplyvnejších žien sveta alebo desať najovplyvniteľnejších.

Bolo by iste chvályhodné, keby bola hlava nášho štátu principiálnou obhajkyňou ľudských práv. Ale všetci vieme, že tento postoj je účelovo selektívny. Zuzanu Čaputovú zaujímajú ľudské práva Ujgurov, afganských žien či bieloruskej opozície, ale nie ľudské práva porušované vo formálne demokratickej Európe, ktorej sme súčasťou a ktorá sa k ich dodržiavaniu zaviazala. Podobne ako v minulom režime, keď ste mohli bez akéhokoľvek rizika kritizovať fašistickú diktatúru v Chile alebo apartheid v JAR (lebo táto činnosť mala požehnanie komunistického politbyra), dnes prezidentka Čaputová koná s podporou a dokonca na želanie amerického hegemóna a plní tým jeho globálne mocenské záujmy a zámery. Lenže skutočná obhajoba ľudských práv je rehoľa, je to drina, keď stojíte často sám proti masám, znášate príkoria, prenasledovanie, neraz vás vyhodia zo zamestnania alebo skončíte vo väzení. Ceny za ľudské práva nepatria mocným vo vládnych palácoch, ktorí sú za službu ľudu štedro platení, ale tým trpiacim neohrozeným bojovníkom ako bol Nelson Mandela, Alexander Solženicyn, Petr Uhl alebo náš Silvester Krčméry.

Zuzana Čaputová pred chvíľou vystúpila na virtuálnom svetovom „Summite za demokraciu“, ktorý v skutočnosti nie je žiadnym ľudskoprávnym podujatím, ale mocenským nástrojom americkej zahraničnej politiky, ktorá selektívne až účelovo delí štáty podľa toho, ktoré z nich sú ochotné stáť pod jej vlajkou. Bola to fraška, počas ktorej jednotliví panelisti v podstate iba podali stručné hlásenie, ako plnia úlohy. Aj naša „najvplyvnejšia žena“ bola taká významná, že si ju moderátorka v otázke pomýlila s prezidentom Botswany. Podobný vplyv na svetovú politiku bude mať aj jej unáhlené pripojenie sa k studenej vojne voči Čínskej ľudovej republike. Rozhodnutie prezidentky SR bojkotovať olympiádu v Číne považujem za bezvýznamné teatrálne gesto, za predstieranie akéhosi svetáctva a poklonkovanie zaoceánskym pánom. Nielen preto, že čínska zahraničná politika je nesmierne asertívna, toto na ňu nikdy neplatilo a Peking sa už nechal počuť, že správanie USA a ich satelitov považuje za prejav neúcty, ktorý bude mať negatívne následky na vzájomné politické a ekonomické vzťahy. Ale najmä preto, že akékoľvek problémy je možné vyriešiť len rokovaním, nie bojkotom. Predstavte si, že by sa takto neprezieravo správal svojho času francúzsky prezident François Mitterrand, ktorý navštívil komunistické Česko-Slovensko pod podmienkou, že mu umožnia stretnúť sa s disidentmi. Asi by sa pomery u nás tak skoro nezmenili. A politika do športu nepatrí. Je to vrcholné podujatie, na ktoré sa športovci pripravujú štyri roky a ktoré vzniklo hlavne preto (na to netreba zabúdať), aby počas hier utíchli všetky zbrane a spory. Rozhodnutie Zuzany Čaputovej je hlúpe aj preto, že bolo zbytočne uponáhľané, a teraz sa ešte ťažšie zbaví podozrenia, že slúži záujmom Washingtonu. Mám však jeden návrh, ktorý by mohol túto situáciu aspoň čiastočne napraviť.

Vážená pani prezidentka, ako občan Slovenskej republiky a Európskej únie, ktorá sa zaviazala dodržiavať a chrániť ľudské práva, vás dnes, v predvečer Svetového dňa ľudských práv prosím a žiadam, aby ste sa celou váhou svojej osobnosti zasadili za prepustenie nespravodlivo zadržiavaného a mučeného politického väzňa Juliana Assangea. Jeho uväznenie predstavuje nielen vážne ohrozenie slobody prejavu, keďže žurnalistika nesmie byť vnímaná ako zločin, ale v tejto chvíli mu ide pri možnom vydaní do USA o život. Nemusím zdôrazňovať, že ako vyplynulo z nedávno zverejnených správ, CIA sa ho usilovala zavraždiť. Za jeho okamžité prepustenie a zrušenie všetkých obvinení sa verejne zasadzujú najrešpektovanejšie ľudskoprávne organizácie sveta, vrátane Amnesty International, Human Rights Watch či Reportérov bez hraníc. V ich spoločnom stanovisku sa uvádza, že „zatknutie, dlhotrvajúce psychické mučenie a svojvoľné zadržiavanie Assangea predstavujú najzávažnejšie porušenie slobody tlače, aké svet zažil za posledné desaťročie“. Už nemáte prečo váhať. Dnes sa už nemôžete vyhovárať, že nemáte dostatok informácií . Vaše dlhodobé mlčanie v tejto otázke sa nedá považovať za nič iné ako za osobnú zbabelosť a neochotu pomôcť jednému z najvýznamnejších politických väzňov súčasnosti.. Ak zomrie a vy neurobíte nič pre jeho oslobodenie, budete mať na rukách jeho krv.

Vážená pani prezidentka, s Julianom Assangeom vo väzení nemáte ani vy, ani žiaden z lídrov zúčastňujúcich sa na dnešnom „Summite za demokraciu“ nijaké morálne právo hovoriť o slobode, demokracii a ľudských právach. Nemá na to právo Joe Biden, ktorý žiada o jeho vydanie do USA, kde mu hrozí doživotie alebo trest smrti za to, že zverejnil pravdivé informácie o vojnových zločinoch mocných tohto sveta. Nemá na to morálne právo Austrália, ktorá servilne súhlasila s tým, aby jej vlastného občana vydali do Spojených štátov. Nie je to tak dávno, čo ste telefonovali s predstaviteľkou bieloruskej opozície Sviatlanou Alexijevičovou, aby ste jej vyjadrili svoju podporu. Tá je však zdravá a na slobode. Juliana Assangea väznia už 11 rokov ako najhoršieho zločinca v malej stiesnenej cele s podlomeným zdravím a jeho spolupracovníci sa obávajú o jeho život. A to všetko sa nedeje v nejakom autokratickom štáte, diktatúre alebo tyranii – to sa deje v demokratickej krajine, ktorá je súčasťou západnej civilizácie a ktorá sa na rozdiel od všetkých tých nepohodlných režimov zaviazala, že bude práve takýchto ľudí chrániť. Dokážte nám všetkým, že vás právom zaradili do rebríčka najvplyvnejších žien, preukážte svoju odvahu a využite všetko svoj vplyv, aby ste tohto odvážneho muža dostali na slobodu. Zavolajte britskému premiérovi Borisovi Johnsonovi a žiadajte jeho prepustenie. Zavolajte predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, ktorá sa podľa iného rebríčka iného časopisu Politico stala „druhou najvplyvnejšou osobnosťou Európy v kategórii vizionári“ (bez komentára) a požiadajte ju, aby intervenovala v Assangeov prospech. Zavolajte Julianovi Assangeovi, povzbuďte ho v jeho ťažkom psychickom stave a vyjadrite mu podporu. To je to najmenej, čo môžete urobiť ako prezidentka Slovenskej republiky pri príležitosti Svetového dňa ľudských práv. Namiesto prázdnych rečí nám ukážte reálny skutok. Bojkotom olympiády nedosiahnete nič. Tu môžete zachrániť život konkrétneho človeka.

A vás, milé priateľky a priatelia, vážení občania, všetkých, ktorým vám skutočne záleží na slobode a demokracii, prosím - zdieľajte túto výzvu a žiadajte tiež vo vašom mene, aby prezidentka Slovenskej republiky konala. Ďakujem vám.