CHMELÁR NAĎOVI: NA VAŠU NÁVŠTEVU V USA MÁM VEĽA OTÁZOK! APROPO, ČO STE TAM ROBILI TAK DLHO ZA ŠTÁTNE PENIAZE?

Politológ Euduard Chmelár zverejnil na svojom facebookovom profile 4. novembra 2021 status:

Je zvláštne, že médiá prešli minulotýždňovú návštevu ministra obrany Jaroslava Naďa v USA mlčky, bez akýchkoľvek poznámok. Inokedy hyperkritickí novinári sa uspokojili s rutinným spravodajstvom a nekládli si žiadne otázky. Pritom je ich viac než dosť. Pracovná cesta Jaroslava Naďa trvala 7 (slovom sedem) dní. Daňovníkom na Slovensku by zhovorčivý minister mohol vysvetliť, čo tam tak dlho robil, pretože stretnutie s rezortným kolegom a návšteva zbrojárskej firmy mu môžu trvať maximálne dva dni. Už som zvyknutý na to, že médiá si neplnia svoje spoločenské úlohy a v otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky sú neobyčajne servilné a nekladú žiadne kritické otázky, ale myslím si, že mám právo aspoň v mene tých desaťtisícov ľudí, ktorí sledujú moju stránku, pýtať sa člena vlády, na čo míňal zvyšných päť dní verejné peniaze.

Oveľa vážnejším je však obsah rokovaní Jaroslava Naďa. Ten po stretnutí s ministrom obrany USA Llyodom Austinom uviedol, že rokovania priniesli posun v slovensko-amerických vzťahoch v oblasti obrany a bezpečnosti. Stroho dodal, že oceňuje zhodu v záujme na dokončení komplexnej vojenskej dohody medzi SR a USA. V normálnom štáte by nasledovali novinárske otázky, čo je obsahom tejto zmluvy, ale naši novinári sa uspokojili s Naďovou povinnou hláškou, že Spojené štáty sú náš strategický spojenec...

Pripomeňme si, že táto dohoda už bola na stole a jej uzavretie prekazil škandál, ktorý som vyvolal začiatkom roka 2019, keď som zverejnil informácie z vplyvného odborného časopisu Defense News, podľa ktorého mali Američania vybudovať na Slovensku muničné sklady a de facto prevziať vojenské základne na Sliači a v Kuchyni. Naše ministerstvo zahraničných vecí túto informáciu dlho popieralo a dokonca ma nazvalo klamárom – až kým Pentagon sám nezverejnil na svojej webstránke podrobné informácie o projektoch na Slovensku, do ktorých mieni investovať peniaze. Plány militaristov prekazil až prezident Donald Trump, ktorý presunul tieto peniaze na stavbu múru s Mexikom. Príprava slovensko-americkej vojenskej zmluvy sa na nejaký čas zastavila. Lenže pred niekoľkými mesiacmi Joe Biden vrátil uvedené peniaze ministerstvu obrany. A militaristický kolotoč sa opäť roztáča.

Ak to nerobia novinári, je vo verejnom záujme pýtať sa ministra obrany na informácie o tejto zmluve, konkrétne: 1) prečo je potrebné uzatvárať bilaterálnu zmluvu špeciálne s USA, keď sa naša bezpečnosť oficiálne opiera o NATO? 2) aký je rozdiel medzi pôvodným návrhom a jeho terajšou podobou? 3) umožňuje táto zmluva rozmiestnenie vojsk USA na území Slovenskej republiky? 4) dostáva pán minister finančnú podporu od Lockheed Martin podobne ako americkí politici? Dúfam, že vie Jaroslav Naď odpovedať na tieto legitímne otázky slušne a vecne, ako sa na člena vlády patrí.
Ďalšie otázniky vznikajú okolo jeho návštevy jedného z najväčších zbrojárskych koncernov na svete Lockheed Martin Corporation. Pripomeňme najprv pre tých, ktorí to nevedia, o koho ide. Podľa prestížneho časopisu Politico má Lockheed Martin politickú sieť, akú nemá žiaden ich konkurent. Len v Kongrese USA predstavujú ročné výdavky na lobovanie vyše 10 miliónov dolárov.

Nás by mala zaujímať aj informácia, že prostredníctvom svojho politického akčného výboru (PAC) Lockheed Martin poskytuje finančnú podporu tým kandidátom a politikom, ktorí obhajujú obchod so zbraňami. Stratégiou tejto korporácie je vraj ponuka nových pracovných miest v zbrojárskom priemysle. Lockheed Martin Corporation je najväčším zbrojným dodávateľom americkej vlády, no zároveň je tento koncern uvedený aj na prvom mieste v počte zlyhaní. Aj niektorí americkí generáli žiadali o zníženie nákladov a nápravu chýb, no márne. Faktom je, že za posledných 25 rokov zaplatil Lockheed Martin takmer 700 miliónov dolárov na urovnanie sporov.
A teraz si pripomeňme ďalšie aktivity tohto zbrojárskeho koncernu. Lockheed Martin Corporation stála za najväčšími vojnami a iniciatívami na zvyšovanie zbrojenia za posledné štvrťstoročie. V roku 1995 vymyslel bývalý dôstojník vojenskej spravodajskej služby a vtedajší viceprezident Lockheed Martin Corporation pre stratégiu a plánovanie Bruce Jackson tzv.

„Výbor pre rozširovanie NATO“. Táto mimovládna organizácia sľubovala novým východoeurópskym demokraciám, že im uľahčí cestu do Severoatlantickej aliancie. A tak sa krajiny, ktorým Západ donedávna vyčítal, že majú nadmerné stavy ozbrojených síl a príliš vysoké vojenské rozpočty, dozvedeli, že budú musieť ešte viac zvyšovať zbrojenie a modernizovať svoje armády. Asi vás neprekvapí, že činnosť Výboru pre rozširovanie NATO štedro financovala práve Lockheed Martin Corporation. V roku 2002 si Bruce Jackson vymyslel nový think-tank: Výbor pre oslobodenie Iraku, ktorý sa zasadzoval o zvrhnutie Saddáma Husajna. A túto činnosť financoval hádajte kto – správne, Lockheed Martin Corporation. V súčasnosti je Bruce Jackson na čele nadácie Pamätáme si, ktorá sa usiluje zvrhnúť bieloruský režim...

No a keď toto všetko viete, ako vám znie dojemná informácia Jara Naďa, že mu záleží na strategickej spolupráci s Lockheed Martin Corporation, pričom sa pochválil, že nám najväčšia zbrojárska firma na svete daruje 180 000 dolárov... Myslí si, že sme všetci na hlavu padnutí, že nám len tak venujú značné finančné prostriedky pre našu vojenskú nemocnicu, že majú len tak záujem spolupracovať, že nám len tak budú pomáhať na našich letiskách?