CHMELÁR: ŠIMEČKOVCI SA POKÚŠAJÚ UROBIŤ Z VINNÍKA MARTÝRA

Prišlo na moje slová a za dehonestujúce reči Martina Šimečku o Slovákoch ako o zbabelom národe, ktorý vraj nikdy poriadne nebojoval, padlo prvé trestné oznámenie. Na tom však nie je nič zvláštne. Prekvapujúce je, ako na to zareagovali otec a syn Šimečkovci. Obaja sa pokúsili urobiť z vinníka martýra a tvrdia, že ho prenasledujú ako za komunistov a že zastrašujú novinárov. No. Ak sa cítite po takomto hulvátskom prejave plnom suterénnych urážok ako disident, nenapadá mi nič iné ako parafráza slávnej hlášky z legendárneho filmu Pelíšky. „Mě vyslýchali komunisti, komunisti, děvenko!“

Ak práve tí, čo najviac zastrašujú ľudí a podávajú záplavu trestných oznámení za tie najrôznejšie, aj domnelé prejavy nenávisti, ak sa dokonca vyhrážajú basou natvrdo za vymyslené trestné činy, ako je spochybňovanie rodovej identity, no pri použití toho istého kritéria na seba bijú na poplach, že sú politicky prenasledovaní, je to nesmierne trápny až slabošský postoj.

Stanovisko Michala Šimečku je síce pochopiteľné ako reakcia syna, ale nie ako lídra politickej opozície. V tomto smere je jeho postoj, ako aj postoj jeho otca nesmierne zbabelý. Som ochotný diskutovať o tom, či by sme nemali z nášho právneho poriadku vypustiť verbálne trestné činy, ako je to v anglo-americkom práve. Ale kým existuje trestný čin hanobenia národa, tak sa nemôže vzťahovať len na Ujgurov, Čečencov a Vietnamcov, ale aj na Slovákov.

Ak progresívci nadšene podporili trestné oznámenie na Ľuboša Blahu za jeho obraz Che Guevaru, nemôžu sa tváriť, že toto je niečo iné. Tým skôr, že Martin Šimečka svoje hanobiace výroky nepovedal ako súčasť novinárskej činnosti, ale počas verejného vystúpenia. Ak pán Šimečka nevie priznať svoje zlyhanie a ospravedlniť sa národu, za ktorého súčasť sa ani nepovažuje, a namiesto toho hucká pred seba ako štít celú novinársku obec, v plnej nahote ukazuje, že nie je žiadnou morálnou autoritou, ale len nevzdelaným slabochom, ktorý nepozná mieru.