CHMELÁR: UKRAJINCI SI ZBYTOČNE VYRÁBAJÚ NEPRIATEĽOV

Veľká senzácia! „Ukrajinský web odhalil podporovateľov Ruska!“ hlása obrovský titulok jedného z najodpornejších bulvárnych denníkov na Slovensku. A keďže som sa na tomto „čiernom zozname“ ocitol aj ja, pozrel som sa bližšie na jeho obsah a metodiku. Smiešne sú už úvodné slová. Aktivisti svoj materiál s konšpiratívnym názvom „Zárodky ruského sveta“ pyšne označujú za „jeden z našich najprepracovanejších a najdôležitejších projektov roka“. Tvrdia, že je to „komplexný pohľad na ľudí a organizácie, ktoré podporujú Rusko a jeho politiku v rôznych formách v 19 krajinách Európy“ a že sa im podarilo identifikovať viac ako 1 300 jednotlivcov a približne 900 organizácií. No hotový detektív Oriešok. Musela to byť naozaj mimoriadne zložitá a sofistikovaná práca, keď hlavný zdroj ich sprisahaneckej teórie je – wikipédia.

Prvé, čo vám udrie do očí, je až babrácka nedôslednosť. Ako to, že sa na zoznam dostala bývalá poslankyňa Anna Belousovová, ktorá už dvanásť rokov nie je vo vrcholovej politike a že sa tam nedostal predseda SNS Andrej Danko, ktorý zo všetkých politikov vyjadruje najvrelejšie city k ruskému ľudu? Ako k tomu príde taký Miloš Zeman, že na neho zabudli? Môj vzácny priateľ profesor Petr Drulák sa určite urazil, že hoci ho vyhodili z práce za „proruské“ postoje, tvorcovia tohto zoznamu to nedokázali oceniť. Nie všetko je však smiešne. Zaradiť na listinu mŕtveho europoslanca Miroslava Číža je zvrhlosť a hodiť do jedného vreca demokratických politikov s fašistami je zvrátenosť. Ale to je hlavný charakteristický znak tohto prečudesného textu. Hoci si jeho autori fandia, aké je to všetko strašne „prepracované“ a založené (pozor, nesmie chýbať obľúbené slovíčko progresívcov) „na dátach“ (pre tých, čo ešte nezabudli slovenčinu, sú to obyčajné údaje), v skutočnosti je to mizerný nekvalitný text bez akejkoľvek hodnoty. Tvorcovia nerozlišujú medzi tými, ktorí skutočne podporujú Rusko od tých, ktorí si len želajú mier a dokonca ani od tých, ktorí majú len kritické pripomienky k taktike a stratégii obrany Ukrajiny.

A tak sa na zoznam popri Kotlebovi, Mazurekovi a Harabinovi dostal aj bývalý minister vnútra Vladimír Palko, exminister školstva Juraj Draxler alebo jeden z našich najlepších novinárov Dag Daniš. Z politikov Smeru je tam nielen Robert Fico a Ľuboš Blaha, ale aj Monika Beňová a Robert Hajšel, pričom nazvať týchto úprimne proeurópskych politikov proruskými je viac než zlý vtip. Ale stále nie ten najhorší. Na zoznam sa dostali aj bývalý predseda Európskej komisie Romano Prodi, bývalý eurokomisár pre rozšírenie EÚ Günter Verheugen, bývalý rakúsky prezident Heinz Fischer, bývalí rakúski kancelári Wolfgang Schüssel a Alfred Gusenbauer, bývalý líder britských labouristov Jeremy Corbyn, bývalý španielsky vicepremiér a zakladateľ demokratického hnutia Podemos Pablo Iglesias, ale aj (čo mňa vari najviac prekvapilo) dcéra jedného z otcov zakladateľov zjednotenej Európy, bývalá poslankyňa Európskeho parlamentu a vášnivá prodemokratická aktivistka Barbara Spinelli.

Nájdeme tu však aj také mená ako frontman kapely Pink Floyd Roger Waters či významní francúzski intelektuáli, ktorých knihy boli preložené aj do slovenčiny Alain de Benoist a Jean-Claude Michèa. Nesmie chýbať Ján Čarnogurský, Václav Klaus, Andrej Babiš, Viktor Orbán, Matteo Salvini a ďalší, rovnako ako moji vzácni priatelia, profesor Jan Keller, profesor Oskar Krejčí, ale aj bývalý disident, signatár Charty 77 a bubeník kapely Plastic People of the Universe Jan Schneider. Prekvapí meno šéfa českých odborov Josefa Středulu, jedného z najkomformnejších verejných činiteľov vôbec. Aj tak ma však najviac pobavilo zaradenie ČSSD na tento zoznam – tej strany, ktorá hlasovala za pozastavenie členstva Smeru v Strane európskych socialistov za jej „proruské“ postoje... Karma je zdarma a zrada sa nevypláca, súdruhovia... https://texty.org.ua/d/2023/germs_v2/en/

Pri pohľade na tento zoznam ľudí už ani nemáte chuť sa nejako brániť, lebo poväčšine ide o veľmi dobrú spoločnosť a mne je cťou byť na spoločnom zozname s Jeremym Corbynom, Heinzom Fischerom či Rogerom Watersom. Pár slov však predsa len treba povedať. Pri bližšom pohľade na zdôvodnenia zaradenia jednotlivých osôb ľahko zistíme ich extrémnu samoúčelnosť. Napríklad pri mene predsedu ČMKOS Jana Středulu sa uvádza, že je „proruský rečník“. V skutočnosti sa iba raz (!) zúčastnil na jednej stotisícovej demonštrácii na Václavskom námestí, aj to iba preto, lebo si chcel vylepšiť imidž pred prezidentskými voľbami, a viac sa tam neukázal. Pri niektorých menách nájdete poznámku „vyjadroval sa proti NATO“. To je zaujímavé, ak z tohto v Kyjeve usúdili, že dotyčný je proti Ukrajine, ktorá členom Severoatlantickej aliancie pravdepodobne nikdy nebude.

Pri mojom mene svieti poznámka „politický expert, ktorý podporuje ruské propagandistické naratívy o vojne“. Ale to je donekonečna sa opakujúca účelová lož. Nenájdete jediné moje vyjadrenie, ktorým by som podporil ruskú inváziu na Ukrajinu. Práve naopak. Ak takíto aktivisti dokážu spojiť povedzme vyjadrenia Štefana Harabina, ktorý otvorene hlása, že keby bol na mieste Vladimíra Putina, konal by rovnako, s mojimi pacifistickými postojmi, ktoré ostro a principiálne odmietajú nielen túto, ale každú vojnu, vrátane tých, o ktorých títo pokrytci mlčia – potom tento zoznam nemá nijaký zmysel. Snáď okrem jedného. Prezradila mi ho ukrajinská ľavicová disidentka Nina Potarská (ktorej návštevu Bratislavy naše médiá tak hanebne odignorovali). Nina ma upozornila, že Zelenského režim vytvára rôzne „nezávislé“ zoznamy, ktoré robia z ľudí terče. Na jeden taký sa dostala aj ona, pričom ju vyhlásili za nepriateľku štátu, ktorú je dovolené odstrániť. V niektorých prípadoch prišlo nielen k fyzickým útokom, ale aj k vraždám ľudí na týchto zoznamoch. Je to cieľom tejto pochybnej aktivity?

Na rozdiel od mnohých okázalých podporovateľov Zelenského režimu, ktorým nejde o Ukrajincov, ale o lojalitu k USA, mám ukrajinský ľud, jeho kultúru a prírodu úprimne rád. Milujem Ševčenka a písal som o jeho kontaktoch so Šafárikom a Štúrom, pričom som pripomenul, že to boli práve oni, Slováci, ktorí po prvýkrát uznali Ukrajincov za samostatný slovanský národ. Naše vzťahy sa nemôžu odvíjať od toho, či súhlasíme s konaním vašej vlády, lebo vlády prichádzajú, odchádzajú a takmer vždy klamú. Ak vás upozorňujeme, že vás západné vlády oklamali a obetovali, nerobíme to preto, že sme protiukrajinskí, práve naopak. Sami sa zamyslite nad tým, aká je vaša suverenita, ak váš prezident musel ohlásiť do Bieleho domu výmenu na čele ukrajinskej armády. Konala by takto suverénna hlava štátu? U nás tak naposledy všetky zmeny vo vláde konzultoval prezident Jozef Tiso s Adolfom Hitlerom. Naše vzťahy sú hlbšie a mali by byť založené na niečom inom ako na slepej dôvere v hry veľmocí. Pílite si konár pod sebou, ak na jednej strane veríte západným veľmociam, ktoré naše národy vždy v kritických situáciách oklamali a opustili, a na druhej strane si umelo vytvárate nepriateľov z vašich priateľov – z ľudí, ktorí túto vojnu vášnivo odmietajú, ktorí nechcú, aby ste sa zabíjali, ktorí stoja na strane Ukrajiny ako naozajstní priatelia, ktorí si vedia povedať do očí čistú pravdu. Aká je v tom logika urobiť z vás potravu pre kanóny, premeniť Ukrajinu na mlynček na mäso, vháňať čoraz viac unavených synov ukrajinského národa do nezmyselného boja, ktorý nemá vojenské riešenie. Včera už aj poľský prezident Andrzej Duda spochybnil, že si Krym vybojujete späť. Aj to je váš protivník? Zamyslite sa nad tým, kto je váš skutočný priateľ.

Pred desiatimi rokmi som bol vôbec prvý, kto vystúpil pred ruskou ambasádou na protest proti flagrantnému porušeniu medzinárodného práva v dôsledku odtrhnutia Krymu. A trvám na tom dodnes, lebo ja som mierový aktivista, nie proruský, ja si ctím princípy a nehrám účelové hry, ako to robia či už podporovatelia Moskvy alebo podporovatelia Kyjeva, ktorí prišli pred víkendom teatrálne odovzdať premiérovi údajné čriepky z rakety, ale o zločinoch v Gaze mlčia, rovnako ako mlčali alebo dokonca verejne podporovali americkú agresiu v Iraku a inde. Presne si pamätám, čo som vtedy povedal: „Stojím tu preto, lebo som priateľom Ruska, aby som sa nemusel hanbiť za to, že ním som.“ Z rovnakých dôvodov nemôžem podporovať Zelenského režim, ktorý je nedemokratický a Ukrajine škodí. Nemôžem vám fandiť v tom, aby ste namiesto hľadania cesty k dohode hľadali cesty k ešte väčšej eskalácii konfliktu. Ako hovoril Martin Luther, tu stojím, inak nemôžem. Ak z toho súdite, že tí, ktorí chcú mier, sú vaši nepriatelia, potom si časom znepriatelíte celý svet. Lebo takto Ukrajinu nezachránite. Východisko z tejto pasce vám nezabezpečí vojna, ale diplomacia.