CHRABROSŤ NATO V ČASOCH KORONAKRÍZY

NATO sa stále snaží dokazovať svoju nenahraditeľnosť. Svojráznou mediálnou hviezdou šíriacou „dobré meno“ paktu sa stal jeho generálny tajomník Jens Stoltenberg. K jeho obľúbeným mediálnym témam patrí rezolútne vyžadovanie najposvätnejšej zásady NATO – vydávať v členských štátoch najmenej dve percentá HDP na vojenské účely.

Ak by sme na to išli metodicky, nájdeme v tom protirečenie, lebo v pakte sa často tvrdí, že nie je čisto vojenskou organizáciou, ale vykonáva aj rad iných činností. Na bezpečnosť v členských štátoch by teda bolo možné prispievať aj ináč ako len vojenskými výdavkami. To je však na „železnú“ vojenskú logiku NATO vysoká matematika.

Je pravda, že pakt požiadavku začal presadzovať už dávnejšie, keď došlo k poklesu vojenských výdavkov vo viacerých európskych členských štátoch. Situácia sa stala napätejšou, keď začal v Bielom dome úradovať vojensko-politický šmelinár Donald Trump, ktorý chce zo všetkého vytĺcť peniaze pre vojensko-priemyslovo-finančný komplex USA a za každú cenu predávať spojencom čo najviac zbraní a služieb. Aj na adresu NATO sa vyjadril viackrát veľmi nelichotivo, čo spôsobilo v jeho radoch nepokoj. Postupne sa však všetky štáty „znormalizovali“, po vojensky zrazili opätky a v dokumentoch zo samitov paktu túto požiadavku bezvýhradne podporujú a prijali aj akýsi harmonogram jej splnenia.

Prítomnosť v Iraku

Podľa vyjadrení predstaviteľov NATO ide o jednu z mála medzinárodných organizácií, ktorú koronakríza nezaskočila a nespôsobila jej vraj vážne starosti. Predseda Vojenského výboru NATO, britský hlavný maršal letectva Stuart Peach 14. mája na videokonferencii výboru na úrovni náčelníkov generálnych štábov vyhlásil, že pandémia koronavírusu neovplyvnila schopnosť NATO uskutočňovať operácie na rôznych miestach sveta a pakt zaisťuje zdravie a bezpečnosť svojich vojakov. Nehľadiac na koronakrízu, NATO plní úlohy na svojom východnom krídle, pri leteckom hliadkovaní, vo vojensko-námorných operáciách, v misiách v Afganistane a Kosove atď. Misia paktu v Afganistane sa adaptuje na situáciu, ktorá tam vzniká (v súvislosti s dohodou medzi USA a Talibanom, ktorá sa však nenapĺňa), a bude naďalej pôsobiť v záujme dosiahnutia mieru pre Afgancov (o čo sa už vyše 18 rokov neúspešne snaží a podieľa sa pritom na zabíjaní afganských civilistov).

V súvislosti s Irakom Stuart Peach uviedol, že z bezpečnostných dôvodov (potom, ako iracký parlament vyzval k odchodu z krajiny všetkých vojakov cudzích štátov a dochádzalo k útokom na základe USA) sa síce znížila početnosť vojakov, ale NATO tam zostáva. Ani USA, dokonca ani Donald Trump (aj keď ho trápi, ako z toho získať peniaze) Irak opustiť nechcú. Hneď, ako to podmienky dovolia, proces výcviku irackých ozbrojených síl sa vraj obnoví, pričom sa uvažuje o jeho rozšírení. Nový iracký premiér Mustafa Kazímí už pozval generálneho tajomníka NATO na návštevu Bagdadu. Prítomnosť vojakov USA a NATO v Iraku však nepodporujú všetky iracké politické sily a situácia sa môže vyvíjať rôznym spôsobom. Irak sa stáva pre USA pomaly, ale iste ďalšou traumou a NATO tam slávu asi tiež nezíska.

Posadnutosť dezinformáciami

V rozhovore pre taliansky denník La Repubblica 14. mája Stoltenberg zaútočil na Čínu a Rusko, že šíria dezinformácie, ktoré majú zvýšiť ich vplyv v štátoch NATO a EÚ (nešťastná to slabučká a neschopná EÚ, ktorá potrebuje zastanie od NATO!) a destabilizovať ich v podmienkach pandémie. Konkrétne príklady dezinformácií však neuviedol. Dotkol sa aj pomoci ruských ozbrojených síl pri koronakríze v Taliansku a povedal, že sa zmenila na propagandistickú operáciu (podľa jedného poľského odborníka dokonca narušila jednotu NATO). Dodal, že samozrejme, štáty rozhodujú o tom, od koho prijmú pomoc, ale nemôže sa to zneužiť na dezinformácie. Dezinformácie (najmä čínske a ruské) sa stali zaklínadlom „kolektívneho“ Západu (NATO a EÚ), ale táto posadnutosť sa mu môže stať nebezpečnou, ak sa po čase preukáže, že celá kampaň bola len prefíkaným klamstvom.

Ak nie sme zaslepenými atlantistami, nedá sa zbaviť dojmu, že samotné NATO sa na podnety z USA skryte a veľmi sofistikovane snaží o oslabenie EÚ. Niečo už naznačuje konanie Poľska a Washington víta aj všetkých ďalších svojich nadšených podporovateľov, ktorí ho uprednostnia pred Bruselom.

Ak sa pozrieme trochu dozadu, zistíme, že nie všetko je také ružové. V tichosti sa prestalo hovoriť o tom, že sa neuskutočnilo najväčšie plánované cvičenie pozemných síl USA v Európe za posledných 25 rokov Defender Europe 2020. Koncom januára sa síce začalo nakladanie vojakov a vojenskej techniky, ale 13. marca v dôsledku koronakrízy európske štáty začali uzatvárať hranice a obmedzovať pohyb. Sily pripravované na cvičenie, ktoré už prišli do Európy, sa vrátili do USA. Táto reakcia sa označila za dokonalý príklad pripravenosti NATO na základe nepretržitého hodnotenia situácie.

Vytĺkanie peňazí

Cvičenie Defende Europe 20 sa výrazne upravilo (zúžilo) – v Nemecku sa úplne zrušilo a rôzne výhrady prejavili aj Holandsko, Nórsko a Taliansko. Niektoré ďalšie cvičenia, napr. Saber Strike (uskutočňované v rokoch 2011 – 2018 v pobaltských štátoch) sa odložili. Kroky uskutočnené pri príprave Defender Europe 20 však vraj vyslali signál európskym spojencom i Rusku, že USA budú v Európe pokračovať v politike odstrašovania. A to stačí...

Obrnená brigáda USA, ktorá je v Európe, má uskutočňovať rôzne výcvikové akcie v rámci posilňovania spojeneckého ducha. Uskutočnilo sa niekoľko cvičení, najmä v pobaltských štátoch, a pripravujú sa ďalšie. V poľskom výcvikovom priestore Drawsko Pomorskie sa v júni má zúčastniť na cvičení 6-tisíc poľských a amerických vojakov.

Pandémia neprispela ani k šíreniu idey „vojenského Schengenu“. Pred rokmi ju začal pretláčať bývalý veliteľ pozemných síl USA v Európe Ben Hodges, ktorému sa nepáčilo, že európske štáty pri prechode vojsk USA cez ich územie trvajú na svojich požiadavkách upravených v zákonoch.

Kontroverzne vyznela požiadavka Jensa Stoltenberga, ktorý v marci na Facebooku zopakoval, že NATO žiada od svojich členov „plnenie záväzku“ na postupné zvýšenie vojenských výdavkov na dve percentá HDP aj v čase pandémie. Nebudeme to komentovať, ale počkajme si, čo sa stane s rozpočtami na budúci rok. Dajú európske vlády prednosť iným prioritám ako zvyšovaniu vojenských výdavkov na hranicu dvoch percent HDP?

A celkom na záver, vynaliezavosť Washingtonu pri vytĺkaní peňazí od spojencov je veľmi kreatívna. Patrí k nej napr. aj ponuka pre Slovensko, keď od USA dostaneme 50 miliónov „dotácie“ na nákup vojenskej techniky, ak rovnakú sumu zaplatíme aj z nášho štátneho rozpočtu. Vyzerá to síce ako výpredaj, ale čo pre Ameriku nová vláda a jej minister obrany neurobí.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

PRÁVE STE DOČÍTALI ODOMKNUTÝ ČLÁNOK:

 

Ak sa Vám článok páčil a máte naďalej záujem čítať pravdivé a nezávislé texty staňte sa naším predplatiteľom a získajte množstvo výhod:

 

https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne