CHRÍPKA GENTLEMANOV

Chrípka džentlmenov. Aj takýmto zľahčujúcim názvom bol kedysi označovaný syfilis (lues), ktorý dlhé stáročia predstavoval najvážnejšiu pohlavnú chorobu ľudstva. Až s vynájdením penicilínu sa stal liečiteľný a v krajinách vyspelého sveta bol takmer úplne eliminovaný. Zdá sa však, že hovoriť o ňom ako o chorobe minulosti by bolo predčasné. Počty chorých na syfilis sa posledné roky zvyšujú aj u nás, pričom na epidemiologickej mape Slovenska má špeciálne postavenie najmä mesto Trebišov, konkrétne jeho rómska osada.

Neželaný bonus

Trebišov – mesto syfilisu. Takouto nepeknou prezývkou býva označované toto okresné mesto. Dôvodom sú opakujúce sa epidémie syfilisu, ktorých epicentrum je v miestnej rómskej osade. V nej žije oficiálne 4-tisíc, no neoficiálne až vyše 5-tisíc obyvateľov. Prvá epidémia tu vypukla v roku 2002. Traduje sa, že viacero žien z osady sa vtedy vrátilo z „brigády“ pri nemeckých hraniciach. V nasledujúcom roku tam bolo zaznamenaných 78 prípadov včasnej formy syfilisu, z toho 35 prípadov tvorili tehotné ženy. Ak nakazená žena počas tehotenstva nepodstúpi zabezpečovaciu liečbu, tak šanca porodiť zdravé dieťa je mimoriadne nízka. V tejto prvej vlne epidémie sa, našťastie, podarilo včas preliečiť väčšinu tehotných žien.

Druhá výrazná vlna syfilisu zachvátila trebišovskú osadu v roku 2010. Choroba vtedy nezasiahla len obyvateľov osady, ale nemilo prekvapení ostali aj niektorí „gadžovia“, ktorí využili služby miestnych prostitútok. K sexu za pár eur tak dostali navyše aj neželaný bonus. Chorobnosť na syfilis v tejto lokalite potom mierne poklesla, aby v roku 2017 opäť dosiahla rozmery epidémie. Počet nakazených v trebišovskej osade oproti predchádzajúcemu roku vzrástol štvornásobne a výskyt syfilisu v okrese Trebišov bol zaznamenaný na šestnásťnásobne vyššej úrovni, než je celoslovenský priemer. Podľa regionálnej hygieničky sa rozšíril aj do viacerých okolitých dedín a zaznamenali ho až v tretine obcí trebišovského okresu. Nákaza bola vo vyššej miere rozšírená aj na Luníku IX a v osadách v Moldave nad Bodvou a Pavlovciach nad Uhom.

Vážnym problémom sa stáva aj čoraz vyšší výskyt syfilisu v mladších vekových kategóriách. V roku 2017 bolo v trebišovskej osade zaznamenaných 11 maloletých osôb nakazených syfilisom. Najmladšie dievča malo 13 rokov a najmladší chlapec len 12 rokov! Všetkým týmto prípadom sa venovala aj polícia, niektoré médiá špekulovali, že vyššiu chorobnosť medzi maloletými môže spôsobovať detská prostitúcia. Poskytovanie sexuálnych služieb maloletými sa nepotvrdilo a polícia skonštatovala, že sa nakazili pri sexe s rovesníkmi v osade. Šírenie tejto choroby medzi osobami mladšími ako 15 rokov potvrdzuje, že mladí ľudia v chudobných osadách mnohokrát nadobúdajú prvé sexuálne skúsenosti vo veľmi skorom veku, navyše nakazení majú často viacero sexuálnych partnerov, a tak sa choroba v osade dokáže reťazovo rozšíriť.

Prevencia a osveta

Syfilis sa v trebišovskej osade nedarí zlikvidovať od roku 2002 a momentálne je v plnom prúde ďalšia epidemiologická vlna. Dôvodov je niekoľko. V prvom rade chudoba, zlé hygienické podmienky, skorý pohlavný život, takmer nulové používanie prezervatívov a časté striedanie sexuálnych partnerov. Ďalším problémom je nedisciplinovanosť pacientov, ktorí nie vždy dodržia stanovenú liečbu. Na Slovensku sa syfilis lieči iba ambulantne zväčša penicilínovými injekciami do svalu počas minimálne troch týždňov. Nakazení zo sociálne slabšieho prostredia však neraz nedodržia celý liečebný proces a nákazu rozširujú ďalej. Taktiež sa stáva, že odmietajú konkretizovať, od koho sa nakazili a s kým ďalším mali nechránený pohlavný styk. Takto sa infekcia šíri ďalej a vytvára predpoklad na prepuknutie epidémie.

Myslím si, že v prípade syfilisu by nakazení mali mať zákonnú povinnosť celú liečbu absolvovať izolovane na lôžkovom oddelení nemocnice. Takto by bolo zabezpečené dodržanie kompletného liečebného procesu a zároveň by sa zabránilo ďalšiemu šíreniu choroby. Ak by sa nakazení odmietli podrobiť liečbe, tak by ich na liečenie predviedla polícia. Posilnené právomoci by v prípade epidémie mal mať aj úrad regionálneho hygienika, ktorý by v spolupráci s políciou vyhľadával zdroje nákazy. Pomôcť by mohlo aj zriadenie terénnych zdravotných pracovníkov, ktorí by v pravidelných intervaloch navštevovali ohrozené lokality a robili prevenciu a osvetu. Pri podozrení na nákazlivú chorobu by mali byť vyšetrení všetci, ktorí prišli do kontaktu s chorým. V prípade epidémie by mohli byť nariadené preventívne celoplošné vyšetrenia v postihnutej komunite.

Doteraz bolo v trebišovskej osade na syfilis liečených niekoľko stoviek obyvateľov. Radšej si ani netreba nepredstavovať, čo by sa stalo, keby sem namiesto syfilisu bola zavlečená ešte vážnejšia pohlavná choroba, ako napríklad HIV alebo hepatitída C. Z tejto situácie sa treba poučiť a lepšie sa pripraviť na zvládnutie takýchto epidémií. Aj v trebišovskej osade môžu pomôcť po 15 rokoch vyriešiť problém so syfilisom len komplexné epidemiologické opatrenia.