ČO SĽÚBILI AMERIČANIA NAĎOVI ZA TO, ŽE OD NICH KÚPI VOJENSKÉ LIETADLÁ A VRTUĽNÍKY?

Každý normálny človek berie odpoveď Igora Matoviča na otázku „Čo ste sľúbili Rusom za Sputník V“ ako sarkastickú či ironickú, alebo pohotov... V dotieravých, nepretržitých a provokatívnych otázkach redaktorov i rôznych „politológov“, ktoré nasledovali, by takmer každý človek v nejakej chvíli reagoval tak, že by to bolo buď drsné a odmietavé, zlostné, možno aj vulgárne. Matovič odpovedal sarkasticky a provokatívne - „Zakarpatskú Ukrajinu“.

ČÍTAJTE TIEŽ: HRDLIČKA: RUSOFÓBNI POLITICI ČAPUTOVÁ, REMIŠOVÁ, KORČOK, VALÁŠEK ODKRÝVAJÚ PODSTATU POLITIKY NA SLOVENSKU

Ďalšia spŕška kritiky na jeho hlavu,  nafúknutá „bublina“ o „vážnych medzinárodných dôsledkoch“ a o neprincipiálnom postoji k „vážnym“ medzinárodným problémom opäť odhalili dvojtvárnu, schizofrenickú tvár neoliberalizmu a osôb, ktorí sa dostali do politiky, aby presadzovali a obhajovali pravicovú politiku. Zaujímavé, že nikto sa nikde nepýtal a nepýta, čo nám sľúbili Američania za to, že od nich kúpime vojenské lietadlá a vrtuľníky, že od nich kupujeme i ďalšiu výzbroj a výstroj pre Ozbrojené sily SR. Pritom v tejto oblasti trh ponúka široké možnosti a možno ešte lepšiu kvalitu. Prečo sa nikto nepýta na zmluvy o nákupe uvedených tovarov i služieb a nechce ich vidieť zverejnené. V tomto už takéto principiálne, média i iné osoby, nie sú.

Pravicové neoliberálne sily na Slovensku i na Ukrajine, tam aj za podpory nacionalistov, tvrdo, systematicky a „principiálne“ kritizujú všetko, čo bolo urobené za socializmu, za sovietskej moci, za vlády komunistov a ich vedúcich predstaviteľov. Po pravde, Zakarpatská Ukrajina bola pripojená k Sovietskemu zväzu, za socializmu, za vlády komunistov. Slovenská, česká i ukrajinská pravica je neochvejne presvedčená, že to bolo uskutočnené „politickými machináciami“ a zákulisnou politikou Stalina. Ak by boli takí principiálni, Ukrajina už dávno ponúkla Slovensku vrátenie územia, ktoré jej „principiálne“ nepatrí. V podstate aj Ukrajina vznikla ako samostatný štát až za socializmu, vďaka moci komunistov a politike jej vodcu Vladimíra Lenina. A keď už sa argumentuje „anexiou“ Krymu, aj ten bol administratívne pričlenený Ukrajine za vládnutia lídra Nikitu Chruščova. Ivan Korčok, ktorý sa správa i vyjadruje ako minister zahraničia nejakej veľkej mocnosti, by mal v týchto veciach rozmýšľať a konať rovnako principiálne.

On, a jemu podobné „principiálne konajúce“ osoby (nazvať ich politikmi by pre nich bola česť), v ostatnom čase intenzívne opakujú, že Slovensko sa musí správať a konať tak, ako je to v súlade so zásadami politiky a správania sa EÚ. Ďalší prípad „dvojakej“ principiálnosti: Bývalý katalánsky premiér Carlos Puigdemon musel opustiť Španielsko, pretože mu hrozilo uväznenie z dôvodu obvinenia za separatizmus. Dnes žije v Belgicku, bol opätovne zvolený za poslanca Európskeho parlamentu za Katalansko. Ako to, že „principiálne“ jeho prítomnosť v inej krajine EÚ nevadí, ale doma, v jeho vlasti mu hrozí strata slobody. Prečo pán Korčok, ale aj iní, nežiadajú prijatie sankcií voči Španielsku za inú politiku a iné „princípy“, ako uplatňuje EÚ? Podobných prejavov správania sa osôb v politike, v mediálnej oblasti, ale aj v iných sférach je dnes na Slovensku veľa. Pochytili ich rýchlo z politiky a z informačnej vojny, ktorú už desaťročia vedú jedným smerom zdroje a prostriedky založené a dobre platené nadnárodnými skupinami a najbohatšími oligarchami. Je len na občanoch Slovenska, ako dlho toto  budú znášať.