DETI V OHROZENÍ

Budúcnosť civilizácie závisí od jej postoja k deťom. Čo však čaká civilizáciu, ktorá sa zahráva s duševným zdravím najmenších hazardujúc s ich psychikou v mene falošnej vízie pokroku? Tu je niekoľko nástrah, ktoré číhajú na deti v neoliberálnej spoločnosti. V spoločnosti, ktorá diskutuje o nediskutovateľnom v snahe vytvoriť priestor zvrátenosti.

1. Právo ženy nadradené právam plodu

V otázkach interrupcií sa legislatíva jednotlivých štátov diametrálne líši. Kým na Malte sú potraty prísne zakázané, v Poľsku ich možno vykonať, iba ak je ohrozený život matky, vývin plodu alebo v prípadne znásilnenia. V tých najliberálnejších krajinách, akými sú napríklad Holandsko, Nemecko, no patrí sem i Slovensko, je potrat do 12. týždňa povolený bez udania dôvodu. S diskusiami na túto tému začali v 70. rokoch minulého storočia americké feministky bojujúce za prirodzené právo ženy na vlastníctvo a moc nad vlastným telom. Odvtedy sa diskutuje o tom, či je embryo v prvých týždňoch tehotenstva len zhluk buniek, alebo ľudská bytosť, ako sa zhoduje väčšina odborníkov. Embryo skutočne nesie všetky nevyhnutné znaky života, dá sa preukázať jeho „ľudskosť“ a individualita, malo by sa naň teda vzťahovať i právo na ochranu. S návrhom na sprísnenie interrupcií prišli pred niekoľkými týždňami poslanci Smeru-SD a SNS aj na margo zníženia počtu potratov na Slovensku. V minulom roku podstúpilo umelé prerušenie tehotenstva viac než 15-tisíc žien, čo je o 4 percentá menej ako v roku 2017. V Európe je však trend opačný. Kritike Rady Európy sa nevyhla ani spomínaná Malta, ktorá údajne ohrozuje práva žien.

2. Dvaja otcovia, dve matky

Ak by príroda chcela, aby dieťa splodili dvaja muži či dve ženy, pravdepodobne by to tak zariadila. Premisa, ktorá by ma v očiach slniečkarov zaradila napriek svojej nevyvrátiteľnosti medzi spiatočníkov – veď čo tam po prírode, keď dvaja slušní ľudia túžia vychovávať dieťa. Iste by mu vedeli vytvoriť lepšie zázemie než detský domov či rodina asociálov. Ak by sme však hocičo zlé prirovnali k ešte horšiemu, nepremenilo by sa to na niečo dobré – ostalo by to nanajvýš menším zlom, a tak je to aj s adopciami detí homosexuálnymi pármi. Nič totiž nemôže nahradiť model fungujúcej rodiny, ktorá je pre zdravú spoločnosť tou najzákladnejšou a najdôležitejšou stavebnou bunkou. Žiaľ, pribúda krajín, ktoré umožňujú registrované partnerstvá či manželstvá ľudí rovnakého pohlavia, od ktorých je už iba krôčik k adopciám. Najliberálnejšia je v tomto smere opäť Európa. Väčšina Slovákov zatiaľ registrované partnerstvá odmieta rovnako ako adopcie detí homosexuálmi.

3. Ani chlapec, ani dievča

Dve pohlavia nestačia. Najväčšia sociálna sieť Facebook ponúka svojim používateľom v anglickej verzii možnosť zvoliť si z 58 verzií svojho pohlavia. Namiesto doterajšieho „muž“ a „žena“ sa už podľa Facebooku môžete označiť za trasgendera, intersexuála, cisgendera alebo androgýna. Azda nikomu netreba vysvetľovať, že túto sociálnu sieť používajú vo veľkej miere aj deti, pre ktoré musí byť podobné spektrum možností mätúce. Viac než dve pohlavia už oficiálne uznali aj v Nemecku, Rakúsku, Holandsku a, samozrejme, vo Švédsku. Tu majú rodičia dokonca možnosť vychovávať svoje deti rodovo neutrálne, čo však odborníci z medicínskeho ani psychologického hľadiska neodporúčajú. Zhodujú sa, že experimentovanie s duševným vývojom dieťaťa je riskantné a nebezpečné. Platí to najmä v takej citlivej oblasti, akou je sexualita. O to viac, že pochybné zásahy do prirodzeného vývoja dieťaťa môžu vyvolať neželané duševné poruchy, poruchy správania, úzkostné stavy či depresie. Ide o experiment, ktorého najväčším rizikom je mrzačenie psychosexuálneho vývoja. Najdesivejšie na celej veci je, že sú to samotní rodičia, ktorí vlastné ratolesti vháňajú do podobných pascí.

4. Pedofili nie sú zločinci

V minulom vydaní Extra plus sme sa venovali okrem iného i propagácii pedofílie denníkom SME. Je neprípustné čo i len diskutovať o tom, že by raz túto deviáciu mohla spoločnosť tolerovať, napriek tomu sa podobnými článkami pracuje na jej scitlivovaní. V západnej Európe sa o pedofílii hovorí omnoho viac ako u nás. V Holandsku vznikla strana Zhovievavosť, sloboda a odlišnosť už pred trinástimi rokmi a spočiatku požadovala legalizáciu sexu s deťmi od 12 rokov, legalizáciu detskej pornografie a sexu so zvieratami. Na pedofilných základoch stojí i nemecká Strana zelených, ktorá sa dnes síce zameriava prevažne na environmentálne problémy, v osemdesiatych rokoch minulého storočia však jej podhubie tvorili v značnej miere práve pedofili. V súčasnosti je táto deviácia oficiálne zaradená medzi duševné poruchy, podobne ako ňou bola svojho času i homosexualita. Tú sa zo zoznamu duševných porúch Americkej psychiatrickej spoločnosti podarilo vyradiť v roku 1973 a o dvadsať rokov neskôr ju vyňali aj zo zoznamu medzinárodnej klasifikácie chorôb WHO. Postup bol takmer identický – najprv dosiahli medializáciu, potom diskusiu a tá vyvrcholila do prijatia. Dúfajme, že pri pedofílii sa ničoho podobného nedožijeme, hoci taktika sa v priebehu desaťročí príliš nezmenila.   

5. Škola naučí

Sexuálna výchova sa v školách západnej Európy vyučuje už niekoľko desaťročí. Deti sa na hodinách dozvedia základné poznatky o ľudskom tele, ktoré postupne prechádzajú do hlbších detailov. Zistia viac o procese rozmnožovania, ale i o antikoncepcii a spôsoboch regulácie neželaného počatia. Učitelia im vysvetlia, ako masturbovať. Nesúhlasili by ste, aby sa o niečom takom učilo vaše dieťa v škole? V mnohých krajinách rodičia nemajú na výber, v Nórsku vám dokonca môžu dieťa za nesúhlas s výučbou odobrať. Pred pár rokmi svet pobúril práve nórsky program Pubertet, vysielaný na kanáli NRK. Moderátorka so šialeným výrazom tváre v edukačnom programe ukazuje našim najmenším na dobrovoľníkoch vonkajšie reprodukčné orgány mužov a žien a učí deti spôsobovať si potešenie. Len silné žalúdky sa prenesú cez záber, na ktorom predvádza orálny sex lízaním prekrojenej paradajky. Novinky v oblasti sexuálnej výchovy zavádza i Spojené kráľovstvo, ktoré aktualizuje svoje vraj zastarané osnovy. Navyše, okrem doterajšej výučby predmetu len na tretine škôl patriacich pod regionálne úrady sa od septembra 2019 bude aktualizovaná sexuálna výchova vyučovať na všetkých školách, aj na cirkevných. Slovenské školstvo zatiaľ sexuálnej výchove ako samostatnému predmetu odoláva.

6. Daj zaucho, prídeš o dieťa

Vo vyspelej západoeurópskej spoločnosti sa síce diskutuje o tom, či pedofilom prisúdiť alebo neprisúdiť niektoré práva a tým urobiť z detí terče, ale udrieť vlastného vzdorovitého syna po zadku sa považuje za ťažký hriech. Hriech, ktorý vás môže stáť deti. Svoje o tom vedia rodičia, ktorí sa dostali do konfliktu s nórskym úradom na ochranu detí – Barnevernetom. Nespočetné množstvo prípadov opisujúcich praktiky úradu pripomínajúce fašistické gestapo naháňa strach. Na pozore by sa mali mať najmä cudzinci, na ktorých si všemohúci úrad posvieti najviac. Skúma pritom naozaj široké spektrum problémov – zisťuje, či rodičia nie sú alkoholici alebo narkomani, no rovnako tak posudzuje, či je niekto „dosť dobrý rodič“, či svoje deti vedie k samostatnosti a zodpovednosti, a to sú kritériá, ktoré sa dajú merať len veľmi ťažko. Z médií sú známe absurdné dôvody na odobratie dieťaťa – dojčené dieťa stratilo očný kontakt s matkou, v skrini dieťaťa nebolo oblečenie usporiadané do komínov, matka nakrájala príliš hrubé krajce chleba alebo kŕmila dieťa stravou, ktorá nebola vyrobená v Nórsku. V krajine, počtom obyvateľov rovnajúcej sa Slovensku, Barnevernet ročne odoberie 3-tisíc detí a preverí dokopy až 60-tisíc hlásení od škôl, škôlok, lekárov či susedov. Nad úradom sa vznáša podozrenie z kupčenia s deťmi, keďže sú odoberané najmä prisťahovalcom. Následne putujú do pestúnskej starostlivosti nórskych rodín bez akéhokoľvek rešpektu k pokrvným putám.