DOBRÁ SPRÁVA PRE SLOVÁKOV: KORONAVÍRUS OVPLYVŇUJE GENETIKA

MUDr. Vladimír Malec: COV19 napadá bunky podobným spôsobom ako HIV, využívajúc enzým furín, rovnako ako Ebola a HIV, lebo tento koronavírus získal takzvanú HIV- podobnú mutáciu. Práve z tohto dôvodu sa objavilo podozrenie, že ide o umele vytvorený vírus.

Foto 
Dátum 07.04.2020

Naozaj sme desať dní za Talianskom, čakajú nás tisíce mŕtvych?​

Desí nás hrozivý počet úmrtí spôsobených epidémiou COV19 v Taliansku a Španielsku a zaviedli sme prísne karanténne opatrenia, aby sme sa vyhli podobnému scenáru. Ako sa zdá, bolo to správne rozhodnutie, lebo doteraz máme nízky počet ochorení a len jedno úmrtie.

Je však taký nízky počet ochorení (doteraz) a hlavne taká nízka úmrtnosť na COV19 u nás naozaj iba výsledkom prísnej karantény? Čakajú nás tisíce infikovaných a stovky úmrtí?

Pohromu v Taliansku a Španielsku pripisujú aj zdravotnícki odborníci nedisciplinovanosti tamojších obyvateľov, ktorí nedodržiavali karanténu, vysokú úmrtnosť v porovnaní s inými štátmi (hlavne severskými) zdôvodňujú tým, že na severe Európy je obyvateľstvo v lepšej kondícii, lebo viac športuje a je tam aj lepšia zdravotná starostlivosť. Sú to však ničím nepodložené vyhlásenia, chabé pokusy nájsť nejaké logické vysvetlenie pre niekoľkonásobne vyššiu úmrtnosť infikovaných v Taliansku a Španielsku, ktorú ani zdravotnícki experti z WHO nevedia vysvetliť. Odborníkom totiž uniká jeden dôležitý detail. Vysoký počet úmrtí v Taliansku sa netýka celej krajiny, ale predovšetkým Lombardska, provincie, ktorá má 10 miliónov obyvateľov (čo je šestina obyvateľov Talianska). Ale práve v Lombardsku zomrie na COV19 až 60 percent infikovaných v Taliansku. Keď si pozrieme na údaje z talianskej internetovej stránky, ktorá uvádza aktualizované počty úmrtí podľa regiónov, obrovský nepomer medzi regiónmi je doslova šokujúci.

https://www.statista.com/statistics/1099389/coronavirus-deaths-by-region-in-italy/

Boli nedisciplinovaní len Taliani v Lombardsku? V Laziu, v regióne, v ktorom leží aj mesto Rím a kde žije 5,6 milióna obyvateľov, mali do 29. marca 136 úmrtí, čo je 24 úmrtí na milión. Zatiaľ čo v Lombardsku bola úmrtnosť 636 na milión, teda viac ako 26-krát vyššia! Ako si máme vysvetliť taký veľký nepomer? Pokus vysvetliť to veľkou hustotou obyvateľstva v severnom Taliansku zlyháva na fakte, že len v samotnom Ríme žije vyše 2,8 milióna ľudí, čo je viac ako štvrtina počtu, aký má celé Lombardsko. V provincii Piedmont, susediacou s Lombardskom na západe, ktorá má vyše 4 miliónov obyvateľov (leží tam Torino), zomrelo dovtedy 684 ľudí, čo je len 156 úmrtí na milión, a v provincii Veneto, susediacej s Lombardskom z východu, to bolo iba 392 úmrtí, teda 80 na milión. Najhoršou po Lombardsku je provincia Emilia Romagna, susediaca s Lombardskom z juhu, kde zaznamenali až 362 úmrtí na milión. (Zatiaľ čo celá päťmiliónová Sicília má iba 65 úmrtí na COV19, teda 13 na milión.) Lombardsko je najvyspelejšou oblasťou Talianska, s najvyššou životnou úrovňou, prečo tam umiera 144 krát viac ľudí ako je celosvetový priemer úmrtnosti na COV19 (4,4/milión), aký uvádza stránka https://www.worldometers.info/coronavirus/ sledujúca priebeh epidémie vo svete?

Reči o vyššej úrovni zdravotníctva na severe Európy a lepšom zdravotnom stave vyšportovaných severanov sú nezmysly. Úmrtnosť v Taliansku (obzvlášť v Lombardsku) niekoľkonásobne prevyšuje celosvetový priemer. Chcú hádam zdravotnícki odborníci z WHO tvrdiť, že talianske zdravotníctvo je 30-krát horšie ako svetový priemer? Trochu poznám talianske zdravotníctvo cez onkológiu, ale neverím, že v iných oblastiach je horšie. Určite je minimálne porovnateľné so zdravotníctvom v severských krajinách. A pokiaľ ide o zdravotný stav obyvateľov, podľa spoločnosti Bloomberg, ktorá každoročne hodnotí zdravie obyvateľstva v 169 krajinách, sú najzdravším národom na svete Španieli a hneď za nimi na druhom mieste sú Taliani! (Po nich Islanďania, Japonci a Švajčiari.)  Švédi sú na šiestom mieste a Nóri dokonca až na desiatom. Dáni a Nemci sa do prvej desiatky ani nedostali. Na základe čoho teda pripisujú niektorí zdravotnícki odborníci takú vysokú úmrtnosť v Taliansku a Španielsku horšiemu zdravotnému stavu tamojších obyvateľov?

Spoločný praotec

Vysokú úmrtnosť na severe Talianska nie je možné vysvetliť ani ignorovaním karanténnych opatrení, veď Číňania v prvých týždňoch epidémie vôbec nevedeli, že ide o nové ochorenie, takže žiadnu karanténu nemali. Napriek tomu tam zomreli 4 percentá infikovaných, kým v Taliansku už zomrelo 11 percent nakazených ľudí. (A v Španielsku vyše  8 percent.) Vo Švédsku, kde zomrelo doteraz 110 ľudí, čo je úmrtnosť 11 na milión obyvateľov, neprijali doteraz žiadne prísne reštrikčné karanténne opatrenia, školy okrem univerzít zostali otvorené, Švédsko dokonca nezatvorilo ani hranice, zakázané sú len zhromaždenia nad 500 ľudí. Prví infikovaní sa pritom vo Švédsku objavili už v januári, rovnako ako v Taliansku. Tak ako chcú zdravotnícki odborníci vysvetliť, že Švédi majú v prepočte na milión len 366 infikovaných, kým Taliani 1616? Udaj o infikovaných Talianoch je pritom trochu zavádzajúci, lebo ak je 60 percent úmrtí v Lombardsku, dá sa predpokladať, že tam bude aj 60 percent infikovaných, čo by pri prepočte na počet obyvateľov tejto provincie znamenalo vyše 5760 infikovaných na milión. Skoro 16-krát viac ako vo Švédsku. Ako je to možné, keď Švédi nemajú prakticky žiadnu karanténu?

Výrazne vyšší počet úmrtí v Lombardsku nielen v porovnaní so svetovým priemerom, ale aj v porovnaní s inými oblasťami Talianska, sa nedá vysvetliť žiadnym zo zdôvodnení, ktoré uvádzajú zdravotnícki odborníci. Zdravotníctvo v Lombardsku nie je horšie ako na Sicílii, ani Sicílčania nie sú o toľko disciplinovanejší ako Lombarďania a ťažko sa dá uveriť, že Taliani v Ríme sú 26-krát zdravší ako Lombarďania a Sicílčania dokonca až 49-krát. Nesúvisí to ani s tým, že do Lombardska prišli skôr infikovaní turisti, väčšina turistov prichádza cez Rím, cez letisko Fiumicino prejde ročne 40 miliónov ľudí, kým cez Milánske Malpensa Airport iba 19 miliónov. V zime síce chodia do Talianska lyžiari, ale provincia Trento má nízky počet úmrtí, lyžiari sa v Taliansku skôr nakazili ako nákazu priniesli. Čo je teda za ohromujúco vysokou úmrtnosťou Lombarďanov? Sú iní ako ostatní Taliani?

Sú. Ako sa môžeme dočítať na stránke Eupedia, ktorá sa venuje genetike – „Taliansko je fascinujúca krajina pre populačných genetikov aj pre historikov. Ako povedal Metternich v roku 1847 – Taliansko je len geografický výraz. Polostrov bol zjednotený Piedmontom o dve dekády neskôr, ale Metternichova poznámka je ešte stále plne pravdivá. Nejestvuje jeden taliansky národ, ale množstvo etnických a kultúrnych skupín, často s vlastnou nezávislou históriou siahajúcou do staroveku.“ Takže odlišná genetika? Pokiaľ sa pozrieme na genetické mapy Talianska, zistíme, že severné Taliansko sa naozaj trochu líši od zvyšku krajiny. V celej krajine je vysoká frekvencia Y haploskupiny R1b, ale v severnom Taliansku je táto haploskupina takmer úplne zastúpená jej zvláštnou podskupinou Rib-S28, ktorá sa smerom na juh postupne vytráca, pričom má najvyššie zastúpenie práve v Lombardsku. Smerom na juh Talianska sa táto podskupina postupne vytráca.

Okrem toho má Lombardsko ešte jednu genetickú zvláštnosť. Je to jediná oblasť Talianska, v ktorej úplne chýbajú gény haploskupín R1a a I2.

A je zaujímavé, že v Španielsku je haploskupina R1b tiež zastúpená inde zriedkavou podskupinou R1b-DF27.

Y haploskupiny sú veľké genetické skupiny mužov, ktorí mali v dávnej minulosti (pred mnohými tisícročiami) spoločného praotca. Genetická mutácia Y chromozómu sa dedí z otca na syna celé generácie. V Európe je päť veľkých mužských haploskupín (R1a, R1b, I1, I2 a N1c), približne 75 % percent Európanov je potomkom piatich mužov (a siedmich žien). Okrem toho sú, samozrejme, v Európe aj ďalšie mužské aj ženské haploskupiny, ale sú v menšine. Môže byť za vysokým percentom infikovaných Lombarďanov a za ich vysokou úmrtnosťou genetika?

Príbuznosť s HIV

COV19 napadá bunky podobným spôsobom ako HIV, využívajúc enzým furín, rovnako ako Ebola a HIV, lebo tento koronavírus získal takzvanú HIV- podobnú mutáciu. Práve z tohto dôvodu sa objavilo podozrenie, že ide o umele vytvorený vírus. Podrobne genetické rozbory síce toto podozrenie spochybnili, nič to však nemení na veci, že pokiaľ ide o spôsob naviazania sa na bunku, je COV19 veľmi podobný HIV. A voči HIV je asi 1 percento Severoeurópanov, hlavne Švédov, imúnnych. A ďalších 10-18 percent Európanov je voči tejto infekcii aspoň čiastočne imúnnych, čo znamená, že majú znížené riziko nákazy a pokiaľ ochorejú, majú pomalú progresiu ochorenia.

https://www.nature.com/scitable/blog/viruses101/hiv_resistant_mutation/

Zvláštne však je, že mutácia receptorového génu (CCR5-Delta32), ktorá poskytuje rezistenciu voči HIV infekcii, sa našla už v kostrách z bronzovej doby, starých 2 900 rokov. Napriek tomu, že AIDS sa objavil len nedávno. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15815693

Frekvencia tejto mutácie sa smerom zo severu na juh postupne znižuje. Nie je jasné, čo zvýhodnilo túto mutáciu, vedci sa domnievajú, že možno mor. Ak však jestvuje prirodzená genetická rezistencia voči AIDS-u, je vysoko pravdepodobné, že jestvuje aj prirodzená rezistencia voči COV19.

Pokiaľ dáme do tabuľky úmrtnosť Európanov v prepočte na milión v jednotlivých štátoch, zistíme, že vysoká úmrtnosť sa vyskytuje v krajinách, kde je vyššia frekvencia haploskopiny R1b a nižšie, alebo žiadne frekvencie ostatných v Európe dominantných génov.

V ostatných európskych štátoch je úmrtnosť v prepočte na milión obyvateľov doteraz ešte nižšia, menej ako 5 na milión. Mapa európskych štátov podľa mortality na milión obyvateľov vyzerá takto:

Je isté, že počet infikovaných aj úmrtnosť všade, aj vo východnej Európe, ešte porastie. Ale zaujímavý je aj tak počet úmrtí pri porovnateľnom počte infikovaných v Španielsku a v Nemecku.

Ak zo 72 248 pozitívne testovaných Španielov zomrelo 5 690, kým z 53 340 Nemcov len 399, asi to nebude tým, že v Nemecku testovali tisíce infikovaných bez klinických príznakov ochorenia.

Kým v Taliansku zomrelo 11 percent infikovaných a v Španielsku 7,8 percenta, v Nemecku to bolo len 0,93 percenta.

Za líniou idúcou po západnej hranici Nemecka, južnej hranici Rakúska a západnej hranici Slovinska je s výnimkou Portugalska úmrtnosť výrazne vyššie, pričom stúpa v štátoch Beneluxu, cez Francúzsko do Španielska a Talianska. Rovnako, ako stúpa v tejto oblasti zastúpenie R1b génov a klesá zastúpenie ostatných štyroch v Európe dominantných haploskupín.

https://www.eupedia.com/europe/european_y-dna_haplogroups.shtml

Je to len náhoda?

Určitá rezistencia voči HIV u časti európskej populácie je dokázaný fakt. A ako sa zdá, niečo podobné funguje aj pri infekcii COV19.

Ak v Číne zomrelo 3 300 ľudí z viac ako 81-tisíc infikovaných a v Španielsku vyše 7 300 z 81-tisíc, asi to nebude len zásluha vysokej úrovne čínskeho zdravotníctva. Ak zo 66 125 infikovaných Nemcov zomrelo 616 a zo 101 700 Talianov 11 500, je to pomer 0,93 percenta k 11,3 percenta!!

Infekcia COV19 bola pritom v obidvoch krajinách zaznamenaná v januári a je dokonca dôvodné podozrenie, že vírus priniesol do Talianska Nemec. Viac ako desaťnásobná úmrtnosť Talianov v porovnaní s Nemcami je príliš veľký rozdiel, aby sme ho mohli považovať za náhodu.

No a podobný nepomer je aj medzi Rakúskom a Holandskom. Kým v Rakúsku zomrelo 1,1 percenta infikovaných, v Holandsku je to 7,3 percenta! V obidvoch krajinách sa pritom nákaza objavila vo februári.

Táto vysoko pravdepodobná rezistencia voči COV19 u veľkej časti európskej populácie určite nie je viazaná na mužský Y chromozóm, to by muži nemali viac ako dvojnásobnú úmrtnosť ako ženy. Mužské haploskupiny nám hovoria len o určitej genetickej príbuznosti/odlišnosti jednotlivých etník. Nuž a z hľadiska genetiky patrí väčšina Nemecka, aj veľká časť Rakúska, do východnej Európy.

Odlišná genetika v štátoch Európy

Matematické modely predpovedajúce podobný krízový stav u nás, ako je v Taliansku alebo Španielsku, neberú do úvahy jeden dôležitý faktor. Odlišnú genetiku v jednotlivých oblastiach Európy.

Vývoj v Nemecku ani zďaleka nekopíruje situáciu v Taliansku alebo Španielsku. Ani my nie sme desať dní za Talianskom. Pred desiatimi dňami mali Taliani 12-tisíc infikovaných, ale vyše 800 úmrtí. V Nemecku je dnes vyše 66-tisíc infikovaných, ale len 616 úmrtí. A vo vážnom až ťažkom stave je tam necelých dvetisíc ľudí. Pri prepočte na štát veľký ako Slovensko by to bolo 130 ľudí vo vážnom stave a 40 úmrtí. Rakúsko má 193 infikovaných vo vážnom stave a 108 úmrtí. To by pri prepočte na počet obyvateľov Slovenska bolo 120 ľudí v ťažkom stave a 67 úmrtí. V Nemecku zaznamenali prvý prípad COV19 v januári a v Rakúsku vo februári. Tvrdenie, že „zvyšok Európy je desať dní za Talianskom“, je nezmysel. Počty infikovaných všade určite porastú, tak ako aj počet úmrtí. Ale ako sa zdá, taliansky scenár sa ani v Nemecku, ani v Rakúsku neopakuje. A zatiaľ sa neopakuje ani v žiadnej krajine na východ od západnej hranice Nemecka, Rakúska a Slovinska. Tak prečo by sme mali byť výnimkou? Je veľmi pravdepodobné, že COV19 bol u nás už skôr, ako sme ho prvýkrát zaznamenali. Ibaže sme tie ťažké, protrahované infekcie považovali za chrípku. Hoci pri spätnom pohľade mnohé prípady vykazovali všetky typické znaky koronavírusovej infekcie. (Testy sa vtedy ešte nerobili.) Ľudia zo Slovenska sa chodili lyžovať do Talianska aj v januári a februári, keď tam už prebiehala koronavírusová infekcia. Nie je možné, aby sa nikto nestretol s infikovaným Talianom.

Prostý prepočet

Odhady, že u nás bude epidémia kulminovať o 110 dní, ochorie vyše 7-tisíc ľudí a približne tisíc zomrie, sú len prostým matematickým prepočtom údajov z Talianska a Španielska na počet obyvateľov Slovenska. Prečo nepoužijeme na prepočet údaje z Nemecka? Alebo zo Švédska?

Počet infikovaných u nás určite stúpne. Ale nezažijeme krízu, akú zažívajú Španieli a Taliani. Nie sme desať dní za Talianskom. V matematickom vzorci chýba jedna dôležitá veličina. Konštanta DNA špecifická pre ten-ktorý región.

„Konštanta DNA špecifická pre ten-ktorý región. 

Len si všimnime priepastný rozdiel vývoja nákazy v Taliansku  a Slovinsku, ktoré bezprostredne susedí s ohniskom nákazy. Genetická špecifikácia týchto regiónov je výrazne odlišná.Opakujem, tabuľka, kde sa dá vývoj online pozorovať a konfrontovať moje pozorovanie s aktuálnou realitou, je tu: https://www.worldometers.info/coronavirus/

Autor prvý raz publikoval text 30. 3. 2020.

 

MUDr. Vladimír Malec, PhD., prednosta Onkologickej kliniky SZU, FNsP F. D. : Roosevelta, Banská Bystrica.

 

Vysokoškolské vzdelanie: 1977, titul MUDr., Lekárska fakulta Martin

 

Ďalšie vzdelanie:
1981 – atestácia I. stupňa v odbore rádioterapia ILF Bratislava
1987 – atestácia II. stupňa v odbore rádioterapia IVZ Bratislava
1993 – atestácia v odbore klinická onkológia IVZ Bratislava
2005 – PhD. Lekárska fakulta UK Bratislava

Pracovné skúsenosti mimo FNsP FDR BB:
1987 – 1992 – radiačný onkológ, NsP Trenčín
Pracovné skúsenosti na iných pracovných pozíciách v rámci FNsP FDR BB:
1979 – 1987 – sekundárny lekár KÚKO Banská Bystrica
Členstvo v odborných spoločnostiach: člen Slovenskej onkologickej spoločnosti,
člen (v predsedníctve) Spoločnosti radiačnej onkológie
člen ESMO

 

Publikačná činnosť:
24 publikácií ako autor,
30 publikácií ako spoluautor,
v roku 1998 spoluautor posteru na ASCO v Los Angeles USA,
v roku 2005 a v roku 2007 spoluautor posterov na ICACT v Paríži.

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.