DOSPELÉ DETI

Imigranti z Afriky a Blízkeho východu často klamú o svojom veku, na živobytie si často privyrábajú drobnou kriminalitou

Foto ARCHÍV
Dátum 19.07.2019

ŠTOKHOLM 19. júla (cz.sputniknews.com) – Švédsko, podobne ako mnohé iné západoeurópske krajiny, trápi problém nelegálnej migrácie. Mnohí migranti o sebe navyše tvrdia, že ešte nemajú osemnásť rokov, pretože dúfajú, že im štatút detí bez sprievodu pomôže v krajine zostať. Švédske úrady preto začali spolupracovať s Marokom, vďaka čomu dúfajú, že sa im podarí urýchliť ich deportácie. Po vypuknutí migračnej krízy Švédsko začal trápiť fenomén takzvaných detí ulice. Ide o deti bez sprievodu, ktoré nemajú strechu nad hlavou, sú často drogovo závislé a páchajú zločiny.

Väčšina z nich pochádza z Maroka, ale o presnom počte týchto ľudí nemá informácie ani švédska polícia, ani vládna sociálna agentúra Socialstyrelsen. Navyše, ako uvádza reportáž švédskej televízie SVT, Daktyloskopické expertíza ukázala, že iba 10 percent tých, ktorí sa jej podrobil, mali menej ako 18 rokov. Zvyšok mladistvých o svojom veku klamal.

SVT tento problém ilustruje príbehom Aliho, ktorý sa do krajiny dostal minulý rok. Hoci mal 22 rokov, úradom povedal, že má 16, pretože sa od priateľov dozvedel, že vďaka tomu ľahšie získa pomoc švédskych úradov. Odtlačky prstov ho však odhalili. Teraz Ali žije na ulici a na život si zarába drobnou kriminalitou. Hovorí, že vo Švédsku svoju budúcnosť nevidí a chce sa dostať do Belgicka, kde plánuje predávať drogy.

V uplynulých siedmich rokoch o azyl vo Švédsku požiadalo zhruba 1 800 marockých "detí". Tento rok to bolo zatiaľ len 55, čo je 20-percentný pokles v porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku.
Situáciu sa podarilo napraviť vďaka novej dohode medzi Švédskom a Marokom, vďaka ktorej sa podarilo porovnať odtlačky prstov detí bez sprievodu s marockou databázou.

"Keď zistíme ich identitu, opustia krajinu a odcestujú do ďalších európskych miest, ako je Barcelona alebo Paríž. Nechcú, aby polícia vedela, kto sú, pretože môžu byť potrestaní a poslaní späť do Maroka, " uviedol Christian Frödén z pohraničnej polície v Štokholme televízii SVT.

Podľa oficiálnych štatistík vlani o azyl požiadalo celkovo 21 502 ľudí, z toho 6 329 bolo detí vrátane 944 detí bez sprievodu. Ide o viac ako 17-percentný pokles v porovnaní s rokom predtým. Na vrchole migračnej krízy v roku 2015 o azyl požiadalo vyše 162-tisíc ľudí, z toho bolo viac ako 70-tisíc detí, takmer polovicu tvorili deti bez sprievodu, väčšinou chlapci.

Minuloročné vyšetrovanie SVT odhalilo, že 58 percent páchateľov odsúdených za znásilnenie alebo pokus o znásilnenie za posledných päť rokoch má zahraničný pôvod. Celkovo bolo do polovice roku 2018 odsúdených 843 páchateľov, z toho 197 pochádza z Blízkeho východu a Severnej Afriky a 45 z Afganistanu. V roku 2017 bol zaznamenaný najväčší počet nahlásených znásilnení za posledných desať rokov. Išlo o 7 369 činov, zatiaľ čo v roku 2015 to bolo necelých 6-tisíc, čo predstavuje nárast o takmer 19 percent.