DOSŤ BRUSELSKÝM EUROHUJEROM

Jaroslav Paška:Úradníci nám nemôžu prikazovať, ako máme žiť, čo si máme myslieť, koho voliť, koho odmietať, koho musíme nenávidieť, ako máme vychovávať naše deti

Foto TASR/MICHAL SVÍTOK
Dátum 30.04.2019

Počas piatich rokov pôsobenia v Európskom parlamente v období od 2009 – 2014 dôrazne obhajoval národno-štátne záujmy SR s oveľa väčším prehľadom, ako mali iní slovenskí europoslanci. Patril k najaktívnejším poslancom a SNS v ňom mala výraznú oporu v EP. Bol podpredsedom skupiny Európa slobody a demokracie. Svojimi vystúpeniami sa spomedzi 736 členov EP umiestnil na 72. mieste v pracovnej aktivite. Ako hovorí, počas pôsobenia v Bruseli a Štrasburgu sa naučil, že v EÚ nám skutočne nedávajú nič len tak z lásky, ani zadarmo. Narodil sa 20. júna 1954 v Banskej Štiavnici. Vyštudoval architektúru, plynule hovorí po francúzsky, dohovorí sa po anglicky. Dnes je poslancom NR SR, 1. podpredsedom SNS a lídrom kandidátky SNS do európskych volieb. Jaroslav Paška.

Slovenská národná strana zaujala jednoznačný odmietavý postoj k zmluve s USA s ponukou 105 miliónov dolárov na údajnú renováciu letísk Sliač a Kuchyňa s dôvetkom vybudovania muničných skladov pre potreby USA. Hoci táto informácia rozkolísala politickú scénu, stále nie je známy verdikt. Čo teda môže SR očakávať?

Základom diskusie o amerických peniazoch „pre Slovensko“ je tzv. Európska iniciatíva pre zaistenie (ERI), podpísaná prezidentom Barackom Obamom 19. decembra 2014. Súčasťou jej cieľov je aj zlepšovanie amerického vybavenia, infraštruktúry a kapacít umiestnených u nových spojencov USA. Prezident Donald Trump potvrdil uvedené plány a už v máji 2017 zverejnila americká administratíva v dokumente: Departement of the Air Force, Military Construction Program, Fiscal Year 2018, Budget Estimates v časti European Reassurance Initiative tieto položky: Sliac Airport– Airfield Upgrades (rekonštrukcia pristávacej plochy), suma 22 mil. USD, Malacky Air Base– Increase POL Storage Capacity (veľkoobjemový sklad leteckého paliva), suma 20 mil. USD a Malacky Air Base– Airfield Upgrades (rekonštrukcia pristávacej plochy), suma 4 mil. USD. V rovnakom dokumente: Fiscal Year 2019, Budget Estimates (z februára 2018) nájdeme pod označením SLOVAKIApoložku: Malacky Air Base– Regional Munitions Holding Area (Regionálna muničná skladová báza), sumu 59 mil. USD. Američania sa skrátka rozhodli vybudovať si u nás (pre svoje vojenské letectvo) rozsiahly areál na skladovanie munície (určený pre región strednej Európy, pozostávajúci zo 45 samostatných muničných skladov) a k tomu aj jeden veľkoobjemový sklad leteckých pohonných hmôt. A potom ešte rozšíriť aj pristávacie plochy na Sliači a v Kuchyni tak, aby tam mohli vzlietať a pristávať obrovské, ťažké, nákladné lietadlá typu Herkules.

Potrebuje to Slovenská republika?

Nie. Minister obrany SR Peter Gajdoš na rokovaní Európskeho výboru NR SR 2. 4. 2019 potvrdil, že žiadna z týchto investícií nie je iniciovaná našou armádou ani veliteľstvom NATO. Američania si uvedené stavby dimenzujú a pripravujú výhradne pre svoje vlastné potreby! Slovenským ozbrojeným silám ich zámery prinesú len obmedzenia, komplikácie pri využívaní letísk a vzdušného priestoru, vážne kompetenčné problémy a stratu schopnosti pri obrane štátu suverénne, samostatne konať.

Budú v tejto súvislosti prítomní americkí vojaci na území SR?

V súvislosti s týmito investičnými zámermi doručili Američania v závere roka 2017 na MO SR aj návrh medzinárodnej zmluvy nazvanej Dohoda o obrannej spolupráci, ktorej cieľom je upraviť podmienky prítomnosti vojakov US Army a ich rodinných príslušníkov na Slovensku. Vyjednávanie o zmluve prevzalo MZV a EZ a hoci zmluva nie je utajená, ministerstvo o jej skutočnom obsahu neinformuje ani vládu, ani parlament, ani verejnosť.

Rokovala koaličná rada a z nej vzišla pre verejnosť akási šalamúnska dohoda...

Áno, minister Gajdoš, ktorý je zásadne proti vybudovaniu veľkej americkej muničnej základne neďaleko Malaciek aj proti zabratiu našich vojenských letísk a vzdušného priestoru SR americkou armádou, už do konca volebného obdobia nemusí poskytovať americkým projektantom a expertom požadovanú súčinnosť pri príprave týchto ich investícií. Na druhej strane minister Lajčák má v zmysle pokynov premiéra Pellegriniho pokračovať v tajomných rokovaniach, bez náležitého informovania poslancov parlamentu a verejnosti o podmienkach budúceho rozmiestnenia a prítomnosti amerických vojakov (aj s rodinnými príslušníkmi) na Slovensku...

Celú kauzu spôsobilo práve konanie ministra Lajčáka na vlastnú päsť. Aký má SNS postoj k ministrovi zahraničných vecí a aká je v tejto súvislosti situácia v koalícii?

SNS musí rešpektovať pravidlá zakotvené v koaličnej zmluve, ktorá hovorí, že v prípade pochybností o súlade výkonu člena vlády s programovým vyhlásením vlády o jeho ďalšom pôsobení rozhoduje politická strana, ktorá ho do funkcie navrhla. Všetci vieme, že koaličná dohoda ani programové vyhlásenie vlády nehovoria nič o tom, že by sme v tomto volebnom období mali pripraviť či povoliť rozmiestnenie Ozbrojených síl USA na našom území. Preto je azda aj analfabetom jasné, že rokovanie ministra o prítomnosti Ozbrojených síl USA (nad rámec zmluvných podmienok stanovených v NATO SOFA) je v príkrom rozpore s uvedenými dokumentami.

Prečo Smer-SD na dohode trvá a ministrovi v demisii Lajčákovi dáva do rúk tromfy?

Nepoznáme dôvody, prečo strana Smer-SD a jej predsedovia držia ochrannú ruku nad neraz svojráznymi krokmi ministra v demisii. A nepovažujeme za vhodné ani zmysluplné o tom špekulovať. Keď však vidíme vážnejšie ohrozenie záujmov, potrieb, bezpečnosti či suverenity Slovenska, rýchlo sa ozývame a v záujme zachovania funkčnosti vlády robíme v rámci našich možností, oprávnení a kompetencií potrebné, rozhodné opatrenia.

V podstate správanie ministra Lajčáka, ktorý sa tvári autonómne, nespôsobilo problém v koalícii po prvý raz. Rozpor je aj v súvislosti s postojom SNS k Ruskej federácii a sankciám, na rozdiel od ministra Lajčáka, ktorý má jasný kurz smerom Brusel a USA. Považujete za normálne, že minister pozná iba jednu svetovú stranu?

Neviem, či si to pán minister Lajčák dostatočne uvedomuje, ale práve zahraničné cesty a angažovanosť predsedu NR SR vo východnom, euro-ázijskom priestore pomáhajú udržiavať v povedomí tejto časti sveta Slovenskú republiku ako politicky neutrálneho, zodpovedného, ekonomicky rozvinutého a vplyvného európskeho partnera. Pri riešení bilaterálnych, cezhraničných sporov v teritóriu Eurázie tak má minister Lajčák (teraz ako úradujúci predseda OBSE) možnosť paradoxne profitovať z tohto dobrého mena SR v regióne, aj napriek tomu, že sa o to sám až tak veľmi nepričinil. Geografická poloha Slovenska v strede Európy nás predurčuje na to, aby sme udržiavali vyvážené, partnerské vzťahy nielen so susedmi, ale aj s vplyvnými ekonomickými a politickými štátmi celého okolitého sveta, ktoré rešpektujú medzinárodné dohody, pravidlá a zmluvy. Príliš jednostranne budované medzinárodné postavenie štátu prináša riziko postupného oslabovania schopnosti samostatne pôsobiť v medzinárodnom prostredí, stať sa najskôr niečím satelitom, potom vazalom, až nakoniec obeťou dominantného hegemóna. Obávam sa, že súčasné vedenie MZV a EZ sa, na nešťastie, vydalo práve touto cestou.

Mnohé štáty obchádzajú sankcie a obchodujú s Ruskom, v konečnom dôsledku aj v prípade SR poškodili krajiny EÚ viac ako samotnú RF. Nemyslíte si, že by EÚ mala prehodnotiť túto situáciu? Môže mať na to vplyv SR, prípadne V4?

Viacero štátov EÚ poukazuje na neúčinnosť, aj nezmyselnosť širokého spektra sankcií proti Ruskej federácii. Nazdávam sa, že realistickejší pohľad na ich automatické predlžovanie môžu priniesť až nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu. Vo viacerých štátoch únie rastie odpor k stupídnym rozhodnutiam prichádzajúcim z Bruselu, čo dáva nádej, že sa podarí do tejto inštitúcie navoliť viac rozhľadených, samostatne rozmýšľajúcich politikov, ktorí dokážu zastaviť v posledných rokoch sa veľmi rozmáhajúce ideologické besnenie bruselských inštitúcií (multikulturalizmus, migračná politika, Istanbulský dohovor...) a vrátiť úniu k efektívnej práci pre ľudí, jej občanov.

Európsku úniu čakajú v máji voľby do EP. Aký význam majú pre Slovensko?

V súvislosti s pokusom postupne transformovať EÚ na európsky superštát začali európske inštitúcie svojimi rozhodnutiami, nariadeniami a smernicami intenzívnejšie dirigovať, riadiť až šikanovať doposiaľ slobodné štáty Európy. V roku 2013 nás Brusel donútil strpieť zredukované príspevky zo spoločných európskych fondov pre našich poľnohospodárov napriek tomu, že je to v rozpore s príslušnými zmluvami. V roku 2016 nás potom začala únia nútiť, aby sme umožnili zahraničným investorom skupovať našu pôdu, hoci iným krajinám regulácie v tejto oblasti toleruje. Dočasne sme sa ubránili zmenou ústavy z dielne SNS. V roku 2015 nám Brusel prikázal postarať sa o migrantov z Blízkeho východu, Ázie aj Afriky, ktorých si iné členské štáty do EÚ svojvoľne vpustili. Vďaka koordinácii súčasnej vlády s partnermi V4 uplatnenie tohto nariadenia dočasne blokujeme. V roku 2017 ministerka Gabriela Matečná certifikovanými analýzami preukázala, že nás zahraničné korporácie dlhé roky okrádajú tak, že nám do rovnakých obalov, ako používajú v starých štátoch EÚ, za rovnaké ceny vkladajú menej kvalitný a menej hodnotný tovar. Férové doriešenie problému nám sabotujú najmä Nemci a Rakúšania. Popri tom nám začali z Bruselu vnucovať politiku multikulturalizmu a zavádzať do života neprirodzené rodové definície z Istanbulského dohovoru. Ich účinnosť sme na Slovensku nedávno pozastavili uznesením NR SR od poslancov SNS. Po katastrofálnych výsledkoch práce súčasného vedenia Bruselu je práve teraz vhodný čas na to, aby sme silnou účasťou vo voľbách a konečne aj silným mandátom pre národných politikov získali schopnosť pokojne, dôstojne a demokraticky upraviť si vzťahy s bruselskými inštitúciami tak, aby sme si opäť mohli slobodnejšie spravovať život vo vlastnom štáte.

To, čo Slovákov zaujíma, je minuloročná analýza ekonóma a rektora parížskej univerzity Thomasa Pikettyho dokazujúca doplácanie nových štátov EÚ na aktuálne nastavenia hospodárskych pravidiel únie...

Piketty vyhodnotením finančných transferov medzi štátmi V4 a starými krajinami EÚ v rokoch 2010 až 2016 zistil, že priemerný ročný odliv ziskov a príjmov z majetku európskych firiem zo Slovenska predstavoval v priemere 4,2 percenta hrubého domáceho produktu (4,7 percenta z Poľska, 7,2 z Maďarska a 7,6 z Česka), čo zodpovedajúco znížilo národný príjem týchto štátov a zvýšilo bohatstvo krajín investorov. Jednoduchšie povedané, nízke mzdy zamestnancov vo východoeurópskom regióne, pracujúcich v automobilkách, obchodných reťazcoch, bankách, telekomunikačných službách, poisťovniach... generujú európskym investorom vysoké zisky, ktoré si vyvezú a zdania vo svojich krajinách. Peniaze a hodnoty vytvorené prácou našich ľudí tak štáty investorov využívajú na zlepšenie kvality svojho zdravotníctva, školstva či zlepšenie sociálnej starostlivosti. Zahraniční investori a ich materské štáty takto ochudobnia Slovensko a našich občanov približne o štyri miliardy eur ročne, z čoho jedna celá miliarda eur ročne by mohla byť, pri férovom nastavení pravidiel, priamo použitá na zlepšenie kvality nášho zdravotníctva, školstva či zlepšenie sociálnej starostlivosti u nás. Piketty tiež upozornil, že pri takto neokoloniálne nastavených mechanizmoch finančných transferov v EÚ budú bohaté krajiny únie stále viac bohatnúť a my chudobnieť, pretože naši zamestnanci v ich firmách na Slovensku pri tomto nastavení nútene pracujú aj na zvyšovanie životnej úrovne Nemcov, Francúzov a iných starých štátov EÚ. Počas pôsobenia v rokoch 2009 – 2014 v Bruseli som sa naučil, že v EÚ nám skutočne nedávajú nič len tak z lásky, ani zadarmo.

Ste za ochranu tradičnej rodiny, za rovnaké platy a dôchodky pre všetkých členov EÚ, za kvalitné potraviny, bezpečný domov, zásadné reformy Bruselu a v neposlednom rade za Slovensko. Myslíte si, že je možné tieto ciele presadiť z pozície SR? Neustupuje práve v týchto hodnotách požiadavkám EÚ?

Áno, dlho sme bez reptania prijímali bruselské pokyny, smernice a nariadenia, aj keď sme sa s ich obsahom nevedeli stotožniť. Keďže aj naši vyjednávači pri dohadovaní podmienok vstupu SR do EÚ pred 15 rokmi podcenili niektoré vážne zmluvné otázky, ktoré nám dnes strpčujú život, máme vo vzťahoch s EÚ viacero otvorených problémov, ktoré bude treba čo najskôr doriešiť. V povolebnej diskusii o budúcnosti únie s bruselskými úradníkmi a ich ideológmi sa pravdepodobne budeme musieť dôrazne, kvalifikovane a nekompromisne „posekať“ nielen o práva a dôstojnosť našich občanov, ale aj o nedeliteľné a neodňateľné kompetencie našej republiky v oblasti ochrany civilizačných a kultúrnych hodnôt, vnútornej organizácie a správy štátu, jeho hospodárskej, finančnej či zahraničnej politike, ako aj vnútornej a vonkajšej bezpečnosti. Vidíme, že podobne vnímajú svoj vzťah s bruselskými inštitúciami aj naši partneri z V4, ale aj viaceré nové proreformné vlády a politické sily starých štátov EÚ. Očakávam, že práve z nového Európskeho parlamentu môžu vzísť vecné a pragmatické návrhy zmien EÚ. Starí kapri z bruselských inštitúcií si predsa svoj rybník nebudú chcieť vypustiť.

Hovorí sa, že tieto voľby sú mimoriadne dôležité, pretože môže nastať zmena v EP. Myslíte si, že majú šancu presadiť sa vo voľbách euroskeptické strany, ktoré sú vo svojich krajinách národné a vlastenecké?

Podľa posunu politického vnímania kvality života vykázali analytici isté posuny vo volebných preferenciách Európanov smerom k podpore politických subjektov realisticky vnímajúcich zlyhávanie inštitúcií EÚ. Je preto pravdepodobné, že v obsadení Európskeho parlamentu dôjde k istému navýšeniu zastúpenia národne a vlastenecky cítiacich politikov, pôsobiacich v reformistických a suverenistických frakciách. Či to však bude stačiť na zásadnejšie zmeny fungovania EÚ, ukážu až volebné výsledky.

EÚ dlhodobo tlačí na centralizáciu, čím národné štáty strácajú stále viac suverenity. Považujete to za správne?

O transformácii Európskej únie na Spojené štáty európske (USE) rokoval už od marca 2012 nemecký minister zahraničných vecí G. Westerwelle s predstaviteľmi krajín takzvaného jadra EÚ Belgicka, Dánska, Talianska, Luxemburska, Holandska, Rakúska, ale aj Poľska, Portugalska a Španielska. V júni svoj projekt predstavil predsedovi Európskej komisie J. M. Barrosovi, stálemu predsedovi Európskej rady H. V. Rompuyovi, šéfovi Európskej centrálnej banky M. Draghimu a šéfovi krajín eurozóny J. C. Junckerovi. G. Westerwelle svoj návrh zdôvodňoval krízou a úsilím spraviť menovú úniu „nezvratnou“. Program skutočnej politickej únie a superštátu bol vo volebnom roku EP 2014 spoločnou ideou politických strán združených v Strane európskych socialistov (zo Slovenska Smer-SD), Európskej ľudovej strane (zo Slovenska SDKÚ, KDH, SMK, Most-Híd) a v Aliancii liberálov a demokratov za Európu (v tom čase zo Slovenska SaS). Nie je to však dobrá cesta pre malé národy. Pri tejto schéme by sa SR na riadení Spojených štátov európskych podieľala len trinástimi hlasmi v 751-člennom Európskom parlamente a jedným hlasom v 28-člennom Senáte. Ostali by jej kompetencie tak na úrovni VÚC...

Nemyslíte si, že práve tento nátlak môže byť opačnou reakciou?

Oficiálnym dôvodom na hľadanie nového modelu EÚ Komisiou a jej lídrami sú najmä katastrofálne dlhy južných krajín, ktoré ekonomickí experti považujú za nesplatiteľné. Vytvorením spoločného federálneho štátu by chceli európski byrokrati jednak posilniť svoju moc a pod zásterkou veľkolepého projektu superštátu aj zliať tieto nadmerné dlhy do jedného balíka, za ktorého splatenie sa potom staneme ako občania Spojených štátov európskych my všetci spoločne zodpovední.

Politici populisticky vyhlasujú, že EÚ treba reformovať. Je to podľa vás reálne?

Zlyhávanie európskych inštitúcií je viditeľnou realitou. Únia má v podstate slúžiť nám a nie my únii. Nemôžeme akceptovať snahy o ďalšie odobratie práv a kompetencií členských štátov do Bruselu, tak ako to od nás žiadajú mocibažní vodcovia z Paríža či Berlína. Naopak, uplynulých päť rokov jasne preukázalo, že nekompetentné pokusy bruselských úradníkov a ich samozvaných lídrov – Merkelovej či Macrona – prevziať manažovanie migračnej, hospodárskej či zahraničnej politiky členských štátov do vlastných rúk doviedli úniu do vážnej spoločenskej a politickej krízy. A dnes už aj k fatálnej strate dôvery občanov v schopnosť Bruselu rozumne, pragmaticky a účelne riešiť problémy každodenného života ľudí. Úniu dnes potrebujeme zreformovať tak, aby jej úradníci a manažéri opäť získali úctu a rešpekt k ľuďom, národom a štátom Európy, ktoré im dávajú prácu. Nedovoliť im už viac, aby nám prikazovali, ako máme žiť, čo si máme myslieť, koho si máme vážiť, koho voliť, koho odmietať, koho musíme nenávidieť, ako a k čomu máme vychovávať naše deti. Nedovoliť im posielať k nám presídlencov a zasahovať do nášho života vo veciach, ktoré si neželáme. Iba silný, rozhodný mandát vychádzajúci z veľkého množstva voličských hlasov nám umožní takéto rázne zmeny EÚ vykonať. Musíme sa o to spoločne pričiniť už v nadchádzajúcich eurovoľbách.

Médiá často prinášajú informácie, že SR nevie čerpať výhody EÚ v podobe eurofondov. V čom je podľa vás problém?

Áno, je to problém, ktorý si musíme vedieť vyriešiť v domácej kuchyni. Jeho jadro spočíva najmä v zložitej administratíve a komplikovaných mechanizmoch verejného obstarávania. Únia nám s tým veľmi nemá ako pomôcť.

Do EÚ sme vstupovali 1. mája 2004 za veľmi zle vyjednaných podmienok Mikulášom Dzurindom. Považujete naše rozhodnutie za správne? Čo nám EÚ dala a čo, naopak, vzala?

Európska únia bola po desaťročia považovaná za priestor pokoja, mieru, stability a hospodárskej prosperity. Možno aj preto sa v referende 2003 väčšia časť hlasujúcich Slovákov rozhodla prijať členstvo v tomto združení slobodných európskych štátov. Únia nám po vstupe otvorila životný priestor, dala slobodu pohybu, nové možnosti vzdelávania či uplatnenia. V posledných rokoch sa nám však európske inštitúcie začali postupne meniť z pozície slušného koordinátora spolupráce suverénnych štátov na agresívneho určovateľa ich hospodárskeho, politického aj sociálneho života. Akéhosi gubernátora, ktorý z Bruselu rozosiela členským štátom rozličné výzvy, pokyny, príkazy, smernice a nariadenia, formulované neraz arogantne, v rozpore s potrebami aj záujmami slobodných štátov a ich občanov. Sme preto presvedčení, že už nadišiel čas, aby sme aj ako voliči bruselským eurohujerom rázne povedali dosť. Pripomenuli im, že primárnym nositeľom práv národov sú ich vlastné štáty a inštitúciám únie sme odovzdali len právo koordinovať spoluprácu, nie právo rozkazovať a vládnuť nám.

Niekoľkokrát zazneli informácie, že EÚ sa rozpadne, pretože sa odklonila od pôvodných cieľov a hodnôt, ktoré mali jej zakladatelia. Zotrvá toto zoskupenie a ak áno, aké postavenie bude mať SR v rámci tohto spolku?

Svet sa dynamicky mení, nič nie je večné, nič sa nedá vylúčiť. Európska únia je však jedinečným projektom súžitia slobodných civilizovaných demokratických štátov, ktorý bol postavený na ich vzájomnom rešpekte a zmysluplnej spolupráci. Pokiaľ sa budeme držať uvedených princípov, budú môcť európske národy ešte dlhé roky profitovať z pokojného, mierového súžitia všetkých Európanov umožňujúceho dlhodobý hospodársky aj spoločenský rozvoj a rast ich národných štátov. Preto má zmysel škodlivé trendy jej vývoja zavčasu naprávať a reformovať tak, aby sme naplnili oprávnené očakávania ľudí, že európske inštitúcie budú slúžiť im a nie európskym úradníkom či nadnárodným korporáciám. Nenechajme si ukradnúť náš krehký svet mieru, slobody, rešpektu, ľudskosti a tolerancie a zneužiť ho čoraz ambicióznejšími bruselskými dobrodruhmi na ich vlastné globálne hry a mocenské ciele.

 

 

 

 

 

 

 

Fotogaléria