DREVO JE BIZNIS

Kto zastaví rozkrádanie slovenských lesov?

Foto PIXABAY
Dátum 16.06.2019

Téma masívneho odlesňovania našej planéty rezonuje v médiách už niekoľko desaťročí. Od polovice 19. storočia sa nám podarilo zničiť 60 percent svetových dažďových pralesov, pričom lesy pokrývajú v súčasnosti zhruba 30 percent zemského povrchu. Najviac ich ubúda v Afrike, strednej a južnej Amerike a juhovýchodnej Ázii. Ročne sa vyklčuje 67 690 štvorcových kilometrov lesa, čo je rozlohou viac ako celé Slovensko. S problémom deforestácie sa stretávame aj u nás sledujúc súboj ochranárov a lesníkov. Zatiaľ čo jedni bijú na poplach poukazujúc na postupné rozkrádanie našich lesov, druhí hovoria o ohováraní a neznalosti laikov. Aká je teda pravda?

Kalamitné aj zdravé

Podľa posledných oficiálnych informácií dosiahla ťažba dreva na Slovensku úroveň 9,39 milióna kubických metrov a medziročne sa zvýšila o 0,8 percenta. Vyťažilo sa 58,9 percenta ihličnatého a 41,1 percenta listnatého dreva. Vyplýva to zo Správy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o lesnom hospodárstve za rok 2017. „Plánovaná aj skutočná ťažba dreva sa na Slovensku zvyšujú, predovšetkým z dôvodu zvyšovania podielu porastov vyššieho veku. Nevyrovnaná veková štruktúra v lesoch Slovenska spôsobuje cyklické zmeny aj vo vývoji ťažobných možností,“ uvádza sa v správe. Pred dvadsiatimi rokmi bola ťažba dreva o polovicu nižšia, rapídne vzrástla po kalamite v roku 2004. V našich lesoch sa však údajne neťaží len kalamitné drevo. Kvôli kontraktom štátnych lesov s firmami sa neraz ťaží i zdravé, a to v nezanedbateľných množstvách. Lesníci na svoju obranu tvrdia, že ochranári celej situácii nerozumejú a lesy na Slovensku nielen odbúdajú, ale aj pribúdajú. Odborníci, naopak, upozorňujú, že opätovným zalesnením vzniká druhotný, sekundárny les, ktorý má iné charakteristiky ako ten pôvodný a trvá desaťročia až stáročia, kým nadobudne vlastnosti lesa primárneho.

Lesy SR predávali strategickým odoberateľom drevo podstatne lacnejšie, ako boli v tom čase stanovené cenníkové ceny.

S úbytkom lesov úzko súvisí i úhyn zvierat a zmenšovanie ich životného priestoru. Ochranári už dlhší čas poukazujú na nepriaznivý stav populácie hlucháňa a tetrova, čoho príčinou má byť práve chamtivá ťažba dreva. Od roku 1972 klesla populácia hlucháňa na Slovensku asi o 76 percent a trend pokračuje. V roku 1972 uvádzali štatistiky 3 769 jedincov, jeho súčasná populácia sa odhaduje zhruba na 646 – 866 jedincov.

Lykožrút ako alibi

Na zvláštne praktiky pri ťažbe dreva upozornili prednedávnom Bystricoviny, podľa ktorých požiadali Lesy SR, vojenské a súkromné lesy o výnimku z ochrany prírody pri niekoľkých najvzácnejších lokalitách Slovenska. Štátna ochrana prírody SR so sídlom v Banskej Bystrici vydala na margo toho usmernenie kolegom v regiónoch, aby pri rozhodovaní prísne trvali na princípe bezzásahovosti. Medzi štátnymi ochranármi sa hovorí o jednom z najmasívnejších zásahov do najvzácnejších prírodných oblastí Slovenska. Celkovo by sa malo vyťažiť okolo 1 700 nákladných áut dreva.

Výrobné priestory spoločnosti Mondi SCP.​

Všetky doterajšie žiadosti o povolenie ťažby sú zdôvodnené potrebou spracovať veternú či lykožrútovú kalamitu. Práve na opatrenie proti lykožrútom v okolí bezzásahových zón vynakladá Štátna ochrana prírody SR nemalé prostriedky. Podľa generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR Martina Lakandu je na Slovensku pravidlom, že kedykoľvek sa otvorí otázka zaistenia adekvátnej ochrany národným parkom, vytiahne sa téma lykožrút. A najčastejšie bývajú zo šírenia kalamity obviňované práve bezzásahové zóny. Podľa riaditeľa NAPANTU-u Ľuboša Čillaga ide napríklad o prírodnú rezerváciu Skalka, ktorá sa nachádza v katastri Dolnej Lehoty na Horehroní. „Trváme na bezzásahovosti, pretože ide o územie európskeho významu. Všetky takéto územia poskytujú útočiská pre chránené druhy živočíchov a sú oddychovou zónou pre populáciu medveďa či rysa,“ doplnil Čillag.

Podozrivé kšefty

A kto na slovenskom dreve zarába najviac? Strategickým partnerom Lesov SR je firma Slovwood, ktorá spolupracuje s papierňami SCP Mondi, ale v obrovskom rozsahu profitujú aj IkeaIndustry Slovakia či Bučina DDD. A práve tieto firmy sa objavili v najnovšej správe Národného kontrolného úradu z mája 2019. Kontrolou plnenia kúpnopredajných zmlúv bolo totiž zistené, že ceny, za ktoré tieto spoločnosti nakupovali drevo od Lesov SR, boli v porovnaní s priemernými trhovými cenami výrazne nižšie, čím ušetrili niekoľko miliónov eur, ktoré, naopak, chýbali štátnemu podniku. Podozrivé boli tiež nájomné zmluvy nevýhodné pre štát, čoho dôsledkom bolo dosiahnutie nulových tržieb. Vyskytol sa prípad, keď štátny podnik prenajal priamym výberom na obdobie desiatich rokov hnuteľný majetok, stavby a pozemky a zároveň sa zaviazal počas tohto obdobia zabezpečiť ročnú dodávku dreva v objeme 50-tisíc kubických metrov spoločnosti zapísanej do obchodného registra len mesiac predtým, ako bola uzatvorená nájomná zmluva. Národný kontrolný úrad upozornil aj na ďalšie nedostatky, medzi ktoré patrí neprehľadnosť v expedičných skladoch dreva, reklamačné konania riešené bez fyzickej obhliadky či predaj dreva, ktorý prebiehal len na základe kúpnych zmlúv, ignorujúc verejné obchodné súťaže či elektronické aukcie. Hoci sa o kupčení s drevom hovorí už niekoľko rokov, nezdá sa, že by to zainteresovaných zastavilo, skôr naopak. Stále platí, že je výhodné mať známych na dôležitých postoch a bez hanby tunelovať štátny majetok a unikátne prírodné bohatstvo. S jedlom predsa rastie chuť.