DREVU PODPÍLILI KONÁR

Pri hlasovaní o jednej z našich najvzácnejších komodít opäť vyhral nezmyselný politický súboj

Foto TASR/ROMAN HANC
Dátum 27.06.2017

Voda, pôda a lesy sú nesporne tým najcennejším, čo Slovensko má. Rovnaký názor však nemajú poslanci štandardných politických strán, ktorí bojkotujú každú snahu o záchranu týchto komodít. Najnovšou ranou pod pás je neschválenie novely Ústavy SR, ktorá mala z dreva urobiť strategickú surovinu.

Nebude strategické

Nad dôvodmi, prečo nami zvolení zástupcovia odmietajú chrániť naše lesy a obhajovať naše záujmy, sme sa v minulosti zamýšľali už niekoľkokrát. Nie je ľahké nájsť prijateľné vysvetlenie, ktoré by obhajovalo ich ľahostajnosť k tejto otázke. Ak majú osobný záujem na ich rozkrádaní, je to hanebné. Ak im prekáža len to, že návrhy pochádzajú z dielne ĽS Naše Slovensko, je to márnivé a prinajmenšom hlúpe. V každom prípade trpia v dôsledku ich nekonania predovšetkým naše lesy, majetok štátu, ktorý patrí každému jednému z nás. Problémy však majú i súkromní vlastníci. Podobný osud ako navrhovaný ústavný zákon mal i „obyčajný“ návrh zákona, ktorý na 17. májovej schôdzi predložili opäť poslanci ĽS Naše Slovensko. Jeho cieľom bolo obmedziť nelegálne klčovanie lesov v blízkosti rómskych osád. Novela trestného zákona mala zamedziť nosenie väčších píl a sekier do cudzieho lesa. 

V prípade, ak by polícia pristihla niekoho potulovať sa so sekerou a daný občan by nepreukázal k lesu majetkovo-právny vzťah, dopustil by sa priestupku a pri opakovanom prichytení dokonca trestného činu. Maximálna veľkosť nástrojov na štiepenie dreva bola v zákone precízne definovaná tak, aby neboli perzekvovaní turisti či poľovníci.

Zelená zlodejom

Návrh, ktorý okrem ĽS Naše Slovensko podporili len poslanci hnutia Sme rodina, vyplýval z podnetov a skúseností policajtov a správcov lesov, ktorí majú s nelegálnymi výrubmi skúsenosti a obrovské starosti. O tom, že nelegálny výrub slovenských lesov v blízkosti osád je reálny problém nielen v zimnom, ale i letnom období, informujú médiá už roky. Najhoršie sú na tom, pochopiteľne, lesy na východnom Slovensku. Rómovia nemajú problém rúbať stromy i na chránených územiach či v národných parkoch. Nie je jednoduché dokázať im vinu – ak ich pri odnášaní dreva pristihnú policajti či lesník, vyhovoria sa, že ide o drevo, ktoré vyrúbal niekto iný a oni ho len pozbierali zo zeme. Málokedy sú pristihnutí priamo pri čine. Pritom odpadové kusy dreva, ktoré majú možnosť legálne si kúpiť, stoja len niekoľko centov a sú tak dostupné aj tým najchudobnejším. Súčasná situácia však pripomína uzavretý kruh. Osadníci nemajú rešpekt pred lesníkmi a polícia má do veľkej miery zviazané ruky. Z čoho zaplatí prípadnú pokutu ten najchudobnejší? Alebo pôjdu všetci do väzenia? Neriešiť situáciu vôbec je však tá najhoršia možná alternatíva. Lenže v prípade rómskeho problému je vo všeobecnosti práve hra na mŕtveho chrobáka tou jedinou taktikou, ktorú kompetentní poznajú. A my ostatní? Legitimizujeme tento prístup rovnakou ľahostajnosťou.