DRŽITELIA ZBRANÍ SA NEMUSIA BÁŤ

Štefan Harabin: Smernica EÚ svojim obsahom o kontrole zbraní absolútne nijako nerieši otázku boja proti terorizmu, naopak hrubo zasahuje do vnútornej bezpečnosti štátov 

Foto TASR/RADOVAN STOKLASA, JANA BIROŠOVÁ
Dátum 27.01.2019

Na úvod konštatujem, že Smernica Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2017/853 zo 17. mája 2017, ktorou sa mení smernica Rady 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní, zasahuje svojim obsahom do výlučnej kompetencie Slovenskej republiky ako členského štátu EÚ. Náš súčasný zákon o zbraniach a strelive (Zákon č. 190/2003 Z. z. a ďalšie súvisiace predpisy) je spracovaný na dostatočnej úrovni, aby zabezpečoval riadny výkon práv a povinnosti osôb legálne držiacich strelné zbrane, dostatočný, aby mal štát dôkladnú evidenciu v týchto otázkach, aby mohol vykonávať kontrolu a súčasne v plnom rozsahu zabezpečil občanom oprávnené držanie a používanie zbraní a streliva na výkon povolania, športu, obrany, zberateľstva, poľovníctva a činnosti skupín historických zbraní.

Nulitná platnosť

Hlava V. platnej Zmluvy o fungovaní EÚ sa volá „Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“. Podľa článku 72 tejto hlavy (pôvodný článok 64 ods. 1 ZES a pôvodný článok 33 ZEU) hovorí, že „Touto hlavou nie je dotknutý výkon právomocí členských štátov vo veci udržiavania verejného poriadku a zabezpečovania vnútornej bezpečnosti.“ Súčasne možno zo Zákona o  organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (575/2001 účinný od 01.01.2019) potvrdiť, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej republiky okrem iného pre ochranu ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku, ochranu a správu štátnych hraníc, bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, veci zbraní a streliva, ... .

Je nesporné, že tento základný rozpor medzi uvedenou smernicou EÚ a platnou Zmluvou o fungovaní EÚ zakladá právo štátu v plnom rozsahu neakceptovať takýto právny akt. Smernica EÚ o kontrole zbraní nie je platná a záväzná pre členské štáty preto, že zasahuje do výlučnej kompetencie členských štátov. To znamená je evidentne nulitná.

Dovolím si povedať, že tu nejde o diskusiu o tom, či niekto má alebo nemá rád zbrane, o tom, či by niekto chcel všetky zbrane zakázať alebo naopak o tom, ako názorom iných je, že občania majú mať právo legálne vlastniť strelné zbrane na zákonom stanovené účely. Smernica EÚ svojim obsahom absolútne nijako nerieši otázku boja proti terorizmu alebo nelegálneho obchodu so zbraňami. Ale naopak hrubo zasahuje do oblasti udržiavania verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti štátov, čo je výučne v kompetencii nášho Ministerstva vnútra SR. Naše ministerstvo vnútra dokonca ani nesmie dobrovoľne prekračovať svoju právomoc danú zmluvami a ústavou a akoby dobrovoľne takúto smernicu prijímať.

Národné verzus európske

Na základe článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.  Na podklade článku 7 ods. 2 Ústavy SR sme uzatvorili Zmluvu o členstve SR v EÚ (tzv. „Lisabonská zmluva“). V nej sú výrazne rozdelené výlučné kompetencie únie, spoločné kompetencie únie a členských štátov a nedotknuté zostávajú všetky výlučné kompetencie členských štátov. Do nich únie nesmie nijakým spôsobom zasahovať. Otázky vnútornej bezpečnosti, kam patrí aj zákonná úprava legálnej držby zbraní a streliva sú takouto výlučnou kompetenciou členského štátu. Nemá veľký význam preto sa ani zaoberať podrobnosťami, čo vlastne v tejto neplatnej smernici únia požaduje. Základom je fakt, že táto smernica nie je nás právne záväzná a preto nemôže mať ani prednosť pred našimi zákonmi.

V tejto súvislosti iba pripomínam často spomínanú formuláciu v článku 7 ods. 2 Ústavy SR, že právne záväzné akty únie majú prednosť pred našimi zákonmi, ktorá ale predpokladá, že takéto akty sú prijaté v súlade so zmluvami o EÚ a vôbec neznamená, že by právne akty únie mali akúkoľvek prednosť pred našou ústavou. 

V súlade s článkom 7 ods. 2 Ústavy SR iba právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Preto, ak právne akty únie neboli prijaté v súlade s rozdelením kompetencií a zasiahli do výlučnej kompetencie členského štátu, nemôžu byť právne záväzné. V zmysle zásady ktorá hovorí, že z nepráva nemôže vzniknúť právo je potom takýto právny akt únie neplatný. 

Rozpor so zmluvou EÚ

Sme suverénny štát a únia nemá nad nami žiadnu moc. Môže konať len v rozsahu tých oprávnení a kompetencií, ktoré sme na ňu v rámci platných zmlúv preniesli. Súčasne treba zdôrazniť, že únia má rovnakú povinnosť ako členské štáty v plnom rozsahu rešpektovať a dodržiavať platné zmluvy.

Hovorím to z dôvodu, že pred niekoľkými rokmi sa nám únia obdobným spôsobom pokúšala nanútiť povinné kvóty na prijímanie migrantov. Podľa mojich informácií v tejto veci Česká republika dokonca podala proti únii žalobu na súd. Vychádzajúc z negatívnych skúseností rozhodnutí Luxemburského súdu EÚ proti našej žalobe o nezákonných kvótach, myslím si, keďže sme uvedenú smernicu o zbraniach ešte neprijali, Slovensko má ako suverénny členský štát plné právo ignorovať a nijako neuplatniť tento právny akt únie, ktorý je jasne v rozpore s uzavretými zmluvami o EÚ.

Dôrazne pripomínam, že v prípade môjho zvolenia za prezidenta Slovenskej republiky, ako som už veľakrát upozornil, nedovolím, aby boli porušované práva a slobody našich občanov a v rámci svojich silných ústavných právomocí zabránim narúšaniu našej štátnej suverenity iným subjektom medzinárodného práva ani medzinárodnou organizáciou, ktorej sme členom.