ĎURIŠ NICHOLSONOVÁ: UŽ NEVIEM REPREZENTOVAŤ KRAJINU, KTOREJ SOM PRESTALA ROZUMIEŤ

Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá sa do Európskeho parlamentu dostala na kandidátke strany SaS, sa rozhodla skončiť v politike. Napísala to na sociálnej sieti v otvorenom liste redaktorke Zuzane Kovačič Hanzelovej:

Vážená pani Kovačič Hanzelová, milá Zuzana,

čítala som, že sa na čas sťahujete z verejného priestoru. Potrebujete načerpať silu po špinavých atakoch od zakomplexovaných chudákov z fejsbúku, z parlamentu a z vlády. Rada som vás sledovala, vašu odvahu a šarmantnú drzosť. Rozhovory ZKH mi budú chýbať. Tento list však nepíšem so zámerom apelovať na vás, aby ste sa nevzdávali a bojovali ďalej.

Naopak. Rozumiem vám. O chvíľu mi vyprší mandát v EP a s ním moja politická kariéra. Končím. Už neviem reprezentovať krajinu, ktorej som prestala rozumieť. A už nevládzem byť terčom arzenálu bezbrehej nenávisti mizogýnnych uchylákov, ktorú mi štrnásť rokov nalievajú do slov ako každodenný fejsbúkový koktejl.

Bojím sa súčasnej tváre Slovenska. Zakaždým, keď som s rodinou v Štiavnici na chalupe, narážam do fašizoidných alfa samcov a mám strach, že mi hodia tehlu do hlavy alebo zápalnú fľašu do chalupy. Lebo som vraj cigánka, ku**a z Kanady, ktorá fajčila vtáky a rozťahovala nohy za postup v kariére, som zahraničná agentka a protislovenská vlastizradkyňa. Nechcem, aby sa v tej nenávisti utopili moje deti, ktoré nosia moje meno. Nechcem, aby nízky svet tradičných hodnôt, rusofilstva, násilia a mužskej hrubosti zaodetej do folklórneho úboru oblizoval moju 15-ročnú dcéru, z ktorej za hranicami rastie sebavedomá mladá dáma.

Ale je aj tretí dôvod, milá Zuzana. Tá tichá časť Slovenska, ktorá mlčí, keď by mala kričať. Tá slušná časť, ktorá sa nevie zomknúť. Politici sa blokujú na kandidátkach a zakazujú si navzájom vystupovať na mítingoch proti Ficovi. Spojiť sa nedokážu ani slušní ľudia v uliciach. Tisíce ľudí na námestiach sú stále len smietka z voličov súčasnej opozície a len promile z 1,3 milióna ľudí, ktorí vo voľbách volili ruských trollov, ktorí nenávidia ženy a polodementných zlodejov titulov, ktorí sa vyjadrujú zvukmi hladných tučniakov. Kde sú tie státisíce slušných ľudí, keď sa treba postaviť za vás alebo za prezidentku, keď vás v online priestore hejtujú blahovia a danny kollárovia z telegramov? Kde sú v tej chvíli všetky vaše novinárske kolegyne a všetky ženské tváre verejného života? Mlčiaca väčšina sedí doma, sleduje správy a fejsbúk a čaká, ako to celé dopadne. Zlo je silné, lebo dobro prestalo byť počuť. Je zaneprázdnené samo sebou.