DVOJAKÝ METER

Ťaženie proti extrémizmu je nadmieru selektívne

Foto TASR/MARTIN BAUMANN
Dátum 26.03.2017

Vláda už dlhšie prezentuje stále nové opatrenia v rámci snahy bojovať s extrémizmom. Sekundujú jej v tom rôzne osobnosti z prostredia tretieho sektora. Akosi sme si už privykli, že sa bojuje iba proti extrémizmu pravicovému, no ani v jeho rámci nie je odmietnutie extrémistických hnutí absolútne. Tradične rusofóbne mimovládne organizácie, médiá pod ich vplyvom i nimi legitimizované osobnosti v tom totiž majú jasno: nacionalizmus je zlý, ak, samozrejme, nie je namierený proti Rusku. Ako inak sa dá vysvetliť nekonzistencia postojov viacerých osobností populárnych medzi bratislavskou kaviarňou?

Etnické čistky

Medzi extrémistické symboly sa v súčasnosti radí aj znak ukrajinského Pravého sektora. Odznak tejto ultranacionalistickej organizácie si svojho času na hruď hrdo pripol Fedor Gál. Vraj ho dostal od ukrajinských priateľov, pripol si ho spontánne a nevedel, čo symbolizuje. Ak si myslí, že takýto argument obstojí v jeho prípade, v rámci objektivity by malo potom rovnaké vysvetlenie – nevedel som, čo ten symbol znamená – platiť univerzálne. I tak je dobré vedieť, že Fedor Gál naďalej označuje za svojich priateľov ľudí s neskrývanými extrémistickými sympatiami. Slovenskí lovci extrémistov sa tiež často zameriavajú na boj s nebezpečným výkladom histórie a glorifikáciou historických hnutí smerujúcich k potláčaniu ľudských práv, najmä tých, ktoré pôsobili počas druhej svetovej vojny. Medzi takéto organizácie rozhodne patrí aj Ukrajinská povstalecká armáda Stepana Banderu. UPA má na svedomí nespočetné množstvo životov civilistov, v Haliči viedla etnické čistky, pri ktorých bolo povraždených stotisíc Poliakov, ďalšieho pol milióna ľudí bolo vyhnaných z domovov. Banderovci páchali zverstvá aj na Slovensku, keď po vojne utekali pred sovietskymi úradmi. No zdá sa, že ich otvorená podpora dnes lovcov extrémistov nepoburuje, práve naopak.

Pokrytectvo a alibizmus

Už dávnejšie sme upozornili, že sa samozvaný inkvizítor Ján Benčík priatelí s umelcom Ľubošom Lorenzom, ktorý neskrýva svoje sympatie k UPA, dokonca píše, že banderovci boli obete a nie zločinci, čo je tvrdenie vo vzťahu k povraždeným Poliakom rovnako neúctivé ako popieranie holokaustu vo vzťahu k židom. Benčík na Lorenzove state glorifikujúce masových vrahov dokonca pozitívne reagoval na sociálnej sieti. Keď som mal konečne možnosť konfrontovať ho s jeho selektívnym prístupom k extrémizmu počas besedy v Trnave, jeho pokrytectvo ma zaskočilo. Benčík sa začal banderovcov zastávať s tým, že dnes nevieme presne povedať, ktorí z nich boli a ktorí neboli vrahovia. Dokonca ich prirovnal k účastníkom SNP, čo je neskutočne scestná analógia, keďže cieľom SNP bolo napriek všetkým nepekným incidentom pridať sa k spojencom a poraziť nacizmus. Cieľom UPA pritom bolo etnicky vyčistiť Halič od národnosti každej inej ako ukrajinskej, čo táto organizácia aj naozaj systematicky uskutočňovala. Pre Benčíka je kvôli životom deportovaných židov napríklad neprípustné obhajovať prvú Slovenskú republiku, no ak ide o ukrajinských ultranacionalistov, ktorí priamo vyvražďovali celé mestá a dediny, tam už je ochotný relativizovať. Možno ak by urazil banderovcov, ktorí sú pre Kiskovho priateľa Porošenka hrdinami, náš prezident by mu už neudelil ďalšiu audienciu.