EKONOMICKÁ SAMOVRAŽDA

Nabudený Eduard Heger je momentálne náhradný predseda vlády po skrachovavšom Matovičovi – o ktorom sa Sulík vyjadril, že „Matovič nasľubuje, čo mu napadne, a potom znásilňuje celú koalíciu, a takto vládnuť, to je šialenstvo“ – na videu o výsledkoch svojho vládnutia rozhadzuje rukami a z nosa sa mu dymí: „My to zvládneme, už dnes máme dostatok dôkazov o tom, že my to zvládneme. Historicky, keď bude viac času a bude vás to zaujímať, tak si môžeme prejsť výsledky tejto vlády, a myslím si, že ľudia budú veľmi milo prekvapení. Áno, je to zastreté často rečami, ktoré dokážu prehlušiť tie výsledky, ale my to zvládneme, my už dnes máme dostatok dôkazov o tom, že to zvládneme. A zvládneme to veľmi dobre.“

Vie, čo hovorí? Skutočné výsledky mu za pravdu dávajú iba v tom prípade, ak je jeho cieľom inflácia. Tá ku koncu apríla dosiahla už 11,9 percenta, čo znamená, že z našich ušetrených 1000 eur máme už iba 881. Inflácia je všeobecný rast cien, a tie medziročne vzrástli takto:

 

pohonné hmoty o 31,2 percenta,

olej a tuky o 29,8 percenta,

zelenina o 26,2 percenta,

chlieb a obilniny o 16,4 percenta,

náklady na bývanie o 1,7 percenta,

mlieko, syry, vajcia o 13 percent,

mäso o 12 percent,

osobná starostlivosť o 8,7 percenta,

ambulantné služby o 7,1 percenta.

Nedostatok zdravého rozumu

Ak Heger nevie, čo tára, kto z jeho početného tímu poradcov na čele so „zakladateľkou“ eura na Slovensku Elenou Kohútikovou mu píše texty na čítačku? Alebo už je totálne „poukrajinčený“ a potľapkávanie po pleci s možnosťou spíkovať v „demokratických“ médiách Západu ho totálne uspalo? Máme tu historické zdražovanie a matovičo-hegerovci robia všetko pre Ukrajinu a nič pre vlastných občanov. Načo je taká vláda Slovákom? Nanič.

Na tlmenie inflácie, na rozdiel napríklad od ostatných troch členov V4, nemá Slovensko najdôležitejší protiinflačný nástroj, úrokovú mieru. Menovú politiku vrátane množstva a „ceny“ peňazí v obehu (základná úroková miera) riadi v eurozóne frankfurtská ECB. Napriek tomu však môže vláda reagovať inak. Cez dane, odvody a poplatky, výdavky štátneho rozpočtu, ale aj cenovými a regulačnými opatreniami. To všetko ešte slovenská vláda ovláda, teda mala by ovládať. Keby vedela a chcela. Generálny riaditeľ Siemens Vladimír Slezák v jednej z televízií však na otázku moderátorky, ktoré suroviny nám najviac chýbajú, konštatoval, že najviac nám chýba zdravý rozum ako komodita.

Rozumný človek sa pri riešení akéhokoľvek problému nechá inšpirovať inými, poradí sa so všetkými, ktorých sa problém dotýka, potom prijme rozhodnutie a neodkladne koná. No súčasnej koalícii okrem rozumu chýba aj jednota. Teatrálne spory medzi Matovičom a Sulíkom odďaľujú akékoľvek riešenia, ubližujú Slovensku. Namiesto okamžitej pomoci ľuďom sa hádajú, skadiaľ na to vezmú. Taký problém však nepochopiteľne nemali, keď vynakladali stámilióny eur na tzv. testovanie, vakcináciu či vakcinačnú lotériu. A aj pomoc Ukrajine a ukrajinským utečencom akoby „nepotrebovala“ rozpočtové krytie. Kto, či čo je za tým? Iba hlúposť?

Egocentrický minister

Susedné štáty už dávno prijali opatrenia v oblasti cien a daní, ale aj pomoci doslova všetkým, aj učiteľom, aj lekárom, aj dôchodcom rádovo vyššie, ako zamýšľa Matovič. Slovenské dôchodky sa od 1. januára zvýšili o 1,3 – a výdavky, ako sme už uviedli, o 11,9 percenta. Postačí, ak pošlú penzistom vianočný dôchodok o pol roka skôr? V Česku po januárovej valorizácii zvýšia druhý raz dôchodky v júni, dovedna o 12 percent! Na našich penzistov sa údajne Matovič hnevá, lebo nevolia správne strany. Vďaka štátu je cena pohonných hmôt v Maďarsku o 50-60 centov na liter (teda po starom až o 15-17 korún) nižšia ako u nás. O problémoch s rozumom u nás svedčí aj zastropovanie marže (teda zisku) dohodou medzi ministrom pôdohospodárstva Vlčanom a predstaviteľmi obchodu. Zastropovanie marže totiž neznamená zastropovanie cien. Naopak, je garanciou ich rastu! Pretože rastúce ceny výrobných vstupov, či už ide o energie alebo agrokomodity, sa do cien potravín zakomponovávať môžu. Toto sú tie hegerovské „dôkazy o tom, že my to zvládneme“?

Podľa Vladimíra Sotáka, generálneho riaditeľa Podbrezovských železiarní a šéfa Klubu 500, súčasní slovenskí politici nediskutujú s podnikateľmi o tom, čo treba urobiť pre lepší život. Egocentrický Matovič sa s predstaviteľmi klubu nikdy nestretol, štát (teda on) si robí, čo chce, nerád diskutuje aj s dôchodcami. Ak by štát svoje rozhodnutia konzultoval, zrejme by ho zamestnávatelia presvedčili, že žiadna vláda nemala toľko peňazí ako táto. Len ich treba zmysluplne rozdeľovať. Už počas prvých piatich mesiacov tohto roka zinkasoval štát na daniach viac o takmer miliardu eur, ako plánoval. Aj preto, že daňové zaťaženie je u nás neúmerne vysoké. Pri priemernej hrubej mzde 1 210 eur odvádza zamestnávateľ štátu 425 eur, takže cena práce je 1 635 eur. Keďže priemerná čistá mzda je po zdanení 920 eur, štát dostáva za jedného zamestnanca 715 eur, takmer polovicu (43,7 percenta) z ceny práce. Vysoká, vyššia ako u susedov, je aj sadzba dane z pridanej hodnoty. Riešením dôsledkov inflácie by teda mohlo byť aj nižšie zdanenie, čím by zamestnanci dostali viac peňazí, za ktoré by kúpili viac zdaneného tovaru.

Nákazlivá rusofóbia

Aktuálne veľmi vážnym problémom je šiesty „balík“ sankcií EÚ proti Rusku, dotýkajúci sa dodávok plynu, ropy a ďalších surovín. Zatiaľ čo niektorí európski lídri, osobitne Viktor Orbán, ktorý má na prvom mieste národné záujmy Maďarska/Maďarov, sú pri tom zdržanliví, „náš“ Eduard má v očiach iskry nadšenia. Pri nedávnej návšteve poľského prezidenta Andrzeja Dudu v Bratislave mu oznámil, že „odpojenie sa od Ruska je nevyhnutné, aby sme boli slobodní“. Tvrdý proukrajinský postoj poľského prezidenta by sa dal pochopiť trvalou rusofóbiou Poliakov, ale aj informáciou z internetu, že Andrzejov starý otec bol údajne priateľom ukrajinského nacistu Banderu. Ale prečo srší jedom „náš“ Eduard?

Žeby ho prezrádzali videá? Na jednom, ktoré koluje po internete, najprv vzýva Svätého Ducha, hovorí o potrebe stíšenia a pokory, a na to s paličkou v ruke vysvetľuje, aký výhodný je biznis predávať vodku do USA. Sám to skúsil, vie to najlepšie: vodka nesmrdí a možno ju užiť hocikedy bez toho, aby si to okolie podľa dychu všimlo. Na inom videu si najprv chlapča otĺka hlavu na šmýkačke do vody a o 43 rokov neskôr „to isté chlapča“ už v tmavom obleku chrlí cez náhubok múdrosť nad múdrosť: „Áno, zaočkovaní výrazne menej šíria tento vírus. To je prirodzené, pretože majú v sebe protilátky, a samozrejme, dobre vieme, že protilátky sú protilátky. Sú preto protilátky, lebo sú proti látky!“

Servilnosť k Západu

Naši predstavitelia sú všeobecne servilní k Západu a USA osobitne. A plnia – tak ako sa priznal Lengvarský, všetko, čo im povie Pfizer alebo iná firma. Sotva skončil globálny projekt „Pandémia“, kolektívny Západ predstavil nový, pre niekoho superziskový projekt „Odmietnutie ruských energetických nosičov EÚ“. Jeho východiskom je začatie ruskej vojenskej špeciálnej operácie na Ukrajine, pre niektorých odôvodnenej osemročnou genocídou ruskojazyčného obyvateľstva na Donbase, pre poslušnú väčšinu však zločinnej.

Gruzínsky novinár Arno Chidirbegišvili napísal, že v dôsledku tohto nového projektu bohatnú USA, prehráva Európa a umierajú Ukrajinci. „Ich cieľ, vytlačenie ruských uhľovodíkov z Európy a ich nahradenie americkými, bezprecedentné oslabenie ruského národného hospodárstva znemožnením jeho exportného potenciálu, je však nedosiahnuteľný. Dovážať nosiče energie z USA do Európy loďami je nerentabilné a škodí životnému prostrediu.“ A pýta sa: „Prečo sú inokedy pragmatickí lídri EÚ takí krátkozrakí, miešajú politiku s energetikou a páchajú škody svojej dobre rozbehnutej ekonomike, priemyslu, doprave, podnikaniu, bankovníctvu? Žeby sa začali prejavovať nepredvídateľné následky, spôsobené ich vakcínami?“ Cituje Putina, ktorý „má dojem, že západní kolegovia – politici a ekonómovia – jednoducho zabudli na základy elementárnych ekonomických zákonov, alebo sa ich rozhodli na svoju škodu radšej zámerne ignorovať“. Ruské energetické zdroje ľahko poputujú napríklad do Číny. Na Západe nemôžu nevedieť, že ich nepremyslené chaotické kroky spôsobujú zvýšenie príjmov ruského ropného a plynárenského sektora, keď namiesto uzatvorených zmlúv o dodávkach kupujú Európania plyn drahšie na burzách. Takto bezprecedentne obohacujú Rusko, kurz dolára klesá voči rubľu, ktorý sa stal konvertibilným. „Takéto ekonomické autodafé, samovražda,“ hovorí Putin, „je, samozrejme, vnútorná záležitosť európskych štátov.“

Príživníci a papagáji

Spomínaný Vladimír Slezák uviedol, že ideológia a politika sa nemá pliesť do biznisu, ale ani do športu. Že to, čo sa teraz deje, nemá obdobu v histórii. Pritom nepozná štát na svete, v ktorom by akékoľvek sankcie viedli k zmene režimu, čo je zrejme primárny cieľ protiputinovských sankcií. Jediný výsledok sankcií je, že Rusko zmocnelo. EÚ nie je schopná fungovať bez ruských surovín. Alternatívy sú, ale nie hneď a za akú cenu, na zmenu v dodávkach surovín sa treba dlhodobo pripravovať. Je strašne naivné myslieť si, že EÚ sa vypne od plynu a Slovensko dostane na tri roky výnimku od EÚ. Jediný, kto môže dať výnimku, je ten, kto plyn vlastní, konštatuje Slezák. U nás „tam hore“ akoby ani neuvažovali, odkiaľ a za koľko vieme ruské suroviny nahradiť a kam až stúpnu ceny energetických komodít. Nikto nerobí analýzy o dôsledkoch, čo sa môže stať. „Vláda by nám mala dať pokoj, nechať nás pracovať, aby sme mohli budovať kapitalizmus, nech nemení zákony každý druhý týždeň, stabilita je podmienkou, že štát bude prekvitať,“ radí generálny riaditeľ Siemensu.

Vladimír Soták sa o sankciách vyjadril tak, že diplomati mali byť dávno pred vojnou na Ukrajine oveľa aktívnejší, a nemali dovoliť, aby vojna vznikla. Vojna je to najhoršie, čo môže byť. V súvislosti so špekuláciami s prerušením dodávok plynu sa rozohnil. Považuje za neuveriteľné, že aj v prezidentskej kancelárii sú ľudia, ktorí komentujú veci, za ktoré nezodpovedajú. Oni si totiž nevedia predstaviť, čo to je odstaviť fabriku. Spýtal sa: „Prečo USA zvýšili odbery energií z Ruska?“ a zdôraznil, že my vojnu neplatíme, my vojnu nechceme platiť. „My musíme zaplatiť za plyn a plyn potrebujeme. Platíme na základe zmlúv o odbere. Čo je na tom nepochopiteľné?“ spýtal sa prítomných novinárov. „Základ je, aby fungovalo to, čo je najdôležitejšie, a to je priemysel a celá ekonomika, ktorá živí tento národ. Lebo tento národ neživia žiadne príspevky zo zahraničia, ani by ho nemali riadiť tí, ktorí si hovoria, že oni sú tretí sektor. Aký tretí sektor? Buď robíš a tvoríš hodnoty, a odvádzaš do rozpočtu, alebo tu nemáš čo robiť! Si príživník!“ Štvú ho „hentakí papagáji, čo lietajú ponad Brusel. Nech rozmýšľajú, ako Slovákom pomôcť, a potom nech prídu rozprávať. A dovtedy nech sú ticho. Nech si zrušia dôchodky, nech si zrušia všetko! Táto banda nezodpovedných ľudí by mala byť zobraná na zodpovednosť“.

Hrozí nám chlad a hlad

Na internete sa objavila informácia o návšteve prezidentky v košických oceliarňach, od čias dzurindovcov amerických U. S. Steel. Údajne ocenila, že manažment dokáže zabezpečiť bezporuchový chod fabriky navzdory protiruským sankciám: „Ako je možné, že fungujete pri nedostatku surovín ako plyn, železná ruda, koks, uhlie?“ Vraj mala počuť odpoveď: „My sme americká firma a my sme na dovoz strategických surovín z Ruska sankcie neuvalili. Z Ruska suroviny odoberáme a výrobky im aj dodávame. Sankcie platia len v rámci EÚ.“ Podľa oficiálnych informácií sa prezidentka vyjadrila o železiarňach kriticky: „Sú to jedny z najväčších znečisťovateľov životného prostredia, čo ovplyvňuje zdravotnú úroveň obyvateľov tohto regiónu.“ Pochválila však tepláreň, kde sa vybrali cestou väčšieho využívania geotermálnej energie namiesto uhlia, a horlila za „dekarbonizáciu“, teda za inštaláciu elektrických oblúkových pecí, čo by „umožnilo splniť polovicu z nášho cieľa znížiť emisie na Slovensku o 55 percent do roku 2030“. Ako keby elektrina padala z neba...

Nádej, že sa ľudia po pandémii stanú múdrejšími, sa nenaplnila – dobu zarábania na „vakcínach“ a zdravotníckom materiáli vystriedala doba neočakávaných ziskov výrobcov zbraní a streliva. Počas pandémie sa nezmyselne odstavovali mnohé prevádzky, prestali vyrábať, a teraz chýbajú dodávky mnohých komponentov a ich cena vzrástla. A nato prišli sankcie a „ruská energetická inflácia“. Pokiaľ ide o plyn z Ruska, SPP zaplatil v termíne na účet Gazprombanky v eurách, tá ich zamení za ruble a pošle Gazpromu. Sulík úzkostlivo (s plnými gaťami?) zdôrazňoval, že čo s peniazmi urobí Gazprombank, to už nie je náš problém...

Kedy a ako hlboko voľnopádovo padne naša ekonomika? Priemyselná výroba zatiaľ klesla len o sedem percent a momentálne sú najviac postihnutí výrobcovia dopravných prostriedkov, problémy budú mať potravinári. Ak sa naši, ale aj európski politici nevrátia k zdravému rozumu, do roka však môže padnúť všetko. Hrozí chlad a hlad. A ani svetielko na konci tunela už nebude vidieť.