ELEKTROŠIALENSTVO

Už sme si zvykli na samovražedné sklony Európskej únie, ktorá sa zo všetkých síl snaží byť pápežskejšia ako pápež. Jednou z najsilnejších agend súčasnosti je elektromobilita, ktorá má byť riešením globálnej klimatickej krízy. Okrem nej Brusel pripravil pre spotrebiteľov viacero noviniek. Ich spoločným menovateľom je skomplikovať, ba priam až znechutiť ľuďom nákup a používanie áut so spaľovacími motormi a prinútiť ich nájsť si cestu k zelenej doprave.

Agresívny benzín

Európska únia v júni schválila ukončenie predaja vozidiel so spaľovacími motormi v Európe od roku 2035 v snahe znížiť emisie oxidu uhličitého na nulu. Mnohých motoristov pobúrila aj informácia, že najneskôr do roku 2030 si do nádrží budú tankovať benzín E15. Náš parlament túto novelu úplne v tichosti odklepol tento rok v lete. Znamená to, že podiel biozložky porastie v benzíne až na 11,4 percenta zo súčasných 8,2 percenta, ktoré obsahuje benzín E10. Pritom už zavedenie E10 v roku 2020 bolo kontroverzné. Biozložka v palivách totiž starším autám škodí. Etanol zvyšuje riziko korózie v palivovom systéme a v samotnom motore, no trpia aj gumené materiály, z ktorých sú vyrobené staršie tesnenia. Spoločnosť Emission Analytics pritom priniesla štúdiu, podľa ktorej je pridávanie biozložky do palív sporné a v niektorých prípadoch nevedie k znižovaniu emisií, ale naopak, zvyšuje ich. Emisie oxidov dusíka totiž počas testu benzínu E10 vzrástli o viac ako 16 percent a práve tie sa najviac podieľajú na nekvalitnom ovzduší. Možno preto sa naši susedia nerozhodli ísť touto cestou. V Českej republike, Rakúsku, Taliansku či Španielsku sú aj naďalej bežne dostupné benzíny E5. Česi dokonca tento rok úplne prestali s primiešavaním biozložky do nafty s cieľom znížiť vysoké ceny palív a taktiež pre ich spornosť.

Ekonomický tlak

Snom Európskej únie je mať do roku 2030 na cestách 30 miliónov elektromobilov. Podľa odborníkov je to možné dosiahnuť len v prípade, že budú automobilky vyrábať elektromobily povinne a do cestnej infraštruktúry sa investuje 80 miliárd eur. Povinnosť – s tou operuje EÚ mimoriadne rada, a preto sa hovorí už aj o tom, že firmy dostanú predpis, podľa ktorého budú nútené nakupovať minimálne päťdesiat percent bezemisných vozidiel, pričom od roku 2030 by už autá so spaľovacími motormi nesmeli nakupovať vôbec. Zákaz nákupu firemného auta so spaľovacím motorom začne už o tri roky platiť napríklad v Holandsku. Od budúceho roka zas budú mať firmy s počtom zamestnancov nad 250 a s obratom nad 50 miliónov povinnosť hlásiť svoju uhlíkovú stopu v každoročnej auditovanej správe o udržateľnosti. Malé firmy budú mať túto povinnosť o pár rokov neskôr. Uvažuje sa dokonca aj nad tým, že firmy, ktoré nebudú uspokojivo znižovať emisie CO2, nedostanú úver na projekty alebo im poisťovne nepoistia majetok. Doteraz sa dekarbonizácia a transformácia energetiky realizovala cez stanovenie cieľov a penále v prípade ich nesplnenia. Po novom bude na firmy vyvíjaný ekonomický tlak.

Skutočne zelené?

Ak by mali elektromobily naozaj len benefity v podobe spásy našej planéty, išlo by o zázračný dopravný prostriedok. Každá minca má však dve strany. Skeptici upozorňujú na veľký počet atómových elektrární, ktoré sa musia vybudovať, ak chceme zaplniť naše cesty autami na baterky podľa plánu EÚ. Elektrinu totiž treba vyrábať stabilne a vo veľkom, a to nielen keď fúka vietor či svieti slnko. Ešte donedávna boli jadrové elektrárne tŕňom v oku environmentálnych aktivistov, dnes majú požehnanie Západu. Šéf vývoja BMW Frank Weber dlhodobo tvrdí, že elektrické autá nebudú udržateľné, pokiaľ nedôjde v oblasti výroby batérií na uzavretý kruh. A keďže sa prevažná časť elektrickej energie nevyrába z obnoviteľných zdrojov, je podľa neho súčasná produkcia CO2 o 60 percent horšia u elektromobilov ako u áut so spaľovacím motorom. Ďalším negatívom je aj cena. Súčasné ceny elektriny sa šplhajú do nebies a vstupná investícia do elektromobilu takisto nie je lacná. Alebo budú autá len výsadou bohatých a bežní ľudia si ich budú požičiavať či deliť sa o ne v duchu progresívneho hesla „menej vlastniť, viac sa deliť“?

Tridsiatka v mestách

 

Obmedzenie najvyššej povolenej rýchlosti na tridsať kilometrov za hodinu v mestách je ďalším z nápadov EÚ. Nejde pritom len o bezpečnosť, hlavným dôvodom je životné prostredie. „Spotreba paliva, emisie znečisťujúce ovzdušie a riziko nehody sa výrazne zvyšuje pri vyšších rýchlostiach,“ vysvetľuje Európska rada pre bezpečnosť v doprave so sídlom v Bruseli v liste adresovanom európskym komisárom. Zmenu najvyššej povolenej rýchlosti však nežiada len v mestách. Na diaľnici by sa mal podľa nich obmedziť rýchlostný limit na 100 km/h pre osobné autá a dodávky a 80 km/h pre nákladné autá. Na okresných cestách sa uvažuje o limite 80 km/h. V Holandsku sa zníženie povolenej rýchlosti na 100 km/h podarilo a autá jazdia pomalšie aj po uliciach Bruselu či Paríža. Podľa analýzy bruselského regiónu to malo na toxické emisie, hluk a nehody pozitívny vplyv. Naopak, Parížania proti tomuto opatreniu zvolali demonštráciu, pretože to podľa nich spôsobilo chaos. Podľa štúdií z minulosti nemá zníženie rýchlosti na tridsiatku v mestách až taký zmysel. Hluk sa znížil len o dva decibely, takže ľudské ucho rozdiel nezaregistruje a emisie boli nižšie len o dve či tri percentá. Zníženie rýchlosti neprospelo ani bezpečnosti. Čím pomalšie totiž autá išli, tým väčšiu odvahu mali chodci vstupovať na vozovku. Akokoľvek únia napokon rozhodne, je takmer isté, že Slovensko bude súhlasiť, minimálne do chvíle, kým na jeho čele bude stáť ustráchaná banda amatérov, pre ktorú je pochvala z EÚ dôležitejšia než blaho občanov.