THE END OF ČAPUTOVÁ

Hneď v úvode komentára sa musím priznať, ako veľmi sa mi po jeho dopísaní uľaví, že po piatich rokoch nebudem už nikdy viac písať o prvej žene, ktorá sa v Slovenskej republike odhodlala zasadnúť do kresla hlavy štátu. Kto čakal a dúfal, že Zuzana Čaputová (rodená Strapáková), ktorá sa v svojich 45 rokoch stala v júni 2019 najmladšou osobou v tejto najvyššej ústavnej funkcii, zhodnotí sama a seriózne výkon svojho mandátu – ostal isto sklamaný. Ani posledný krok nám prezidentka neuľahčila. Nechala ho na nás. Z vrcholového hokeja som si osvojil zvyk označovať kľúčových hráčov prezývkou. Dočasnej nájomníčke Grasalkovičovho paláca som od prvého článku venoval rozprávkové označenie „Popoluška“. Tá literárna bola skromná, dobrosrdečná a milá, preto jej s nanútenou sizyfovskou úlohou pomáhali biele holubice. Márnomyseľná, falošná a namyslená Pezinčanka, ktorá si zmyslela stať sa v poradí šiestou hlavou samostatného Slovenska, si svoju misiu vybrala sama. A za pomocníkov (pri triedení politickej špiny) si zvolila jastrabov.

Do vrcholovej funkcie nastupovala táto nepripravená žena bez akýchkoľvek politických či riadiacich skúseností. Už ako kandidátka na prezidentku (za Progresívne Slovensko) čelila pochybnostiam pri koncipientskej praxi, ktorá súbežne s podnikaním bola protizákonnou. Mainstreamové médiá s tretím sektorom zo Zuzany Čaputovej v kauze „pezinskej skládky“ vyfabrikovali hlavnú hrdinku. Pritom jej podiel, okrem obrany rodinných záujmov, bol okrajový. No verejnosti ju maľovali div nie ako chrabrú Janu z Arku. Jediným hrdinstvom zelenej aktivistky však bolo len presunutie „pezinskej skládky“ k Sencu. K oveľa významnejšiemu presunu však prišlo v priebehu prezidentskej kampane, v ktorej favorizovaný vedec Robert Mistrík s preferenciami 17,1 percenta nečakane ohlásil odstúpenie – v prospech kolegyne v sukni s nameranými preferenciami 14,4 percenta. Všetko to naznačovalo, že voľbu slovenskej hlavy štátu riadia zákulisné kruhy. Okrem angličtiny, veku a vysokoškolského vzdelania nespĺňala podpredsedníčka Progresívneho Slovenska predpoklady na takúto ústavnú funkciu v ničom. Navyše bolo nad slnko jasné, že nebude intelektuálnou, ba ani morálnou autoritou.

Premyslený marketing

Keď sa minú štátnici... prichádzajú neznáme a na službu národu a vlasti nepripravené bábky. Javajky, vodené na tyčke odspodu (ako Andrej Kiska), alebo marionety, riadené zhora nitkami. Zuzane Čaputovej vyhral voľby premyslený marketing, postavený na volaní po novom „obale“. Obsah sklamal. Isto väčšinu občanov Slovenska, ktorí od hlavy štátu očakávali viac v hlave než iba dlhé blond vlasy. Od začiatku do konca bola a ostala len prezidentkou malej časti obyvateľstva. Zostala zaujatou straníčkou a aktivistkou, preferujúcou iba Hanečkove modely. Výnimočnosť ženskej roly prvej prezidentky SR sa zúžila iba na pudrovanie imidžu moletnej manekýnky a na cieľavedomé budovanie kultu. Namiesto vytvárania či ovplyvňovania zahraničnej politiky chodila po svete, zbierajúc osobné podenkové ceny súkromných nadácií a politických agentúr. Nie pravé šperky, iba politickú bižutériu... Čo jej však slovenský národ nikdy nezabudne? Že pod sukňu ukryla a v dobe „pandémie“ chránila od 21. marca 2020 neschopnú zarúškovanú vládu, ktorá nedokázala zdarne manažovať chod národného hospodárstva, štátnu politiku a už vôbec dôstojne a účinne riešiť neblahé dôsledky covidového šialenstva. „Mám pocit, že žijem v krajine, ktorej nerozumiem,“ povedala rozhorčená prezidentka Zuzana Čaputová ešte aj v novembri 2021 – tesne po návšteve ružinovskej nemocnice s poliklinikou. Iste, bola plná emócií z toho, čo videla na preplnených covidových oddeleniach s vyčerpanými zdravotníkmi a s množstvom pacientov na umelej pľúcnej ventilácii. Niekdajší minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger vyhlásil, že „vojaci sú len tupé, hlúpe zvieratá, využiteľné ako šachové figúrky pre zahraničnú politiku“. Ako vrchná veliteľka ozbrojených síl SR nemala však nikdy súhlasiť ani s asistovaním armády pri celoplošnom testovaní obyvateľstva – čo bol pochybný súkromný biznis Igora Matoviča s farma firmami...

Vplyv tútorov

V milostnom živote preukázala naša prvá prezidentka prekvapivú kreativitu. Tlačila sa do prezidentskej funkcie napriek tomu, že bola rozvedenou ženou s dvoma dcérami. Donedávna to bývalo vo svetovej diplomacii hendikepom. Zvlášť, keď sa chcela postaviť na čelo kresťanského Slovenska. Ona však bola progresívna. Inšpiroval ju asi popod fúzy usmievajúci sa Alfred Hitchcock, tvrdiaci: „Láska je partia kariet, všetci v nej podvádzajú – muži, aby vyhrali, ženy, aby neprehrali.“ Zuzana Čaputová robila všetko pre to, aby svoj morálny hrb rýchlo odstránila. Po jej boku sa na chvíľu objavil fotograf, hudobník a textár Peter Konečný, seriózne sa pripravujúci a tešiaci sa už na rolu „prvého partnera“. Mainstream s bulvárom boli unesené. „Myslím, že Zuzana môže byť mimoriadnou prezidentkou. Byť toho súčasťou je vzrušujúce,“ povedal Konečný, chystajúc sa zapájať do aktivít spojených s jeho novou funkciou. Ich vzťah však náročné obdobie neustál a rozišli sa. Nie náhodou jeho miesto (až podozrivo rýchlo a cieľavedome) zaujal rovnako rozvedený Juraj Rizman. Isto teraz čitateľ posmutnie, no detaily o milostnom živote prezidentky, jej motívoch či o šeptaných rituáloch (vhodných do červenej knižnice) nebudem rozvíjať... Aby táto sféra nelákala novinárov a verejnosť, prikryla ju dúhovou vlajkou, ktorú rozprestrela nad celým areálom prezidentského sídla. Dlhé prsty intrigánskeho vplyvu jej tútorov sa však prejavili prekvapivo aj počas návštevy pápeža Františka na Slovensku v septembri 2021. Pontifik ju aj s frajerom prijal na osobnej audiencii!

Fico ako terč

Mohla byť aj Janou z Arku. Teda aspoň na krátku chvíľu. Najskôr ešte v roku 2019 čestným a razantným odmietnutím snahy, aby sa odsúdený Daniel Lipšic mohol uchádzať a potom i stať špeciálnym prokurátorom. Ona – ako právnička v najvyššej ústavnej funkcii – mohla aj mala argumentovať, že človek vo výkone trestu, ktorý nikdy prokurátorom nebol, nespĺňa základné predpoklady a podmienky. A potom neskôr, ak by sa v nej bol nejakým zázrakom zrodil štátnik, po krachu Igora Matoviča v premiérskom kresle by ho na „deň vtákov“ bola odmietla 1. apríla 2021 vymenovať za ministra financií. Lebo Matovič na to nemal ani vzdelanie, ani skúsenosti, predpoklady ani osobnostnú výbavu. A prezidentke k takému štátnickému rozhodnutiu chýbali „gebír“, odvaha a už vôbec nemala také inštrukcie... Začala preto kopiť chyby na chyby a funkciu hlavy štátu úplne zdiskreditovala. V máji 2021 sa prezidentka v jednej z budov Slovenskej informačnej služby (SIS) zúčastnila na stretnutí desiatich najvyššie postavených osôb. Schôdzku zvolal premiér Eduard Heger po tom, ako dostal informácie zo SIS, potvrdzujúce manipulovanie vyšetrovaní v najväčších korupčných kauzách. V špeciálnej miestnosti, ktorú nie je možné odpočúvať, bol nový riaditeľ SIS Michal Aláč, prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Eduard Heger, predseda parlamentu Boris Kollár, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, minister vnútra Roman Mikulec, generálny prokurátor Maroš Žilinka, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, policajný prezident Peter Kovařík aj šéf inšpekcie ministerstva vnútra Adrián Szabó. Bola to vlastne veľká „mocensko-spravodajská hra“ s cieľom pozatvárať nepohodlných – napr. šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, aby ich nik neobvinil z jednostrannosti. Vo vysokých hrách sa to tak zvykne robiť. No hlavným terčom boli predstavitelia vtedajšej opozície na čele s Robertom Ficom. Okrem neho ešte prst pokrivenej špeciálnej justično-policajnej kamarily mieril na generála Lučanského, Kaliňáka, Kažimíra, šéfa opozičnej strany Hlas-SD Pellegriniho. A ak sa „zadarí“, treba zavrieť alebo aspoň vystrašiť aj kohokoľvek z ich nominantov či podporovateľov.

Zaľúbenosť do Ameriky

Nadstraníckosť sa o ňu ani len neobtrela..., ako to v jednom zo svojich komentárov napísal Eduard Chmelár. A ona to ani neskrývala. Prezidentka to potvrdzovala po celý svoj mandát. Opakovane pri vystúpeniach v parlamente a každoročne pri udeľovaní najvyšších štátnych vyznamenaní špeciálne (ba až špecializovane) vybraným osobnostiam. Zašlo to tak ďaleko, že v svojom babráctve v máji 2022 vyznamenala i fašistov z Bielej légie.

Bežní občania, ktorí ju nevolili (no tiež neprajníci, alternatívni novinári a politici opozície), jej zazlievali zaľúbenosť do Ameriky v okolí sochy Slobody a Bieleho domu viac než do histórie a pamätihodností Slovenska. Čertila sa, keď ju označovali za americkú agentku. „Vysvetľovať, že nie som Sorosov agent? To je ako vysvetľovať, že nie som z Marsu,“ reagovala Zuzana Čaputová po jej obľúbenom festivale Pohoda v reakcii na údajné konšpiračné teórie. Bleskurýchly podpis Obrannej zmluvy s USA, pri ktorom si najznámejšia Pezinčanka išla vo februári 2022 „nohy zlámať“, alebo jej podpora a koordinácia s ministrom obrany Jaroslavom Naďom (pri odzbrojení a znefunkčnení našej armády v prospech Ukrajiny v priebehu 10 mesiacov) však usvedčili dočasnú šéfku prezidentskej kancelárie z jej priorít v zahraničnej politike. Vo výpočte chybných rozhodnutí prezidentky by sme mohli pokračovať spomenutím zmareného referenda o predčasných voľbách v roku 2023, no aj oklamanie obyvateľstva vymenovaním vlády Ľudovíta Ódora, tvrdiac, že ide o tzv. úradnícku vládu či vládu odborníkov. Zavŕšením trestania väčšiny občanov i voličov za to, že ju nevolili, bolo od Zuzany Čaputovej stanovenie posledného možného termínu predčasných parlamentných volieb v SR na september 2023.

Prejavy hlúposti i nevedomosti

Nebolo to často, no za päťročného prezidentovania Zuzany Čaputovej sme predsa len zažili aj zopár úsmevných momentov. Národ sa vari najviac pobavil paradoxne pri smutnej príležitosti, keď sa 19. septembra 2022 svet v priamom prenose BBC lúčil so zosnulou panovníčkou Spojeného kráľovstva Alžbetou II. Pri zábere na Juraja Rizmana a ďalších členov slovenskej delegácie pri katafalku sa objavil titulok: „Prezident Slovenskej republiky Juraj Rizman.“ Boli sme však i svedkami úsmevných prejavov hlúposti či nevedomosti. Napríklad 11. júla 2023 na tlačovej konferencii počas návštevy Volodymyra Zelenského na Slovensku, keď sa prezidentky Čaputovej pýtal: „Aké má Slovensko hydroelektrárne?“ A „prvá žena štátu“ odpovedala: „Vojany“... Pritom už moji dvaja trinásťroční vnuci vedia, že Vojany sú tepelná elektráreň a nie vodná.

A potom to už išlo s prezidentkou iba a len dolu vodou... V rozhovore pre Financial Times 28. apríla 2024 Zuzana Čaputová otvorene nabádala zahraničné politické a finančné kruhy, aby zastavili Slovensku prísun peňazí z eurofondov. Na druhej strane však opätovne vehementne podporovala finančnú zbierku na muníciu pre Ukrajinu a vyhlásila, že je za mier. Ona sama však pre mier neurobila vôbec nič! Ale dokázala veľmi pohotovo prilievať olej do ohňa: „Úplne sa stotožňujem so sankciami proti Rusku a som za ich zotrvanie. NIE návratu kompetencií národným štátom, som zástancom ďalšej integrácie.“ Slováci jej nikdy neodpustia ani to, že ako hlava štátu bola Čaputová štyrikrát na Ukrajine, no ani raz na Slavíne.

Čierne prvenstvo

Trpké je i konštatovanie, že v máji 2024 oslavoval okrúhle výročie slovenský herec a excelentný recitátor Jozef Šimonovič. Pre prezidentku však nezaujímavá osobnosť, keďže ide o hrdého Slováka a matičiara. Prezidentka, ktorú tak velebia niektorí najhlučnejší herci i aktivisti šoubiznisu, ktorá nevynechala dúhové prajdy či festival liberálov, progresívcov a stratených duší Pohoda v Trenčíne..., odignorovala vzácne deväťdesiatiny nášho najvýznamnejšieho majstra hereckého umenia, legendu slovenského filmu Štefana Kvietika. Nenašla príležitosť vyznamenať ho, ba ani čas osobne ho v kancelárii prezidenta republiky prijať s gratuláciou. Nie, nie, ona nikdy neskrývala, že je prezidentkou len úzkej vybranej sekty. Tej, ktorá sa s ňou za dobre zahranú prezidentskú etudu rozlúčila ďakovným potleskom zneužitím priameho televízneho prenosu RTVS počas udeľovania filmových cien 2024 Slnko v sieti.

Postrehol som iba jedno jediné pozitívum. Že sa pravidelne stretávala s bývalými prezidentmi SR (Rudolfom Schusterom, Ivanom Gašparovičom aj Andrejom Kiskom) a že sa k nim správala úctivo a slušne. Nadišiel čas zvolať: „Klobúky sňať, odchádza prezidentka!“

Zuzana Čaputová prišla do Grasalkovičovho paláca ako fejková zelená aktivistka s prezývkou „Popoluška z pezinskej skládky“. Snažila sa nezanechať v bývalom Pionierskom paláci žiadnu uhlíkovú stopu. Možno sa jej to podarilo... No celkom isto viem, že žiadnu výraznú pozitívnu stopu v slovenskej histórii nezanechá. Iba jedno nezmazateľné – čierne prvenstvo.

Zuzana Čaputová bola progresívnou prezidentkou štátu, v ktorom jej obdivovateľ, vyznávač rovnakých hodnôt a zástanca totožnej ideológie i ukrajinskej propagandy spáchal atentát na premiéra slovenskej vlády!