EPIDÉMIA NENÁVISTI

Najfrekventovanejším v slovenskom éteri bolo vo štvrtom kvartáli kalendárneho roka nesporne slovo „nenávisť“. Z úst politikov a následne kdekoho padalo po 12. októbri 2022 hustejšie než listy zo stromov. Ten výraz si sprivatizovali okamžite všetci, čo príležitostne a účelovo chceli a potrebovali (i stále potrebujú!) vyťažiť politický a ideologický kapitál ešte aj z hroznej tragédie dvoch zastrelených a jednej postrelenej na Zámockej ulici v Bratislave.

„Pravda a láska zvítězí nad lží a nenávistí...“ hovorieval posledný prezident socialistického Československa Václav Havel, inšpirovaný výrokmi predchodcov ako Jan Hus či Mahátmá Gándhí. Relevantnejšie je pripomenúť, kto nenávisť v slovenských pomeroch hlasno vyniesol do verejného života, na tribúny, do televíznych či rozhlasových relácií, kto ju ako kozu na lane pritiahol na stránky dennej tlače. Viem, že sa im to nebude páčiť, no treba poukázať, že všetci tí, čo dnes slovo nenávisť používajú ako mantru (práve len a iba) v súvislosti s homosexuálmi, sú práve potomkovia tých, ktorí zatrúbili do útoku už tesne po „nežnej“. Najskôr proti komunistom, potom proti národniarom, následne si na mušku vzali HZDS, svoju nenávisť za cudzie peniaze potom zacielili na Mečiara, strieľali ňou proti Smeru a dodnes pália proti Ficovi, no tiež napríklad proti Ľubošovi Blahovi. A aby sme nezabudli ani na obdobie covidovej pandémie – terčom nenávistných útokov od vládnej i mediálnej kamarily boli občania obávajúci sa testovania, kritizujúci protipandemické opatrenia i spochybňujúci zázračné účinky biznisových vakcín. Všetko to boli a sú nebezpečné praktiky prekračujúce metódy demokratického a pluralitného politického súboja.

Neúcta k občanom

Veľmi trefne udrel už v titulku klinček po hlavičke 10. novembra 2022 v eReporte bývalý slovenský ľavicový politik a diplomat Peter Weiss, pričom pripomenul výrok Zuzany Čaputovej z 27. októbra 2022: „Nenávistné útoky nesmieme tolerovať ani v ich počiatočnej verbálnej podobe, aby sme predchádzali útokom, aký sa stal aj v Nitre.“ Prezidentka ním odsúdila útok na LGBTI pár. „Dá sa s ňou len súhlasiť,“ píše Weiss, „veď nenávisť rozožiera slovenskú spoločnosť ako rakovina. A nielen nenávisť voči príslušníkom LGBTI komunity, ktorá do popredia vystúpila po ohavnej vražde dvoch mladých ľudí neonacistickým rasistom. Rovnako rázne verejné odsúdenie zo strany prezidentky si zaslúžili aj iné prejavy nenávisti, šikany a neúcty k ľudskej dôstojnosti bežných občanov, ktorých sme boli svedkami v časoch vlády slušného Slovenska, očisty spoločnosti a boja proti zlu. V apríli 2020 predseda vlády, ktorej občania dali vo voľbách príležitosť zmeniť Slovensko k lepšiemu, na ich adresu povedal, že sú ,múdrosráči‘. A to len preto, že si dovolili kritizovať politiku jeho vlády, čo je v demokracii úplne normálne. O mesiac neskôr Igor Matovič spoluobčanov v Česku, ktorí sa zúfalo snažili dostať domov cez uzavreté hranice, počastoval preňho typickým pohŕdavým spôsobom: ,nenechať sa vyrušovať krikľúňmi zboku, alebo spoza plota kričiacimi. Ísť v duchu toho, ako sa hovorí, psy štekajú, karavána ide ďalej‘. Živo si pamätám, aké obrovské pobúrenie toto prirovnanie vyvolalo medzi Slovákmi žijúcimi v Prahe, ktorí unisono volili ,vládu zmeny‘. Prezidentka sa ich však nezastala.“

Nactiutŕhačský slovník

On i ďalší komentátori a politológovia z alternatívnej scény i niekoľko opozičných politikov nezabúdajú verejnosti pripomínať aj ďalšie prejavy verejného šírenia nenávisti. Napríklad z úst vojnového agenta v kresle ministra obrany Jaroslava Naďa, keď si tisíce občanov Slovenska dovolili 17. novembra 2020 demonštrovať proti neschopnej vláde: „Ja normálnych ľudí nevidím demonštrovať, iba opice, bitkárov, extrémistov a psychopatov.“ Korenie do polievky nenávisti hneď prisypal i trnavský Borat Matovič (vtedy ešte sediaci v kresle ministerského predsedu) tvrdením: „Protesty robili mafia a fašisti,“ ktorých žiadal tvrdo potrestať. Predseda bezpečnostného výboru NR SR Juraj Krúpa protestujúcich onálepkoval výrazom „lúza“.

Peter Weiss, ktorý v českej tlači vysvetľuje dianie na Slovensku – v iných súvislostiach ako mainstream –, zdôrazňuje, že prezidentka SR nositeľov týchto vyjadrení (akoby kopírujúcich reči voľakedajších mocipánov na adresu poddaných) verejne neskritizovala. „Urobila tak až v prípade hlavného opozičného konkurenta vládnucich politikov v oblasti ,hate speach‘ Ľuboša Blahu, keď verbálne atakoval ju. Medzitým sa však už stal takýto nactiutŕhačský slovník normou v politickom boji a situácia sa zhoršuje.“ Dnes vo verejnom priestore je slovo nenávisť len v súvislosti s LGBTI ľuďmi. Mne osobne by takéto delenie nikdy ani len nenapadlo. Trvám na tom, že modrú planétu v jej živej aj neživej prírode obývajú ľudia – popri zvieratách, vtákoch a rybách. Moderné a násilné delenie ľudí na Slovensku pod vplyvom konzumácie geneticky upravených kurčiat i ďalších potravín je cestou do pekla!

Pocit ohrozenia

Všetko k tomu smeruje. Aj inšpekčná cesta europoslancov do bratislavskej Teplárne. Nič také sa však nekonalo vo februári, keď v Děčíne dvaja českí mladíci (odlišní, inakší) brutálne umučili na smrť 13-ročného chlapca. Použili pri tom kliešte, kamene i nôž a celú tortúru si ešte aj nakrúcali... Podľa súdu bola motiváciou mladíkov „nešťastná láska“. Otázne je, či si obeť bola vedomá, že je súčasťou milostného trojuholníka. „Vzhľadom na to, že poškodený úplne neopätoval lásku k obžalovanému, tak sa ho rozhodol zbaviť a mladistvý sa na tom podieľal, lebo sa tak zbavil konkurenta,“ uviedol k prípadu sudca prvostupňového súdu Martin Majchrák. Nie, vôbec nechcem zľahčovať žiadne zločiny, či už sú páchateľmi alebo obeťami hetero- či homosexuáli. Šialené a choré je však teraz o nenávisti a ohrození na Slovensku hovoriť len v komunite homosexuálov. Neviem prečo, no z pamäti sa mi vynoril bradatý vtip z praveku socializmu, reagujúci na rozpínavosť Číny. Tí najpružnejší budú svoj životopis uvádzať vetou: „Už od detstva som miloval ryžu“... Dnešní dúhoví aktivisti to len upravili: „Už v perinke som vedel, že som gay.“

Dúhové pochody, festivaly, zástavy na štátnych budovách, demonštratívne prezidentské objatia pred Teplárňou, pozývanie eurokomisie a vynucovanie si zákonov môžu skôr provokovať, dráždiť a možno nenávisť ešte zvyšovať. Aj u tých občanov, pre ktorých táto téma nie je a nikdy nebude prioritnou. Ja patrím k tej väčšine, ktorá aj počas 30. výročia samostatnej Slovenskej republiky ctí pravidlo: „Ži a nechaj žiť!“