EÚ MÁ MÁLO ČASU, KONÁ POD TLAKOM

Piatkový videosummit bol prvým rokovaním lídrov EÚ o nových plánoch Európskej komisie (EK), ktorá predstavila obnovený sedemročný rozpočet vo výške 1,1 bilióna eur (1,1 percent HDP EÚ) a navrhla vytvoriť fond na obnovu a odolnosť, čiže stimulačný balík vo výške 750 miliárd eur. 

Foto AP
Dátum 19.06.2020

BRUSEL 19. júna (TASR/extraplus.sk) - Na dosiahnutie kompromisnej dohody ohľadom budúceho sedemročného rozpočtu EÚ a pláne hospodárskej obnovy bude potrebné osobné stretnutie lídrov 27 členských krajín EÚ. Predseda Európskej rady Charles Michel avizoval, že by k nemu malo dôjsť v priebehu júla. "Máme v úmysle zorganizovať fyzický summit okolo polovice júla, tu v Bruseli. Predložím konkrétne návrhy, aby sme mohli prijať spoločné rozhodnutie. Uvedomujeme si, že je nevyhnutné prijať toto rozhodnutie čo najskôr," uviedol Michel v správe pre médiá. Podľa tlačovej agentúry AP piatkový videosummit trval okolo štyroch hodín. Jeho cieľom bola pripraviť cestu k budúcemu kompromisu. Rokovania lídrov poukázali na spoločnú vôľu šéfov štátov a vlád po rýchlej reakcii v dobe po koronakríze. Zároveň však potvrdil, že medzi členskými krajinami pretrvávajú v sporných otázkach značné rozdiely.

Piatkový videosummit bol prvým rokovaním lídrov EÚ o nových plánoch Európskej komisie (EK), ktorá predstavila obnovený sedemročný rozpočet vo výške 1,1 bilióna eur (1,1 percent HDP EÚ) a navrhla vytvoriť fond na obnovu a odolnosť, čiže stimulačný balík vo výške 750 miliárd eur. Nový fond by mal následne prerozdeliť medzi členské krajiny 500 miliárd eur v podobe grantov a 250 miliárd eur vo forme výhodných pôžičiek. Avšak návrh EK, ktorého cieľom je pomôcť oživiť a zároveň modernizovať ekonomiky členských štátov po koronakríze, nemá stále jednomyseľnú podporu. Lídri majú ďalších niekoľko týždňov k dobru, aby sa priblížili k nejakej prijateľnej dohode. Ozdravný plán EK v podobe kombinácie vzájomného zdieľania dlhov,  evratných grantov a výhodných pôžičiek ani v piatok nezískal podporu krajín známych ako Štvorica šetrných (F4 - Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédska). Tie trvajú na svojej pozícii, že sa Únia nesmie príliš zadlžovať, aby podporila krajiny najťažšie postihnuté pandémiou nového koronavírusu. Tvrdia, že požičané peniaze treba prerozdeliť v podobe podmienených pôžičiek, a nie grantov.Ďalšia sporná téma sa týka spôsobu, akým by mali byť tieto peniaze rozdelené. Návrh EK zohľadňuje veľkosť populácie členských krajín, hrubý domáci produkt na obyvateľa a mieru nezamestnanosti. Niektoré členské krajiny žiadajú rozšíriť zoznam kritérií o položky, ktoré by vernejšie odzrkadlili dopad koronakrízy.

Európska únia si nemôže dovoliť "luxus v podobe času" a musí konať rýchlo, čo znamená, že členské štáty sa musia dohodnúť na budúcom viacročnom finančnom rámci a tiež na pláne obnovy po koronakríze, ktorý pod názvom "EÚ budúcej generácie" navrhla Európska komisia. Na úvod piatkového zasadnutia Európskej rady to uviedol predseda Európskeho parlamentu (EP) David Sassoli. Summit lídrov EÚ má opäť podobu videokonferencie a je zameraný na hľadanie kompromisov týkajúcich sa výšky a podoby budúceho sedemročného rozpočtu EÚ, ako aj objemu a podoby nového nástroja pre obnovu a odolnosť Európy v navrhovanej výške 750 miliárd eur.

Podľa diplomatických zdrojov je snaha dospieť k dohode v oboch bodoch už v júli, čo pripomenul aj Sassoli, keď zdôraznil, že treba konať naliehavo, lebo na to čakajú občania a podniky EÚ. Šéf europarlamentu ocenil, že exekutíva EÚ predložila ambiciózny návrh, ktorý však ani zďaleka nestačí na pokrytie potrieb, a v tejto súvislosti zopakoval, že EP nepripustí žiadne ústupky od východiskového bodu, s ktorým prišla eurokomisia.

"Parlament zdôrazňuje, že spoločný dlh sa musí splatiť spravodlivo, bez zaťaženia budúcich generácií," uviedol s odkazom na plán obnovy, ktorý by sa mal začať splácať až od roku 2028. Zdôraznil tiež, že poskytovanie finančnej podpory prostredníctvom tohto nového nástroja výlučne vo forme pôžičiek, čo navrhujú niektoré krajiny, by malo "asymetrický vplyv" na zadlženie jednotlivých členských štátov a pre Úniu by bolo ako celok nákladnejšie.

Sassoli pripomenul, že stovky miliárd eur navyše sú dobrou príležitosťou zmeniť Európu a urobiť ju spravodlivejšou, zelenšou a modernejšou, pričom na tento účel treba zaviesť vlastné rozpočtové zdroje. Podľa jeho slov sa navrhovaný plán obnovy musí zamerať na pomoc tým, pre ktorých koronakríza mala negatívne následky, a pre najzraniteľnejšie zložky spoločnosti.

Sassoli v príhovore pred šéfmi štátov a vlád nezabudol pripomenúť, že europarlament ako spoluzákonodarca a spolutvorca rozpočtovej politiky EÚ chce mať demokratickú kontrolu nad spôsobom, ako funguje nástroj pre obnovu a odolnosť, aj nad tým ako sa získavajú, prideľujú i míňajú nové finančné zdroje.

Eurokomisia si na plán obnovy chce požičať 750 miliárd eur na svetových finančných trhoch s nízkym úrokom vďaka záruke, ktorú predstavuje dlhodobý rozpočet EÚ. Z tejto sumy navrhuje poskytnúť členským krajinám Únie 500 miliárd eur v podobe nevratných grantov a 250 miliárd eur vo forme výhodných pôžičiek.

PRÁVE STE DOČÍTALI ODOMKNUTÝ ČLÁNOK:

 

Ak sa Vám článok páčil a máte naďalej záujem čítať pravdivé a nezávislé texty staňte sa naším predplatiteľom a získajte množstvo výhod:

 

https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.