EÚ: OSADY SÚ HANBOU SLOVENSKA A EURÓPY

Stalo sa akýmsi trendom, že slovenskí europoslanci vodia delegácie z Európskeho parlamentu do rómskych osád a spoločne lamentujú nad životom tamojších obyvateľov. „Deti nechávame zožrať potkanom!“ kričala minulý rok rozčertená Lucia Ďuriš Nicholsonová. O pár mesiacov neskôr, uprostred horúceho júla, priviedol kolegov na východ Slovenska pre zmenu europoslanec Peter Pollák. Zmraštená tvár predsedu Výboru Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj Younousa Omarjeeho hovorila jasnou rečou – v Petrovciach nad Laborcom zažil stredovek.

Politika súdržnosti

Poslanci Európskeho parlamentu pricestovali na Slovensko predovšetkým skontrolovať využívanie peňazí na financovanie projektov, zameraných na lepšie začlenenie Rómov do spoločnosti a pomoc utečencom z Ukrajiny. Za druhú spomenutú agendu sme dostali pochvalu. „Presvedčili sme sa, že ak existuje politická vôľa, riešenie sa nájde v akejkoľvek situácii, a to napriek všetkým ťažkostiam. Dúfame, že slovenské orgány sa s rovnakou vervou a rýchlosťou pustia do riešenia situácie marginalizovaných rómskych komunít,“ vyhlásil Omarjee, podľa ktorého je hanbou pre Slovensko i Európu, že u nás Rómovia v 21. storočí žijú ako v stredoveku. „Je absolútny škandál, že títo ľudia nemajú žiadnu perspektívu pre budúcnosť,“ uviedol. Najväčší problém podľa neho nie je technický stav rómskych osád, ale najmä prístup komunity k vzdelaniu a zapojeniu sa do trhu práce. Pripomenul, že na politiku súdržnosti vyčlenila EÚ 380 miliárd eur, z ktorých pätnásť má smerovať na Slovensko. Zároveň upozornil, že ak Brusel neuvidí žiadny progres v riešení tejto otázky, prijme všetky možné opatrenia na to, aby sa veci vyriešili. Či to bol sľub alebo vyhrážka, nevedno.

Varovný prst

Europoslanec Peter Pollák sa neštítil kritizovať vlastných. Pripomenul, že Slovensko, ktoré má na integráciu Rómov z EÚ dostupné zdroje od roku 2007, systematicky časť alokovaných financií vracia alebo ich presúva na iné priority. Podľa neho EÚ aktuálne dvíha pre Slovensko varovný prst. Problémy vidí na úrovni štátu i samospráv. Tie sa vraj dostatočne nesnažia o realizáciu projektov, smerujúcich k zlepšeniu životných podmienok Rómov. „Chýba mi politická vôľa mnohých starostov a primátorov, obecných a mestských zastupiteľstiev, ktorí by sa do výziev hlásili,“ konkretizoval a pripomenul, že na projekty smerujúce k integrácii Rómov je nulové spolufinancovanie. Starosta Petroviec nad Laborcom Štefan Rovňák sa však cítil byť výberom osady ako príkladu nefungujúcej praxe dotknutý. V osade podľa neho vďaka projektu vybudovali vodovod, ale miestni nemajú vôľu sa naň pripojiť. „Čakáme na schválenie verejného obstarávania na dobudovanie technickej infraštruktúry, aby sa mohol urobiť chodník, cesta. Schválená je dotácia 1,3 milióna eur na kanalizáciu, ktorá sa tu bude budovať,“ doplnil. Hlavným problémom je podľa Rovňáka neustále sa tvoriaci odpad v osade a tiež neschopnosť miestnych zamestnať sa. „To by mal riešiť štát. To, že ja ich zoberiem do práce na šesť mesiacov cez nejaký projekt úradu práce, im nepomôže, oni potrebujú trvalé zamestnanie,“ priblížil starosta.

Nádej pre dôchodcov?

Rómskej otázke sa venuje aj liberálna europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá na jeseň zobrala delegáciu z EÚ do trebišovskej, dobšinskej a drienovskej osady i na Luník IX. Vtedy vyhlásila, že zo zlepšenia situácie Rómov nielen na Slovensku, ale i v Bulharsku a Rumunsku je potrebné urobiť prioritu. Najhoršie jej ostal v pamäti zapísaný Trebišov. „Európa je priestor, ktorý prosperuje, a my tam držíme tie deti, s prepáčením, v hovnách. Nahé, choré, zomierajú na podvýživu. Zomrie tam tridsať detí na tisíc novonarodených. Deti majú jazvy na tvárach, pýtala som sa, prečo sú také zjazvené. Povedali, že v noci ich žerú potkany,“ uviedla v rozhovore pre Korzár pripomenúc, že o pár desiatok rokov nebude mať kto robiť na dôchodky a práve rómske deti označila za nádej pre náš sociálny systém. Opakom trebišovskej osady je podľa nej košický Luník IX. Nazvala ho úspešným príbehom toho, ako sa dá situácia v rómskych osadách zmeniť, ak ľudia chcú, spolupracujú na rôznych úrovniach a efektívne míňajú európske zdroje. „Tu sa jednoducho stretli ľudia, ktorí s tým chcú niečo urobiť, a to sa im aj darí. Samozrejme, že situácia na Luníku IX sa nezmení zo dňa na deň, ale naozaj tam vidno postupné kroky, ktoré smerujú k tomu, čo by sme chceli aj my na tej európskej úrovni,“ velebila Luník Nicholsonová. V súvislosti s prerozdeľovaním eurofondov zdôraznila potrebu uskutočniť na Slovensku legislatívne zmeny, pretože vraj ide o národný problém. „My sa podozrievavo pozeráme na každého, kto požiada o nenávratný finančný prostriedok z eurofondov, ako na potenciálneho zlodeja, namiesto toho, aby sme mimovládnym organizáciám, ale aj mestám a obciam pomáhali získať tie peniaze. Nepatria našim ministrom alebo štátnym úradníkom, ale patria do regiónov,“ dodala.

Na Slovensku žije v súčasnosti podľa odhadov okolo 450-tisíc Rómov a až 87 percent z nich je ohrozených chudobou. Žijú v preľudnených a nevyhovujúcich podmienkach, väčšina má zatekajúcu strechu, vlhké steny alebo zahnívajúce okenné rámy či podlahy, chýba im kúpeľňa alebo splachovacie WC. Chýba im však najmä vízia do budúcnosti, svetlo na konci tunela. Veľa sa hovorí o tom, čo mohli jednotlivé vlády po roku 1989 urobiť v tejto otázke inak, lepšie. Je to jednoduchšie ako vymyslieť reálny a fungujúci plán, ktorý by vyriešil túto čoraz pálčivejšiu problematiku.