EÚ PRED PÁDOM

Dnes mnohí obyvatelia starého kontinentu hovoria o tom, že súčasná Európa kopíruje dejiny starovekého Ríma. 

Foto ARCHÍV
Dátum 30.08.2015

Najprv sme zažili rozkvet, potom rozožranosť, hedonizmus, cynizmus a nakoniec príde pád. Keď navštívite Rím a prejdete sa podzemím múzea Augusteum, ktoré dal postaviť prvý rímsky vládca Octavius Augustus pre svoje pozostatky, uvedomíte si, že musíte byť pripravení na nekonečné vlny premien. Pre každého z nás je však pohodlnejšie zostať pri starom. Pozriete sa okolo seba a pochopíte, že všetky zmeny nakoniec prekonal chaos. Gaius Octavius, pre ktorého rímska ríša znamenala svet, netušil, že keď začnú starý Rím likvidovať barbari, mesto ostane v troskách. Okolo nich sa však počas stáročí rozrástla nová metropola, ktorá prekonala zmeny, požiare, plienenie, dekadenciu, zvrátenosť, utrpenie, vojny… Keď anglický historik Edward Gibbon koncom 18. storočia napísal dielo Úpadok a zánik Rímskej ríše, nevedel, akú paralelu zažijú ľudia v 21. storočí. Naša civilizácia nám pripadá pevná, ulica však vychováva novodobých barbarov. Dnes, tak ako aj v starom Ríme väčšina ľudí preferuje zábavu pred prácou. Mladú generáciu priam dennodenne médiá navádzajú, aby sa zabávala, súťažila, užívala si život. Nik im z televíznej obrazovky nepovie: Pracuj, zarob si a potom si v pokoji uži to, čo si poctivo získal za vykonanú prácu. Klasická úloha otcov ako živiteľov rodiny je spochybňovaná. Tradičná rodina je potláčaná. Naši dôchodcovia sú hnaní do úzadia, viac pozornosti dostávajú domáci miláčikovia, zabúdame na generáciu, ktorá počas produktívneho obdobia vytvárala pre štát hodnoty. Literatúra, umenie, tzv. umelecké diela sa stávajú bezduchými, ale aj tak sú boháči ochotní zaplatiť za ne horibilné sumy, zabúdajúc na to, že smrteľný rubáš nemá vrecká a nič si so sebou nezoberieme. Vojenská služba je zrušená, štáty Európy dobrovoľne vstupujú do NATO a armádu tvoria nájomní žoldnieri. Ľudia tvrdo pracujúci sú zosmiešňovaní a vzorom spoločnosti sa stávajú prázdni pokrytci, populisti, pochybní umelci a „celebrity“. Ľudia sa neboja nepracovať, pretože vedia, že štát sa o nich vždy nejako postará a razia filozofiu, že je lepšie poberať podporu ako chodiť do práce. Storočiami predkami preverené hodnoty ako česť, zmysel pre povinnosť, zodpovednosť, dobročinnosť, zápal pre dobré veci verejné sú dehonestované. Šíri sa plytvanie, nestriedmosť, znevažujú sa vedomosti a poctivá práca národov. Do všetkých krajín Európy prichádzajú nepozvaní cudzinci a politici ľuďom ponúkajú chlieb a hry, presne ako v časoch večného mesta. Pre nápravu života spoločnosti je nevyhnutné, aby bola spravovaná rozumom a láskou, nielen niekoľkými jednotlivcami, ale celou spoločnosťou. Veľmi jasne túto myšlienku vystihuje Octavius, ktorý krátko pred svojou smrťou napísal: „Keď som učinil koniec občianskym vojnám a získal som so súhlasom všetkých absolútnu moc, vzdal som sa svojej moci nad štátom a vrátil štátne záležitosti voľnému rozhodovaniu senátu a rímskemu ľudu. Za túto zásluhu som uznesením senátu získal titul Augustus. Odvtedy som všetkých prevyšoval svojím vplyvom a vážnosťou, moci som však nemal viac ako moji kolegovia v úradoch.“ Nenastal čas vrátiť samovládu občanom každého štátu EÚ a skončiť tak dlhodobú krízu, aby konečne zavládla všeobecná spokojnosť ako za zlatej Augustovej doby? Nezotrvávajme pri starom, nebojme sa zmeny a rozpadu novodobej „rímskej ríše“. Trosky sú darom na ceste k premene.