EURÓPA SA ZBLÁZNILA

Globalisti chcú vymeniť populáciu starého kontinentu za inú, viac dohneda a s menším IQ

Foto TASR/FRANTIŠEK IVÁN
Dátum 01.01.2019

Európa sa zbláznila, už Štúr to šípil, keď v roku 1855 napísal, že „ak by Západ skutočne jedného dňa zašiel tak ďaleko a úplne sa vzdal kresťanstva, potom by bolo svätou povinnosťou slovanstva znovu prinavrátiť svojím vplyvom česť večnému krížu a dopomôcť mu ku konečnému víťazstvu“. Na tom konštatovaní netreba nič meniť, len možno aktuálne poznamenať, že svätú povinnosť voči sebe, ale i západnej Európe má aktuálne Vyšehradská štvorka, oáza v srdci Európy. A nevieme to len my, šípia to aj tí na Západe...

Diskusia o schengene

Taký Charles Michel, belgický premiér sídliaci v hlavnom meste Európy, má hlavu plnú starosti o migrantov, zrejme by ich najradšej vítal podobne ako jeho východná susedka Angela. Aj on chce, aby sa splnil sen globalistov: vymeniť európsku populáciu za inú, inakšiu, viac dohneda a s menším IQ. Keď jedna zo strán belgickej vládnej koalície – Nová flámska aliancia – oznámila, že nemôže akceptovať pristúpenie Belgicka k migračnému paktu OSN, vymenil Charles jej ministrov a išiel do Marrákeša, aby hlasoval za organizovaný prísun migrantov. A to práve v čase, keď pod heslom „Alláhu akbar!“ zastrelil štyroch ľudí v druhom európskom hlavnom meste, v Štrasburgu, chlapík s „migrantskou krvou“, aj keď sa už narodil vo Francúzsku. To pán Charles nevie, že Nová flámska aliancia – podľa mainstreamu „nacionalistická“ – je najväčšou politickou stranou v Belgicku a na jar tam budú voľby...?

Ale pre nás to najdôležitejšie prišlo o niekoľko ďalších dní na stretnutí európskych lídrov: Štáty, ktoré prijímajú finančné prostriedky z EÚ a využívajú výhody schengenského priestoru, ale odmietajú solidárnosť štátom, ktoré na migračnú krízu najviac trpia, sú pokrytecké! – vyhlásil Charles Michel, ktorý strieľal ako z kanóna: „Nie je možné, aby niektoré krajiny považovali EÚ za bankomat, z ktorého môžu dostávať podporu na svoj hospodársky rozvoj, ale zároveň odmietali princíp solidarity v otázke migrácie!“ A pokračoval, že ak štáty Vyšehradskej štvorky nezmenia svoj postoj k migrácii, čaká ich možno aj vylúčenie zo schengenského priestoru. „Tým, že tvrdohlavo, opakovane a systematicky odmietajú preukázať aspoň minimálnu solidaritu, otvárajú automaticky politickú diskusiu o schengenskom priestore, v skutočnosti práve otvárajú otázku ich vlastného zotrvania v schengenskom priestore.“ A doložil, že jeho postoj podporuje čoraz viac a viac ľudí pri rokovacom stole.

Bývalí otrokári

Takže po prvé: pri tom stole sú aj štáty, ktoré vybudovali svoju životnú úroveň a svoje bohatstvo na základe otrokárskeho vykorisťovania štátov, z ktorých prichádzajú migranti, a ktoré v mnohých prípadoch trvá dodnes. Štáty Vyšehradskej štvorky nikdy nemali a ani nemajú kolónie.

Po druhé: prečo treba migračnú krízu riešiť „dovozom“ migrantov do Európy a nie v štátoch, z ktorých migranti prichádzajú? Prečo nevytvoriť niečo na spôsob Marshallovho plánu pre africké štáty, do ktorého by prispeli všetci, no najmä však bývalí otrokári?

A po tretie: pokiaľ ide o „bankomat“, a teda peniaze – skutočný pomer toho, čo Slovensko (ale aj naši susedia z V4) dostáva a čo sa zo Slovenska odváža, nevyzerá ako „bankomat“. Dajme slovo francúzskemu ekonómovi Thomasovi Pikettymu, ktorý pravdu neskrýva: európska integrácia priniesla východným štátom vyššiu produktivitu i nové pracovné miesta, ale zisky z veľkej časti odchádzajú na západ! Hovorí o Poľsku, z ktorého v rokoch 2010 – 2016 odišlo 4,7 percenta HDP v kapitálových príjmoch na západ, zatiaľ čo opačným smerom, z európskeho rozpočtu prišlo tam 2,7 percenta. Nepriaznivo toto porovnanie vyznieva pre Maďarsko (7,2 ku 4) a ešte horšie pre Česko: 7,6 ku 1,9. V prípade Slovenska podľa Pikettyho tento pomer predstavoval 4,2 ku 2,2, teda takmer dvakrát toľko odišlo ako prišlo.

Politici v predklone

Naši politickí predstavitelia nemajú teda nijaký dôvod byť v predklone! Pravda, to by naši „zápecníci“ nemali na kolenách prosiť proamerickejšieho liberála, aby len v tom kresle, z ktorého sa pokúšal (a či ani nepokúšal?) odlepiť, zostal. Reč je o Miroslavovi Lajčákovi, ktorý onálepkoval všetkých hlasujúcich proti Marrákešu okrem iného ako zápecníkov. Reč je o neoliberálovi, ktorý je slovenským ministrom v službách iných neoliberálov, ktorý navštevuje Sorosa vedno s Kiskom, ktorý spolupracuje s oligarchiou či tretím sektorom tak šikovne, že sme to ani nepostrehli.

Kto si už len napríklad pamätá, že Lajčák bol v čase príprav na bombardovanie Srbska šéfom Kukanovej kancelárie ministra zahraničných vecí, a že teda musel vedieť o tom, že slovenská vláda aj bez súhlasu parlamentu odklepne prelety amerických bombardérov ponad Slovensko? Napokon bol aj osobitným asistentom veľvyslanca generálneho tajomníka OSN pre Balkán, musel teda vedieť, že Amerika ide zabíjať Srbov „humanitárnym bombardovaním“ bez mandátu OSN.

Rozlišujme ľudí nie podľa úsmevov a rečí, ale podľa skutkov. Žijeme totiž v zlomových časoch, v ktorých sa rozhoduje o budúcnosti nás, ale aj našich detí a vnukov.