EUTANÁZIA SENIOROV

V nákupnom košíku najlacnejšie potraviny a dilema, či dať posledných desať eur vnukovi za vysvedčenie, alebo ich minúť na predražené lieky. Aj toto je realita mnohých ľudí, ktorí celý život poctivo pracovali a dnes žijú na hranici chudoby. Zaslúžený odpočinok slovenských dôchodcov získal trpkú pachuť boja o prežitie.

Živoria

Šéf rezortu financií Peter Kažimír sa svojho času „preslávil“ vyjadrením, že keby nemal rodinu, dokázal by vyžiť aj z tristo eur mesačne. Toto tvrdenie nemožno považovať za nič iné než za veľmi nevkusný žart. Na žarty však rozhodne nepomyslia slovenskí dôchodcovia, ktorí napriek desaťročiam práce musia dnes z tých troch stovák eur reálne vyžiť. Aj preto má podľa prieskumu Slovenského národného strediska pre ľudské práva až 60 percent z nich pocit chudoby a 30 percent dokonca nemá financie na najzákladnejšie ľudské potreby. Každý siedmy senior potvrdil, že si musí požičiavať na holé prežitie a mnohí dokážu prežiť len vďaka finančnej podpore zo strany rodiny. Môžu len snívať o kúpeľoch, zahraničných dovolenkách či vysedávaní v útulných kaviarňach, ktoré je charakteristické pre ich rovesníkov zo západnej Európy. Nikdy nedosiahnu rovnaký a často ani podobný životný štandard ako oni a ak sa chcú mať trochu lepšie, musia pracovať – ak im to pracovný trh aspoň v zúženej miere dovolí. Veľmi často sú totiž obeťami diskriminácie a v niektorých prípadoch dokonca panuje predstava, že zaberajú miesta mladým nezamestnaným.

Meškajúce vyrovnanie

Najviac znevýhodnenou skupinou sú ženy a takzvaní starodôchodcovia, ktorých situáciu sa po takmer pätnástich rokoch rozhodol štát konečne riešiť. Ide o ľudí, ktorí odišli do penzie pred 1. januárom 2004 a ich dôchodky sú nižšie než tie, ktoré pri rovnakých zárobkoch priznali dôchodcom od 1. januára 2004. Títo ľudia majú v súčasnosti zhruba 75 rokov a je cynické, že doterajšie vlády za trinásť rokov neurobili nič v snahe zlepšiť ich situáciu.

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.