EXPREZIDENT GAŠPAROVIČ: BOLA BY VEĽKÁ CHYBA, KEBY SA STAL GENERÁLNYM PROKURÁTOROM LIPŠIC

Predtým, ako ste vstúpili do politiky a neskôr ste sa stali prezidentom, ste pôsobili na pozícii generálneho prokurátora. Aká bola vtedy situácia v súdnictve a prokuratúre?

Bola to úplne iná politická i spoločenská atmosféra, ako je dnes. Bolo to vyvrcholenie revolučných vzťahov, ktoré v Česku a na Slovensku vtedy boli, keď si politici a poslanci mysleli, že súdy a prokuratúra sa okamžite otočia a budú rozhodovať podľa revolučných nálad, ktoré v tom čase existovali. Často sa zabúdalo, že aj keď sme v revolučnom období, platí ústava a platia zákony. Tlak na prokurátorov, na políciu i sudcov bol veľmi ťažko riešiteľný. S dnešnou dobou sa to nedá porovnávať, pretože je stabilná situácia v štáte, inštitúty demokracie sú na Slovensku dávno zavedené, je tu nová legislatíva. Žijeme v štáte, ktorý má demokratické zriadenie, ale, žiaľ, sú politici, ktorí by radi prispôsobili určité udalosti a konania, aby sa diali podľa ich predstáv, lenže súčasná legislatíva im to neumožňuje.

Emeritný prezident Ivan Gašparovič

 

Na Slovensku bol ako jediný zvolený za prezidenta na dve volebné obdobia po sebe.

 

Narodil sa 27. marca 1941 v Poltári. Od roku 1990 pôsobil ako generálny prokurátor ČSFR do roku 1992, keď ho zvolili za predsedu Slovenskej národnej rady. Podieľal sa na vzniku Ústavy SR a na čele parlamentu stál do roku 1998.

 

Po odchode z HZDS v roku 2002 založil Hnutie za demokraciu a stal sa jeho predsedom. V apríli 2004 ho občania zvolili za prezidenta SR. Post hlavy štátu opätovne obhájil aj v roku 2009. Vo svojej podstate má národnú a sociálnu orientáciu. Nepodliehal tlaku politických strán a pri výkone funkcie sa riadil svojím svedomím, ako mu to ukladala ústava.

 

V rozhodnutiach býval nekompromisný, ale spravodlivý. Bol posledný predseda SNR a prvý predseda NR SR. Zaujímavé je, že po páde Mečiarovej vlády v roku 1994 ostal naďalej predsedom NR SR a bol historicky prvým opozičným predsedom parlamentu. Na poste vydržal až do nových volieb, hoci HZDS malo menšinu.

Stalo sa, že sa vládni predstavitelia pokúšali presadzovať svoje záujmy a, ako sa povie, tlačili na vás, aby ste začali stíhať? Nakoniec, pamätáme si, že Václav Havel vás odvolal z pozície generálneho prokurátora, lebo ste odmietli poslušnosť...

Určite, že sa tieto tlaky diali. Áno, pamätáte si dobre. Zo dňa na deň si ma zavolal vtedajší prezident Václav Havel a navrhol mi, aby som si našiel dôvod svojho odstúpenia. „Môžete si nájsť zdravotný, osobný, rodinný či politický dôvod, aby ste dobrovoľne odišli z prokuratúry.“ Moja odpoveď bola, že ja nemám žiadne dôvody na odstúpenie. „Tak vás musím odvolať,“ povedal Václav Havel. Dohodli sme sa, že môj odchod z prokuratúry nebudeme komentovať a napriek tomu som sa z večerných správ dozvedel, že ma odvolali, lebo som nič nerobil. Moja reakcia bola, áno, prezident povedal pravdu, nerobil som nič z toho, čo odo mňa chcel a do čoho ma tlačil. Išlo o kauzy, v ktorých som im nevyhovel.

Vládna koalícia schválila zmeny zákona o prokuratúre, ktorým sa mení spôsob voľby generálneho prokurátora. Je podľa vás potrebná novela zákona v tomto zmysle?

V podstate nemám nič proti tejto novele, neprekáža mi, že bude verejné vypočutie, i skúšobná komisia, i keď je nepotrebná, pretože tam budú sedieť aj ľudia, ktorí nemajú ani len šajnu o tom, ako funguje prokuratúra, ale nič sa nestane, ak komisia bude v prvom rade brať do úvahy morálny profil kandidáta. Čo mi však prekáža, je rozšírený okruh na výber z iných občianskych profesií. Mám s tým problém, pretože prokuratúra je špecifický právny orgán najmä v súvislosti s nezávislosťou a samostatnosťou prokurátora, ktorý nepodlieha vláde ani ministrovi. Konečný tlak na jeho rozhodnutie má mať zákon.

Mal by teda byť generálny prokurátor volený len z radov prokuratúry?

Áno, pretože skúsenosti, ktoré by mal mať generálny prokurátor, musia obsahovať všetko, čo o prokuratúre treba vedieť.

Prečo by nemohol byť generálnym prokurátorom advokát?

Dá sa o tom diskutovať, ale odpoviem vám inak. V konaniach pred súdom, najmä v trestných, je obhajca vždy v spore s prokurátorom. Úspech prokurátora je neúspech obhajcu. Možno si ešte pamätáte na vraždu študentky medicíny Cervanovej, kde boli právoplatne odsúdení páchatelia. V roku 1990 sa stal generálnym prokurátorom ČSSR na krátky čas doktor Tibor Böhm, advokát odsúdených páchateľov. Hneď využil svoje právo na generálnej prokuratúre a podal sťažnosť pre porušenie zákona na Najvyšší súd ČSSR. Predsedom súdu bol vtedy Otakar Motejl, tiež jeden z advokátov odsúdených. Samozrejme, k spokojnosti bývalých obhajcov vo veci súd právoplatný rozsudok zrušil. A ak si to dobre pamätám, po veľkých problémoch (aj s médiami) po niekoľkých rokoch súd znovu uznal všetkých obžalovaných za vinných z vraždy. Obaja bývalí advokáti boli spokojní.

Viacerí politici, ale aj verejnosť to vníma tak, že zmena zákona je šitá na mieru pre jedného kandidáta – Daniela Lipšica. Vnímate to tak?

V prípade Daniela Lipšica by som mal problém vzhľadom na jeho bezúhonnosť a aj pre jeho tvrdú politickú orientáciu. Bola by veľká chyba, keby sa stal generálnym prokurátorom. Navyše bol obhajcom Igora Matoviča v prípade, keď prešetrovali jeho problémy s daňovým priznaním a zároveň je to stranícky kolega premiéra. Daniel Lipšic je okrem toho ešte stále vo výkone podmienečného trestu uloženého súdom. Neviem si predstaviť, ako generálneho prokurátora kontroluje súdny úradník, či neporušuje podmienky uloženého trestu. Jedine, že by mu pani prezidentka udelila milosť. Som presvedčený, že ak by Daniel Lipšic dostal túto ponuku, tak by ju odmietol.

Bude to teda politicky dosadený prokurátor, ktorý bude plniť objednávky koalície?

V prípade Daniela Lipšica by išlo vyslovene o politicky dosadeného prokurátora.