FAŠIZMUS SA OPÄŤ DERIE K MOCI

S pojmom fašizmus sa nám automaticky spájajú rôzne zavedené symboly ako nemecká vojenská uniforma, zdvihnutá pravica či svastika v podobe hákového kríža. Fašizmus je však otvorenou teroristickou diktatúrou tých najreakčnejších kruhov finančného kapitálu v rukách oligarchie. Je to tyranská vláda, namierená proti pracujúcim, ktorých sa snaží si podmaniť.

Aktuálne sa nám tu šíri novodobý fašizmus, ktorý rozdeľuje spoločnosť a kastuje ľudí na dobrých a zlých. Na správnych a nesprávnych. Všetkých tých, ktorí proti nemu otvorene protestujú, častuje nadávkami ako dezolát, opica či tupelo. Ostrakizuje ich.

Súčasný fašizmus má nový šat, no jeho podstata ostáva nemenná. Verejnosti sa snaží prezentovať ako sila dobra, ktorá sľubuje ochranu pred skutočnými alebo vymyslenými nepriateľmi. Avšak len do chvíle, kým sa mu niekto nevzoprie, nespochybní jeho moc, alebo neukáže snahu sa od neho oslobodiť. Takýto prejav rebélie je však okamžite trestaný.

Nadvláda kapitálu nad ľudstvom

Politika „kolektívneho Západu“ je totiž postavená na fašistických hodnotách. Západ sa od nepamäti usiluje o svoju nadradenosť, a tak čoraz viac používa reálnu fašistickú diktatúru. EÚ nám diktuje nezmyselné nariadenia a ak sa ich niekto pokúša spochybniť, nanútia mu ich násilne. Nikto nebije na poplach. Všetci sa akosi boja, aby ich tento fašistický systém neuvrhol do nepriazne systému. Pravdepodobne by sa ich ani nikto nezastal, lebo ľudia netušia, aký neľudský systém ich tu zotročuje.

Pre našu vlastnú potrebu a bezpečnosť je však nevyhnutné vedieť, ako rozpoznať tento fašizmus v jeho súčasnej modernej a navonok priateľskej podobe. Táto jeho podoba je totiž iba maskou, za ktorou sa skrýva tyrania toho najotrockejšieho systému nadvlády kapitálu nad celým ľudstvom.

Fašizmus je v svojej podstate všežravý a môže sa zakladať na akejkoľvek ideológii. Najlepším príkladom je častý omyl tých, ktorí tvrdia, že nemecký sociálny nacionalizmus a fašizmus počas druhej svetovej vojny boli dve úplne odlišné veci. Nie je to vôbec pravda. Boli to iba dve rôzne politické projekcie toho istého fašizmu.

Rovnaký fašizmus je aktuálne citeľný najviac v ideológii tzv. liberalizmu. Na Slovensku je to skôr „progresivizmus“, ktorý plnou mierou útočí na väčšinu národa a osobuje si právo určovať, čo je pravda, čo je správne a aj to, čo je spravodlivé. Neskrývane pritom používa šovinizmus a xenofóbiu v tej najhoršej a najnebezpečnejšej forme a nikto to nerieši. Všetci sú ticho.

Cielená davová psychóza

Nemalú úlohu v tomto procese zohrávajú najmä masovokomunikačné prostriedky, teda médiá. Fašizmus sa bez nich nedokáže predrať k moci. Darí sa mu to iba vďaka aktívnej podpore davu, tzv. malých ľudí, ktorých médiá masovo ovládajú. Vplyvom tejto cielenej davovej psychóze sa tak ľudia stávajú nástrojom v rukách oligarchie, ktorá väčšinou aj vlastní tieto kľúčové mienkotvorné médiá. Kruh sa nám teda uzatvára a dav len poslušne napĺňa vôľu mocných tohto sveta, a to aj bez toho, aby poznal týchto hlavných hráčov. Nikto ich nevolil. Nikto im nedal moc rozhodovať o nás. Nikto z verejnosti ich ani poriadne nepozná. Ostávajú ukrytí v pozadí a svoj vplyv presadzujú bez ohľadu na to, aká je vôľa ľudu. Nahonobili si majetok a teraz ho používajú na presadzovanie svojich záujmov. Sú nenažraní a ich záujmy sú sebecké a bezohľadné voči bežným obyvateľom, pretože fašizmus je jedným z typov spoločenského samoriadenia, ktorého existencia je možná iba v davovo-elitárnej spoločnosti. Teda v spoločnosti, kde úzka elita „vyvolených“ ovláda kritickú masu davu a tým vytvára tlak na väčšinu, ktorú si takto manipulatívne podriaďuje.

Súčasný fašizmus stavia svoj vplyv na zvrátených hodnotách LGBTIQ+, na multikulturalizme, gender ideológii a ako hlavný nástroj na presadzovanie svojho vplyvu používa „cancel culture“, teda potieranie a ostrakizovanie iných názorov.

Tou najrozsiahlejšou agendou, kde je dnešný fašizmus už absolútnym pánom, je digitalizácia spoločnosti, boj proti dezinformáciám a najnovšie už aj banková tyrania. EÚ sa totiž rozhodla, že peniaze, ktoré majú ľudia v bankách, už nebudú považované za ich osobný majetok, ale privlastní si ich „systém“. Ľudia tak teraz musia chodiť vysvetľovať cudzím úradníkom, na čo budú používať svoje vlastné peniaze.

Cenzúra nabrala také obrátky, že Facebook jednoducho vymaže účet aj demokraticky zvolenému poslancovi parlamentu a to len preto, lebo jeho názor sa nezhoduje s názorom komunity – teda s názorom toho davu „malých ľudí“, na čele ktorého stojí politik, vlastnený nejakým oligarchom.

Predstieranie demokracie

Rôzne nadnárodné korporácie si tu beztrestne podnikajú, nedodržiavajúc pritom naše zákony a ešte za to nášmu štátu ani neplatia žiadne dane. Kto im to dovolil? Oni sú azda vyvolení a my sme v ich otroctve? Prečo moja vláda nestojí na mojej strane? Na strane svojho občana?

Deje sa tak len preto, lebo sme si nechali odňať svoju suverenitu. Nechali sme sa kolonizovať parazitujúcim Západom, ktorý je celý presiaknutý fašizmom. Tým fašizmom, proti ktorému naši dedovia a staré mamy bojovali. Tým fašizmom, ktorý tu zmárnil milióny životov. To, čo sa nepodarilo Hitlerovi, sa teraz darí globalistom na čele s Ursulou von der Leyenovou (mimochodom, priamym potomkom jej fašistických predkov).

Na čele nášho štátu dnes nestoja politici, ktorí by hájili záujmy svojich voličov. Voliči im slúžia len na predstieranie demokracie. Fašizácia spoločnosti dosiahla takú úroveň, že je úplne jedno, koho si zvolíme. Finančný kapitál a jeho majitelia si aj tak budú robiť po svojom a z našich slobôd a práv nám urobia záväzky a povinnosti. Nepozorovane sme sa ocitli v tom najhoršom otroctve, aké je možné. To otroctvo je mentálne, je v našich mysliach, ovládané médiami a my sami ani nevidíme, ako sme boli do neho uvrhnutí.

Zneužili našu poslušnosť, odobrali nám moc rozhodovať a prestali hájiť naše záujmy. Začali nám diktovať vôľu niekoho iného. Ak si nedáme pozor, čoskoro nás úplne zbavia všetkých práv a slobôd. Ešte stále máme však právo na odpor. Ešte stále je čas otvorene a nahlas vysloviť naše spoločné NIE. Lebo fašizmus sa opäť dostáva k moci a nikto nebije na poplach.

Autor je riaditeľ vydavateľstva TORDEN