FIASKO RUSOFÓBIE

Na starom kontinente sa aktivizujú kruhy, ktoré nepovažujú za rozumné zvyšovať napätie vo vzťahoch s Moskvou

Foto TASR/AP
Dátum 30.07.2019

Zdá sa, že v Európe sa začína meniť politická atmosféra vo vzťahu k Rusku. Spojené štáty však urobia všetko pre to, aby zabránili pôsobeniu fór, ako je Rada Európy (ďalej len RE), kde sú zastúpené všetky európske štáty (okrem Bieloruska a Vatikánu) a kam nemajú priamy prístup.

V širšej súvislosti je vhodné doplniť, že sú sily, aj keď nie masového charakteru, ktoré ani v starých členských štátoch NATO nesúhlasia s pobytom vojsk USA v Európe. Ide najmä o Nemecko, kde bolo na konci roka 2018 podľa prehľadu Ministerstva obrany USA rozmiestnených na takmer 200 základniach 35 660 vojakov (vo svete ich majú Spojené štáty – bez vojenského námorníctva – vyše 193-tisíc, čo je viac, ako je spolu v ozbrojených silách štátov V4).

Pri najväčšej základni USA v Nemecku v Ramsteine sa už po piaty raz uskutočnila protestná akcia Stopp Ramstein. Prebehla v týždni od 23. do 30. júna pod heslom Nie vojne dronov a zúčastnilo sa na nej asi 5 000 osôb. Na základni sa nachádza podľa zdrojov z médií (o. i. Spiegel) okrem amerického vojenského letectva už niekoľko rokov aj stredisko riadenia dronov pre Afriku a Blízky východ. Protestujúci kritizovali aj čoraz neznesiteľnejšie environmentálne dôsledky prevádzkovania základne pre emisie, znečistenie podzemných vôd a hluk.

Platforma diskusie

Rada Európy je najstaršia medzinárodná organizácia celoeurópskeho charakteru. Pôsobí od augusta 1949 (teda v tomto roku tiež oslávila svoje sedemdesiatiny), keď vstúpil do platnosti Štatút RE, ktorý 5. mája 1949 v Londýne podpísali predstavitelia desiatich západoeurópskych štátov (Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Írsko, Nórsko, Švédsko, Taliansko a Veľká Británia). Jej sídlom sa stal Štrasburg.

V preambule Štatútu RE sa uvádza, že bude pôsobiť cestou dodržiavania a ďalšej realizácie ľudských práv a základných slobôd, ale otázky týkajúce sa národnej obrany nespadajú do jej pôsobnosti. RE tak začala líniu medzinárodných organizácií v európskej politike – krátko po podpise Severoatlantickej zmluvy – ktoré priamo či nepriamo podporujú výlučnosť NATO pri zaisťovaní európskej bezpečnosti.

Význam RE bol v západnej časti Európy v podmienkach jej rozdelenia v tieni prehlbujúcej sa ekonomickej integrácie a bezpečnostno-politického pôsobenia NATO. V roku 1989 po vstupe Fínska však mala 23 členov, čo bolo viac ako vtedajšie Európske spoločenstvá i Severoatlantický pakt.

K oživeniu RE prispel rozpad bipolarity v Európe. Po tom, ako do nej začali vstupovať postsocialistické štáty, má dnes už 47 členských štátov (Slovensko je členom od 30. júna 1993). S Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe sa stala jednou z dvoch platforiem celoeurópskej diskusie. EÚ a NATO sa síce radi a dôrazne vyjadrujú k celoeurópskym záležitostiam, ale nie sú v nich zastúpené takým množstvom európske štáty a teda neznie tam hlas celej Európy. Necháme bokom otázku, či takí členovia RE ako Turecko, Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko sú skutočne európskymi štátmi. Politika nie je len zemepis. Aj súčasné diskusie v orgánoch RE majú i širšiu – najmä politickú i morálnu – dimenziu i interpretáciu ako úzko chápané ľudské práva a slobody.

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus:
https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne