FICO: NA UKRAJINE NEMÔŽU BOJOVAŤ JEDNOTKY S NACISTICKÝM OZNAČENÍM

Antifašizmus a pripomínanie obetí holokaustu by malo byť „chrbticou“ školského vzdelávacieho programu. Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) to uviedol počas svojej návštevy v Múzeu holokaustu v Seredi pri príležitosti dnešného Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Je toho názoru, že každý študent či študentka strednej školy by mali aspoň raz navštíviť múzeum takéhoto charakteru. Akcentoval potrebu toho, aby ľudia prinajmenšom prostredníctvom fotografií či filmov vnímali hrôzy fašizmu a nacizmu. Doplnil, že na budúci rok si pripomenieme 80. výročie ukončenia druhej svetovej vojny a avizoval, že pri tejto príležitosti sa uskutoční mnoho podujatí. Niekoľko z nich by podľa neho mohlo byť spojených i so seredským múzeom.

Fico tiež pripomenul, že na spustení Múzea holokaustu v Seredi má významný podiel i vláda, ktorej súčasťou bola aj jeho strana. Spomínal tiež na to, ako bol v parlamente prijímaný zákon, ktorý stanovil 9. september ako pamätný deň - Deň obetí holokaustu a rasového násilia. „Keby som dnes rozprával historky, ako tento zákon vznikal, tak mi nebudete veriť, lebo nikto to nechcel podporiť,“ uviedol premiér a dodal, že bol jediným predkladateľom zákona. „Nikto to nechcel podpísať,“ poznamenal s tým, že v Národnej rade SR za to napokon zahlasovali.

„Možno by ste odo mňa teraz očakávali, že dám nejakú patetickú reč, ale ja to neurobím, lebo svet je plný faloše a klamstva,“ začal premiér vyjadrenie pre médiá v múzeu holokaustu. Podotkol, že všetci na jednej strane s vážnosťou hovoria o zločinoch fašizmu a nacizmu, no podľa jeho slov sa v súčasnosti robia kompromisy, ktoré považuje za urážlivé voči obetiam holokaustu a rasového násilia. „Všetci na jednej strane hovoríme o fašizme a nacizme, a pritom mlčky tolerujeme, že po Ukrajine pobehujú jednotky, ktoré majú úplne jasne označenie, ktoré je napojené na hnutia, ktoré dnes považujeme za nebezpečné a zakázané, ale keďže ide o geopolitický súboj, tak to nikomu nevadí,“ vyjadril sa Fico. Poznamenal tiež, že označenie fašista sa v súčasnosti často používa na označenie tých, ktorí majú iný názor.

Vyzval k skutkom - medzinárodné spoločenstvo by podľa neho malo uznať, že na Ukrajine nemôžu bojovať jednotky s nacistickým označením. „Mali by sme tvrdšie reagovať, keď niekto niekoho bezdôvodne označí za predstaviteľa hnutia, ktoré je odmietané na celom svete, a s ktorým nikto nechce mať nič spoločné,“ dodal.

Tento rok uplynie 83 rokov odkedy vláda vojnového Slovenského štátu 9. septembra 1941 vydala Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Od októbra roku 2001 si 9. september pripomíname ako spomienku na obete holokaustu a výzvu k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie. Transport prvých tisíc židovských žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport vyviezol celé rodiny 20. októbra v tom istom roku. Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, ako to požadovalo Nemecko. Päťdesiatsedem transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu, do koncentračných táborov vyviezli 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo len niekoľko stoviek. Druhá vlna deportácií od jesene 1944 zasiahla približne 13-tisíc ľudí.