FICO: VÁŽIM SI VLADIMÍRA MEČIARA, HOCI SA NA MŇA HNEVÁ ZA AMNESTIE

V politike pôsobí už viac než tri desaťročia. Na začiatku svojej kariéry veril v úspech samostatnej Slovenskej republiky a stál pri jej vzniku. Bol trojnásobným premiérom, dnes je lídrom opozície a najhlasnejším kritikom amatérskej vlády Eduarda Hegera. Jeho cieľ je jasný – vyhrať voľby, vytrhnúť Slovensko z rúk chaosu a vrátiť mu stabilitu. Tvrdí, že ho znovu baví chodiť do práce, a to i napriek tomu, že ho pred pár dňami odviedla polícia v úvode ohláseného protestného sprievodu v Bratislave. „Je absurdné, že toto musia robiť policajti na pokyn ministra vnútra Romana Mikulca, ktorý mal podľa svedkov prijať 100-tisícový úplatok. Toto sa robí na pokyn špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, ktorý je právoplatne odsúdeným zločincom. Títo chlapci policajti, ktorí to realizovali, sa hanbili ako psi a bolo im to mimoriadne nepríjemné, čo za špinavú robotu musia robiť,“ povedal predseda strany Smer-SD, bývalý premiér SR a poslanec NR SR Robert Fico krátko po incidente.

Ste jediný aktívny politik, ktorý hlasoval za zvrchovanosť Slovenskej republiky a za Ústavu SR. Ako si spomínate na toto obdobie?

V strane SDĽ sme v roku 1992 viedli vášnivú diskusiu, či zvrchovanosť podporiť, alebo nie. Našťastie, vyhralo krídlo, ktoré si uvedomovalo, že cesta k vzniku samostatného Slovenska je už jasne naznačená a že by bola obrovská chyba, keby SDĽ nestála pri vzniku štátu. Bol by som rád, keby sme aj dnes boli schopní prijímať také hrdé, sebavedomé a suverénne rozhodnutia ako vtedy. Pýtam sa, prečo sa nikto nezastal Maďarska, plnoprávneho členského štátu EÚ, keď nebolo pozvané na samit za demokraciu, organizovaný americkým prezidentom Bidenom. Nerozumiem, prečo mu to nepovedala prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá bola účastníčkou tohto samitu? Mohla povedať – bavíme sa tu o demokracii a vy ste nepozvali členský štát EÚ. Následne prišlo ďalšie hlúpe rozhodnutie – diplomaticky bojkotovať olympiádu v Číne. Nerozumiem, prečo do športu zase ťahajú americkú politiku a prečo sa do toho mieša Slovensko. Musíme mať záujem na dobrých vzťahoch s Čínou, správať sa suverénne. Považujem za hrubú chybu vyjadrenia prezidentky, predsedu vlády aj predsedu parlamentu, ktorý je už najnovšie aj štátnik, hoci len pred rokom to bol kšeftár s ukradnutým titulom. Nech nám je júl 1992 príkladom suverénnych, dobrých rozhodnutí, ktoré dnes na Slovensku chýbajú.

Ako ste vnímali atmosféru v spoločnosti?

Je pravda, že veľa ľudí nesúhlasilo so vznikom samostatnej republiky. Neviem, čo by sa udialo, keby sa vtedy zorganizovalo referendum a možno práve preto ho nezorganizovali, lebo hrozilo, že nastane problém v plánoch. Rozdelenie malo pozitívne, ale aj negatívne stránky. Tých pozitívnych bolo, samozrejme, viac. Sme sami za seba zodpovední, už sa nemôžeme vyhovárať na Prahu. Téma vzniku štátu bola mimoriadne živá, podobne ako štýl politiky Vladimíra Mečiara, ktorý vládol tvrdou rukou. Bolo to neľahké obdobie transformácie spoločnosti, ktorej boli obetovaní hlavne dôchodcovia.

Boli ste so vznikom štátu stotožnený?

Na štát som sa pozeral veľmi pragmaticky. V roku 1989 vznikla takzvaná československá rekodifikačná komisia, ktorá mala pracovať na novom trestnom zákone. Často som chodil do Prahy, na vlastnej koži som okúsil, ako sa tam k nám správali, ako brali či nebrali naše názory. Imponovalo mi, že budeme zodpovední sami za seba a som rád, že som mohol prispieť. V tom čase som pracoval aj v rezorte spravodlivosti na právnickom inštitúte. Dostali sme za úlohu zabezpečiť vydávanie zbierky zákonov.

Proti vzniku SR boli predstavitelia maďarskej menšiny a poslanci KDH. Považujete ich konanie za správne?

V prípade KDH to bola obrovská chyba. Vôbec to nezodpovedalo historickým koreňom tejto strany. Oni nepochopili jednu vec: nie každý, kto je nábožensky orientovaný, musí automaticky voliť KDH. V prípade maďarskej menšiny to bolo trochu iné. Boli viazaní putami na Maďarsko a uvedomovali si, že vo federalizme si ľahšie získajú viaceré výdobytky.

Zakladatelia štátu sú dodnes zatracovaní a mnohí, ktorí bojovali proti jeho vzniku, sa nehanbili vziať najvyššie ústavné funkcie. Považujete za správne, aby verejnosť donekonečna okydávala zakladateľov štátu?

Keď sme rekonštruovali Bratislavský hrad, tak nás vtedy všetci ohovárali. Ale keď už je hrad opravený a pekne nasvietený, tak tam všetci chodia a hrdo si robia fotky na bilbordy. Tak je to aj so štátom. Tí, ktorí boli otvorene proti jeho vzniku, napríklad Iveta Radičová, sa dnes uchádzajú o funkcie a vplyv. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť Zuzanu Čaputovú, ktorá tvrdí, že nerozumie krajine, v ktorej žije. Tak jej chcem len pripomenúť, že ona tu nielenže žije, ona je hlavou štátu! Dnes už má málokto v politike zbojnícku česť a viac prevažuje kriváctvo.

Ako ste v tom čase vnímali Vladimíra Mečiara?

Dokázal každého prerozprávať, mali sme k nemu obrovský rešpekt. Napriek tomu sa nám ho v roku 1994 podarilo poslať do opozície, čo mu pomohlo k víťazstvu v nasledujúcich voľbách. Vždy sme mali normálny vzťah, vážili sme si jeden druhého a keď sme v roku 2006 vstúpili do spoločnej vlády, aj sme si potykali. Ja si ho veľmi vážim, rešpektujem ho, hoci on je na mňa nahnevaný pre amnestie.

Fakty a čísla ukazujú, že rozdelenie spoločného štátu nedopadlo ekonomicky dobre pre Slovensko. Súhlasíte, že delenie majetku malo byť v inom pomere?

Keď sa rúbe les, lietajú triesky. Nie všetko bolo spravodlivé. Keby sme si zobrali len jeden segment, a to segment rozdelenia nehnuteľností v zahraničí, ktoré tvorili naše zastúpenia, tiež to nebolo spravodlivé. Netreba nad tým dnes už plakať, je to za nami. Ekonomika za tých tridsať rokov vyspela, príjmy štátov sú obrovské a hovoriť o delení z roku 1992 už nemá pragmatický význam. Hlavne si zachovajme dobré vzťahy s Čechmi.

Verili ste v tom čase, že Slovenská republika bude písať úspešný príbeh?

Veľa sa hovorilo o tom, že to Slovensko nezvládne, ale nemali sme vtedy taký pocit. Vedeli sme, že keď budeme normálne robiť, tak tá krajina pôjde ďalej a ona ide. Je fakt, že vývoj po vstupe do EÚ zaznamenal veľký pokrok. Členstvo v EÚ malo pre nás doteraz určite viac výhod ako nevýhod.

Vývoj bol aj v tom, že sme vstúpili do NATO. Bolo to správne rozhodnutie?

NATO je významná organizácia, ktorá by mala občas šetriť so slovami. Keď sme vstupovali do NATO, svet nebol taký výrazne bipolárny ako teraz, orientoval sa na Západ a druhá strana prakticky neexistovala. Netreba nad tým dnes nariekať, malo to pre nás vtedy význam. Dnes je atmosféra trochu iná a keby bola taká v roku 2004, iste by bolo komplikovanejšie rozhodnúť sa, kam budeme patriť. Ruský prezident Vladimir Putin veľmi správne žiada garancie a nechce, aby NATO rokovalo s Ukrajinou o vstupe do NATO. Dosť, že dnes máme tri pobaltské krajiny, ktoré sú susedmi Ruska a zároveň sú v NATO. Ukrajina je mimoriadne nestabilná a je nepochopiteľné, ako môže fungovať. Američania a Rusi dnes na seba ceria zuby a bolo by zlé, ak by sa Slovensko nechalo vtiahnuť do ich sporov. Ak by nastala podobná situácia ako v prípade Iraku, keď bol konflikt vyvolaný v rozpore s medzinárodným právom a vtedajší premiér SR Mikuláš Dzurinda tam poslal vojakov, ktorých sme my neskôr stiahli, postupovali by sme rovnako ako vtedy. Pri akomkoľvek použití sily musí byť naplnený každý paragraf medzinárodného práva.

Prečo predstavuje Rusko pre Američanov taký problém?

Rusko a Čína naberajú na sile a vracajú sa do polohy, keď nastáva rovnováha. Táto bipolarita prekáža Spojeným štátom, lebo už to nie je tak, že si povedia a urobia čokoľvek na svete. Aj situácia v Sýrii je úplne iná, keď je zrazu Rusko silnejšie. Takže dôvodom útokov na Rusko je to, že sa opäť vracia do pôvodných koľají.

Slovenská republika nastúpila zrušením tzv. Mečiarových amnestií cestu deštrukcie štátu a z Ústavy SR sa stal trhací kalendár. Veríte, že sa podarí SR vrátiť do rešpektovania Ústavy SR, ale aj práv a slobôd občanov?

V tom čase som sa nechal zatlačiť do kúta a verejne priznávam, že zrušenie Mečiarových amnestií bola veľká chyba. Dlhodobo som mal na to konzistentný názor, veď predsa či sa to niekomu páči, alebo nie, amnestie sú nezrušiteľné. V záplave tlaku zo strany Most-Híd a ďalších strán som sa však nechal zlomiť. Možno si aj tento príklad niektorí vysvetlili tak, že už nič nie je sväté. Ale zvoliť za generálneho prokurátora právoplatne odsúdeného páchateľa, to už neprekoná asi nič. A keby len to, že je právoplatne odsúdený, ale keby sme dnes založili klub bezcharakterných mužov, sú tam dvaja čestní členovia, a to Daniel Lipšic a Ján Mazák. Tu sa to celé začalo. Táto vláda si povedala, že musí dať ľuďom krmivo a začala sa šialená kriminalizácia. Verejnosť vidí, čo sa deje a mňa bolí, keď vidím to obrovské množstvo ľudí okolo mňa, ktorým je bezdôvodne ubližované.

Ak by sa voľby konali dnes, strana Smer-SD by mala reálnu šancu na výhru.

Médiá a tretí sektor bojujú proti SR a každého, kto sa hlási k národným myšlienkam či k histórii Slovákov, označia za extrémistu. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, prečo ani vás nemá mainstream príliš v obľube?

Sorosove treťosektorové nadácie sú rozbíjačka nepohodlných vlád. Ak sa vrátime k vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice v roku 2018, som si istý, že o tom niekto musel vedieť. Vedeli, že sa niečo pripravuje a nechali to tak. Ak by k tejto tragédii nedošlo, nedošlo by ani k protivládnemu puču a my by sme opäť vyhrali parlamentné voľby, ale na tom už vtedy nebol záujem. A pani prezidentka, ktorá podľa Forbesu za týmito protestami údajne stála? Ako, keď bola len bezvýznamná právnička v Pezinku, alebo bola aj agentkou CIA? Musíme s tou nenávisťou médií žiť a dá sa to len tak, že o tom budeme viac hovoriť. Nebojím sa tie veci pomenúvať a potom za to dostanem odmenu v podobe napríklad toho, že mi denník SME neuverejňuje blogy, alebo ich posunie na zadnú stranu. S touto mierou cenzúry však musíme rátať. Netreba sa báť komunikovať s verejnosťou formou mítingov a sociálnych sietí.

Ako by ste hodnotili politicko-spoločenský a ekonomický vývoj SR od roku 1992 a 1993, keď SR vznikla?

Stále nemáme dosť vysoké platy a penzie, stále nevieme ľuďom zabezpečiť takú zdravotnú starostlivosť, akú by sme chceli. Slovensko je rozdielne, má chudobnejšie i prosperujúcejšie časti. Ako premiér som musel párkrát použiť vrtuľník a pri prelete nad obcami v Nitrianskom či Trnavskom kraji ma tešil pohľad na upravené záhradky, opravené strechy a jedno či dve zaparkované autá pri domoch. Dnes však mestá a obce krvácajú. Majú obrovský problém v súvislosti so zvyšovaním cien energií. Nerozumiem, ako je možné, že si s nimi ten predseda vlády nesadne. Prečo si k téme daní a odvodov nesadnú s odborármi? Ako premiér som nikdy neakceptoval na rokovaní materiál, ktorý bol s rozpormi. Keď za mnou prišli ministri, ktorí mali rozdielny názor na jednu vec, poslal som ich von, nech prídu, keď si to vyriešia medzi sebou. Ku každému návrhu som mal oponentský posunok od mojich poradcov. Boli sme schopní prerokovať niekoľko desiatok bodov za krátky čas, lebo všetko bolo pripravené. Ťažké rozhodnutia nemôžu prijímať amatéri. Akú má napríklad minister školstva Branislav Gröhling kvalifikáciu na ministra školstva okrem toho, že je Sulíkova rodina? Ako sa môže stať, že na začiatku dvaja z troch ústavných činiteľov ukradli tituly a minister školstva bol podozrivý z plagiátorstva? Elementárne veci jednoducho musia fungovať.

Myslíte si, že dovládnu?

Celé programové vyhlásenie vlády zúžili na slovo dovládnuť. Začali si odpúšťať veci, ktoré sú neodpustiteľné. Určite mala z pozície ministerky odísť Mária Kolíková, keď sa zistilo, že jej brat kšeftuje so Slovenskou televíziou a ich rodinná firma okrádala majiteľov bytov v Moste pri Bratislave. Mal odísť minister Milan Krajniak pre škandál s dotáciami pre schránkové firmy. Keď sa prišlo na ukradnuté tituly, mali odísť Igor Matovič aj Boris Kollár. Ale oni si odpúšťajú všetko, len aby dovládli. Bránia sa zmene ústavy, aby sa nemohli konať predčasné voľby. Jediné riešenie je ísť do petícií, lebo sa môže stať, že naozaj dovládnu, a to si neviem predstaviť. Verejnosť dnes už otvorene hovorí, že pre ňu autorita vlády nič neznamená, a to sa môže veľmi nepekne vymknúť z rúk. Každá vláda bude mať náročnú úlohu znovu si získať rešpekt ľudí.

Prezidentka SR ignorovala vôľu občanov a zmarila pokus o referendum a následne zmarila aj možnosť ďalšieho zbierania podpisov na referendum, hoci podľa prieskumu si to želalo až 63 percent Slovákov. Prečo prezidentka vládu tak bráni?

V máji 2018 meno Zuzana Čaputová nik nepoznal. V máji 2019 sa stala prezidentkou. Možno bola členkou skrytého tímu a bola vybratá ako súčasť boja proti mojej vláde. Jej úlohou je nedovoliť návrat Smeru-SD. Čaputová sa jednoznačne vybrala cestou Andreja Kisku.

Čo bude v roku 2024, keď budeme voliť nového prezidenta?

Musíme si sadnúť a nájsť kandidáta, ktorý sa postaví „no name“ prezidentom typu Kiska a Čaputová. Je tragédia, že do politiky nechcú ísť skutoční odborníci.

Neuvažujete znovu o prezidentskej kandidatúre?

Politika ma naučila, že sa nikdy nesmie hovoriť nikdy. Ale môj cieľ je iný: potrebujeme vrátiť do hry štandardný prvok politickej scény, ktorým Smer-SD určite je. Na Slovensku by sa mal postupne znižovať počet politických strán. Systém treba štandardizovať a chcem, aby k tomu Smer-SD prispel. Máme ambíciu vyhrať voľby a chceme, aby na Slovensku pôsobila 20-percentná politická strana so všetkým, čo k tomu patrí. OĽaNO, ktoré bolo víťazom posledných volieb, nemá sídlo ani štruktúry. Ako môže byť krajina riadená stranou, ktorá ani neexistuje? Mňa opäť začalo baviť chodiť do práce, pretože boli aj časy, keď ma to nebavilo. Časy, keď som nerozumel niektorým mojim kolegom, ktorí nakoniec aj odišli zo strany, a dobre, ich chyba, lebo Smer-SD dnes mohol vyhrať voľby tak ako v roku 2012. Pellegrini sa však vydal vlastnou cestou a všetko nasvedčuje tomu, že môže dopadnúť ako Procházka.

Podarilo sa vám neuveriteľné, dokázali ste spojiť sociálnodemokratické strany, vládli ste sám... nerozmýšľali ste nad tým znovu? Prečo neprevziať národné strany?

Samozrejme, máme záujem aj o národného voliča, hoci sme v prvom rade sociálna demokracia a mrzí ma, keď Pellegrini povie, že sme hnedá sociálna demokracia a zníži sa k výmyslu, že nám Kotleba na zhromaždení varil guláš. Spolupráca medzi Smerom-SD a Hlasom-SD by mala byť nielen povolebná, ale aj predvolebná. Všetci, ktorí povedia, že sú ľavicovejšie orientovaní, si jedného dňa musia spolu sadnúť a zhovárať sa. Ja, bohužiaľ, nemôžem ani nechcem byť integrátorom národných síl, pretože ide skôr o konzervatívne strany, obsahovo i ideologicky. Verím, že v regionálnych voľbách budeme mať dobrú spoluprácu s SNS, pretože s Andrejom Dankom mám korektný vzťah a ako človeka si ho vážim. Je škoda, že vypadol z NR SR, ale taký je život. Ale už sme sa raz dokázali dať dohromady. Vôbec sa nebránim niečomu podobnému. Dokázali sme dať dokopy šesť strán a bolo to náročné, lebo čím menšia strana, tým má väčšie požiadavky a ešte jedna zásada platí – žiadna funkcia nie je taká malá, aby ju nik nechcel.

Spoluprácu s Hlasom-SD myslíte vážne aj napriek zrade, ktorej sa poslanci okolo Pellegriniho dopustili?

Niekedy sa musíte nad veci povzniesť. Mal by som milión dôvodov na nich hromžiť, ale keď bolo treba, tak som sa ich zastal, až im to bolo nepríjemné. Netreba byť samoľúby, lebo príliš veľa samoľúbosti škodí.

Boli ste trojnásobným premiérom, vaša strana štyri razy vyhrala parlamentné voľby. Mali ste veľmi silný vplyv na to, akým smerom sa bude štát ďalej uberať. Čo by ste dnes urobili inak?

Mali sme mať na niektoré veci viac odvahy, ale je dobré, že sme nemali ústavnú väčšinu. Ak by som mal dnes možnosť vyberať ľudí, ktorí sa posadia na najvyššie stoličky v štáte, ešte viac by som skúmal ich vzdelanie. Slovensko má jediné východisko – musí sa vrátiť k vzdelanosti. Ľudia, ktorí vládnu dnes, nie sú schopní poňať význam a obsah funkcie, ktorú zastupujú. Keď idete na zahraničnú návštevu, dostanete zložku s informáciami. Pozostáva z oficiálnej a neoficiálnej časti, sú tam námety na rozhovor, základné informácie o krajine aj fakty o politikovi, ktorý sedí oproti vám. A teraz si predstavte, že niekto sedí oproti predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi a číta si jeho zložku, kde je napísané, že vozil drogy na Slovensko, krivo svedčil voči zbitému novinárovi, má jedenásť detí, obľubuje transsexuálov a ukradol titul. Toto je problém krajiny a potom sa čudujeme, že ľudia sa hanbia a sú agresívni.

V roku 1992 a 1993 mali ľudia eufóriu pre vznik vlastného štátu, vedeli sa spojiť na myšlienke. Dnes je Slovensko rozdelené, plné nenávisti a zlosti. Veríte, že sa dokážu ľudia zmeniť a naozaj zabojovať za zmenu, aby mohli žiť slušne a spokojne?

Návrat akejkoľvek vlády bude ťažký. Bude musieť vynaložiť obrovskú mieru energie na upokojenie verejnosti a krok za krokom ju presviedčať, že ak sa aj urobí chyba, neurobí sa z hlúposti a nevzdelanosti, ako je to teraz. Budeme musieť podávať výrazne profesionálnejší výkon.

Čo by ste zaželali SR do ďalšieho obdobia?

Želal by som si, aby sme boli opatrnejší v rozhodnutiach, ktoré dnes vláda s takou ľahkosťou oznamuje. Menia daňový systém, čo sa pripravuje desať rokov, a nie desať dní. Rušia nemocnice, súdy. Chcel by som zaželať Slovensku stabilitu a návrat k normálnemu sociálnemu dialógu.