FICOV NÁVRAT

Po tom, ako predsedu vlády Roberta Fica zasiahli rany zo strelnej zbrane útočníka Juraja Cintulu, zažila celá slovenská verejnosť šok a neustále tŕpla, ako sa bude ďalej vyvíjať premiérov zdravotný stav. Našťastie sa za pomoci lekárov podarilo Fica zachrániť a postupne zároveň dostať opäť do stavu, keď sa mohol v plnej miere vrátiť k vykonávaniu svojich povinností. Jeho prvé vystúpenie na verejnom podujatí sa uskutočnilo začiatkom júla na celonárodných oslavách 1161. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na hrade Devín. Nedávno dokonca premiér podnikol aj svoju prvú návštevu mesta Handlová od 15. mája tohto roka, keď tu utrpel vážne zranenia.

Ako sa Ficovi podarilo zhostiť úloh premiéra a predsedu strany po spomínanom dramatickom okamihu, keď sa zdalo, že jeho život visí na vlásku?

Politická nenávisť

Fico nedávno po svojom pracovnom výjazde do Handlovej vyhlásil, že nad osobou útočníka, ktorý sa mu pokúsil siahnuť na život, sa vôbec nezamýšľa a nemá ani žiadnu traumu. Zopakoval, že voči atentátnikovi nekoná žiadne právne úkony a nebude požadovať ani žiadnu náhradu škody. „Už nech si spravodlivosť urobí s tým, čo má urobiť, a on si to hlavne v hlave musí sám dať dohromady,“ dodal.

Fico je presvedčený, že treba hovoriť najmä o pozadí atentátu. „Musíme predovšetkým slovenskej verejnosti povedať, čo sa vlastne udialo, pretože opozícia by chcela, aby sme sa zaoberali ochrankou, či zlyhala, alebo nezlyhala, a tu je iný problém. Tu je problém, že niekto z dôvodu politickej nenávisti chcel zavraždiť predsedu vlády, teraz nejde o Roberta Fica, hovorím o predsedovi vlády Slovenskej republiky,“ vyhlásil.

Premiér poukazuje na to, že atentát na jeho osobu úzko súvisí so „systematicky šírenou mierou nenávisti“, ktorú spája s protivládnymi protestmi, na ktorých nechýbali militantné vyjadrenia rečníkov či transparenty s nenávistnými heslami. Nepáčia sa mu vyhlásenia politikov v zmysle, že je niekto zločinec a že by mal „zhniť v base“, vyzval preto na zastavenie takýchto výrokov. Obáva sa toho, že niekto by mohol zaútočiť na skupinu ľudí preto, lebo ju nenávidí a nesúhlasí s jej politickými názormi.

Rozoštvávanie verejnosti

Ak si niekto myslel, že Robert Fico sa po atentáte na svoju osobu vráti slabší a menej bojovný, zatiaľ sa zdá, že predseda vlády využíva každú príležitosť na to, aby ukázal, že to tak rozhodne nie je. Neupriamuje pozornosť na osobu atentátnika, ale zdôrazňuje podiel opozície na rozoštvávaní verejnosti, čo podľa neho viedlo aj k počinu, ku ktorému sa odhodlal – teraz už neslávne známy – Juraj Cintula.

Pokiaľ sledujeme správanie Roberta Fica po atentáte, tak sa aspoň navonok zdá, že na jeho povahe a politickom nastavení sa nič nezmenilo. Stále z neho cítiť razanciu a odhodlanie, ako aj tvrdý a nekompromisný postoj k politickej opozícii. Robert Fico zjavne nezabudol, čoho sa dopúšťala súčasná opozícia a bývalá vládna koalícia v rokoch 2020 – 2023, ako jeho strana musela opakovane poukazovať na vážne podozrenia týkajúce sa manipulácií trestných konaní, na zlý manažment pandémie či na vypínanie webov kritických k vtedajšej vláde. Útok na jeho osobu mohol Fica dokonca ešte utvrdiť v presvedčení, že od dnešnej opozície nemôže očakávať nič konštruktívne, len ďalšie hecovanie protivládne naladených občanov. A opozícia (presnejšie, PS a SaS) sa skutočne aj po atentáte na premiéra naďalej aktivizovala aj zvolávaním ľudí do ulíc, keď zorganizovala protestné zhromaždenie 13. augusta 2024 na Námestí SNP v Bratislave.

V rozhovore v predošlom vydaní časopisu Extra plus sa bývalý predseda vlády SR Vladimír Mečiar vyjadril, že mnohí, vrátane progresívcov, si mysleli, že streľba privedie Fica k pokore pred nimi a že po atentáte čakali už „iného Fica“. Nateraz môžeme konštatovať, že Robert Fico sa pred progresívcami a opozíciou rozhodne nepokoril. Naopak, po atentáte sa s plnou vervou pustil do kritiky podpredsedu Národnej rady SR a predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku. Ficova strana Smer-SSD poukázala na to, ako rodinní príslušníci šéfa progresívcov čerpali obrovské sumy peňazí z verejných zdrojov, a spolu s ostatnými vládnymi stranami dokonca iniciovala schôdzu o Šimečkovom odvolaní.

Lex atentát II.

Zatiaľ čo Robert Fico budí dojem, že sa ho prostredníctvom atentátu nepodarilo zastrašiť, vládna koalícia ohlásila prípravu ďalšieho zákona, ktorým mieni reagovať na bezpečnostné otázky aj v súvislosti s atentátom na premiéra. Tento návrh je zatiaľ známy pod neformálnym názvom lex atentát II. Na tlačovej konferencii o spomínanom návrhu hovoril poslanec Smeru-SSD a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar. Gašpar odmieta, aby sa na protestoch objavovalo skandovanie hesiel typu „Roberta Fica treba zastaviť“ či „Robert Fico do basy“. Rešpektuje, keď sa ľudia rozhodnú zúčastniť na protestoch, no chce zregulovať správanie davu. Gašpar ubezpečil, že koalícia nebude návrhom lex atentát II. narážať na slobodu slova. Na tlačovke spomenul aj situáciu, keď kritizoval výroky českej polície v súvislosti so schvaľovaním atentátu na Roberta Fica. „Vtedy tvrdili, že je to v poriadku, ale že existujú nejaké základné obmedzenia toho, čo hovoríte. Keď podnecujete k rasovej a inej neznášanlivosti, je to trestný čin. Ak podnecujete nenávisť voči niekomu pre politickú príslušnosť, tak musíte niesť zodpovednosť,“ zdôraznil Gašpar.

Robert Fico je na naše pomery bezpochyby politikom veľkého formátu. Na to, aby Slovensko dokázalo uspieť na medzinárodných fórach, potrebuje práve tento typ politikov, ktorý je však v rámci našej krajiny nedostatkový. Návrat Roberta Fica k plnému výkonu funkcie premiéra je pre Slovensko určite dobrou správou. Otázka, nakoľko bude Fico zvažovať, ktorý ďalší z jeho krokov by teoreticky mohol vyvolať podobnú reakciu, akú predviedol útočník v Handlovej, zostáva otvorená a určite sa nedá vylúčiť, že ho prinúti k starostlivejšiemu zvažovaniu jeho politických rozhodnutí.

Nateraz však môžeme konštatovať, že pokiaľ išlo Ficovi o to, aby ukázal svojim odporcom predovšetkým z domácej scény, že je tu a že je v plnej sile, takýto odkaz sa mu určite podarilo vyslať. Fico si jednoznačne udržal svoju povesť tvrdého a neohrozeného politického harcovníka. Podstatné je však predovšetkým to, aby sa snažil viesť politiku svojej vlády a strany v pronárodnom a vlasteneckom duchu aj napriek pôsobeniu zhubných síl globalizmu a progresivizmu – či už tých zahraničných, alebo aj domácich. Dúfajme, že v tom nepoľaví. Hoci je jasné, že žijeme v časoch, keď je práve presadzovanie spomínaného kurzu politiky mimoriadne náročnou úlohou.