FÍNSKA EURODEPRESIA

Krajina tisícich jazier bola pred krízou považovaná za jednu z najstabilnejších európskych ekonomík. Nízky verejný dlh a konštantný ekonomický rast napovedali, že Fínsko celosvetovú ekonomickú krízu prekoná bez zásadnejších problémov. A vskutku, HDP zaznamenal po počiatočnom spomalení a následnom prepade v roku 2010 opäť rastovú tendenciu. Rast sa však nepodarilo udržať a ekonomika severskej republiky sa ocitla už v roku 2012 opäť v pazúroch recesie.

Hospodárska anémia

Po troch rokoch prepadu nasledoval v roku 2015 rast na úrovni 0,43 percenta. To však nemožno považovať za príznak zotavenia, iba za pokračovanie stagnácie, veď v druhom kvartáli minulého roka bolo napríklad Fínsko jedinou ekonomikou v rámci EÚ, ktorá nezaznamenala nijaký hospodársky rast. Ekonomickej kondícii krajiny rozhodne neprospelo ani rozhodnutie vlády pokúsiť sa dôsledky krízy zmierniť verejnými investíciami. Severská republika predtým dlhé roky zaznamenávala prebytky štátneho rozpočtu; to sa však radikálne zmenilo.

Napriek tomu, že sa Fínsko v mnohých ukazovateľoch pohybuje medzi svetovou špičkou, v mnohých ďalších je na tom v súčasnosti podobne zle ako menej vyspelé štáty EÚ.

S každoročným vysokým deficitom sa fínsky verejný dlh medzi rokmi 2008 – 2015 takmer zdvojnásobil. Z úrovne 38,3 percenta stúpol na 74,6 percenta HDP. To priviedlo ratingové agentúry k zníženiu hodnotenia a zapríčinilo pokles dôvery veriteľov zvyknutých uvažovať o Fínsku ako o zodpovednom štáte. Fínske hospodárstvo ako jedno z mála v Európe dodnes nedosiahlo úroveň spred začiatku krízy a súčasný vývoj nenaznačuje, že by sa mala situácia zlepšiť. Navzdory všetkým problémom je to pritom stále ôsma najväčšia ekonomika eurozóny a jej obyvatelia si užívajú piaty najvyšší životný štandard zo všetkých Európanov. Napriek tomu, že sa Fínsko v mnohých ukazovateľoch pohybuje medzi svetovou špičkou, v mnohých ďalších je na tom v súčasnosti podobne zle ako menej vyspelé štáty EÚ. Vyše pätiny mladých Fínov si nevie nájsť prácu a z celkovej práceschopnej populácie je nezamestnaný približne každý desiaty, čo sú v oboch ukazovateľoch najhoršie výsledky spomedzi severských krajín. Podľa európskej komisie sa taktiež situácia na fínskom pracovnom trhu aj v tomto roku zhoršuje v porovnaní so všetkými ostatnými krajinami eurozóny. Tamojšia kríza však doteraz nemala podobný turbulentný priebeh ako v Grécku či Španielsku, preto sa fínskej ekonomickej anémii nevenuje porovnateľná intenzívna pozornosť.

Masívne rozpočtové škrty

Ekonomické strádanie poškodzuje aj marketingový obraz štátu, ktorý sa so svojimi inováciami a elektrotechnickým priemyslom profiluje ako centrum high-techu, akési Japonsko Európy. Minister financií Alexander Stubb však priznal, že s jeho krajinou to predsa len nevyzerá ružovo, keď ju počastoval iným prívlastkom - „chorý muž Európy“. Po rokoch úpadku je jasné, že túto chorobu krajina len tak nerozchodí. Zanedbaný stav, v akom sa jej hospodárstvo nachádza, tiež naznačuje, že liečba nebude bezbolestná. Súčasná pravicová vláda sa napríklad rozhodla vydať opačným smerom ako tá predchádzajúca a ohlásila masívne rozpočtové škrty. Tie, samozrejme, vyvolali nevôľu najmä u študentov, dôchodcov a nízkopríjmových skupín obyvateľstva; ich sa napokon skresanie sociálneho štátu dotkne najviac. Vláda však nemá inú možnosť, keďže čelí aj demografickej výzve. Do dôchodku sa v súčasnosti odoberá silná generácia narodená po druhej svetovej vojne a tempo starnutia populácie patrí k najrýchlejším na svete. Vláda si je však zároveň vedomá, že skutočný liek neleží len v optimalizácii sociálneho systému, ale najmä v obnove exportu, ktorý sa od roku 2008 rapídne prepadol a už sa nespamätal. Tento vývoj bol predznamenaný ešte kolapsom Nokie, ktorá bývala so svetovým menom a veľkým podielom na hrubom domácom produkte výkladnou skriňou fínskeho hospodárstva. Menej viditeľným, no rovnako dôležitým príspevkom k redukcii vývozu bol markantný úpadok papiernictva, ktoré zvyklo byť veľmi silným exportným odvetvím. Fínsko ďalej zrejme z celej eurozóny najviac postihli sankcie uvalené na Rusko, keďže to bývalo jeho prominentným obchodným partnerom.

Návrat k marke?

Boj o obnovenie konkurencieschopnosti rozhodne nebude ľahký. V tejto oblasti má totiž fínska vláda do veľkej miery zviazané ruky, keďže na mnohé mechanizmy nemá v dôsledku európskej integrácie dosah. Scenár je podobný ako v prípadoch mnohých ďalších štátov. Z projektu jednotnej meny krajina profituje, iba keď všetko funguje ako má. Pri prvých ťažkostiach sa však z eura stáva prekážka ostro redukujúca škálu možných riešení ekonomických starostí.

Prieskumy hovoria, že momentálne by návrat k marke podporilo 44 percent Fínov. Miera podpory zotrvania v eurozóne však naďalej klesá a tradičný fínsky eurooptimizmus začína v stále väčšej miere nahrádzať eurodepresia.

To si uvedomujú aj občania krajiny tisícich jazier, z ktorých posledného hlasovania v parlamentných voľbách vzišla pravicová koalícia obsahujúca aj euroskeptickú Stranu Fínov. Iniciatíva za vystúpenie z eurozóny však nevzišla z jej radov, ale od europoslanca Paava Väyrynena, ktorý kandidoval za ďalšiu koaličnú Stranu stredu, ktorú však následne opustil. „Stratili sme štvrtinu svojho priemyslu, naše pracovné náklady sú jednoducho príliš vysoké... Euro je prilacné pre Nemecko a pridrahé pre zvyšok Európy. Nespĺňa parametre optimálnej menovej únie,“ komentoval Väyrynen štrnásťročnú fínsku skúsenosť so spoločnou menou. Hlavný argument za zrušenie eura je pozitívna skúsenosť z 90. rokov, keď sa recesiu podarilo zvrátiť najmä vďaka devalvácii marky. Petíciu za vystúpenie z eurozóny podpísalo 53-tisíc ľudí a musel sa ňou zaoberať parlament. Všeobecná politická vôľa k takým radikálnym krokom však zatiaľ neexistuje. Prieskumy hovoria, že momentálne by návrat k marke podporilo 44 percent Fínov. Miera podpory zotrvania v eurozóne však naďalej klesá a tradičný fínsky eurooptimizmus začína v stále väčšej miere nahrádzať eurodepresia. Ak sa ekonomická situácia krajiny nezačne zlepšovať, zrejme sa popri brexite začne v Európskej únii v čoraz väčšej miere spomínať aj možný fixit.