GENETICKÁ STOPA

Rómske osady na Slovensku tvoria pomerne uzavretý svet s množstvom vlastných špecifík. K citlivým témam nesporne patrí manželské či partnerské spolužitie vzájomne príbuzných jedincov. V segregovaných rómskych komunitách sú napríklad pomerne časté manželstvá bratrancov a sesterníc. Antropologické výskumy preukázali, že v niektorých osadách na východnom Slovensku je takýto typ manželstiev dokonca preferovaný. Bežné sú aj viacnásobné sobáše medzi dvoma príbuznými rodinnými vetvami, napríklad ak si dvaja bratia zoberú za ženy dve sestry z príbuznej rodiny. Vysoký stupeň príbuzenských sobášov (inbríding) v skúmanej rómskej komunite potvrdil aj starší výskum odborníka na genetiku Vladimíra Feráka. Jeho výsledky ukázali takmer tretinový podiel takých manželstiev, väčšinou medzi bratrancom a sesternicou.

Uzatvorená populácia

Fenomén príbuzenských manželstiev je výrazný najmä v chudobných a sociálne najviac izolovaných komunitách, neudržiavajúcich významnejšie spojenia s okolitými rómskymi osadami. Sú typické nízkou priestorovou mobilitou obyvateľov, a preto sa takmer celý bežný život mladých ľudí odohráva v nich. Vykazujú známky uzatvorených populačných skupín, v ktorých prebieha reprodukcia do určitej miery izolovane od okolia. Pri sobášoch v rámci jednej uzavretej osady je preto vzájomná príbuzenská pravdepodobnosť u mladomanželov mimoriadne vysoká.

Fenomén príbuzenských manželstiev je výrazný najmä v chudobných a sociálne najviac izolovaných komunitách, neudržiavajúcich významnejšie spojenia s okolitými rómskymi osadami.

Viaceré rómske osady na Slovensku vznikli zakladajúcim počinom jednej rozvetvenej rodiny a v pomerne krátkom čase sa vyvinuli do veľkej, príbuzensky poprepájanej komunity. Ich história je často spojená s prisťahovaním sa jedného mnohodetného manželského páru, ktorý hrá úlohu v rodovej línii prakticky každého jej jedinca. Napríklad aj vznik rozsiahlej osady v Chminianskych Jakubovanoch sa odvodzuje od trojice bratov, ktorí sa sem na prelome 19. a 20. storočia prisťahovali a ich potomkovia potom vytvárali ďalšie mnohodetné rodiny. V súčasnosti tam žije odhadom 1 760 obyvateľov. To, že viaceré rómske osady vznikli prakticky z jednej hlavnej rodinnej vetvy, dokazuje aj prevaha určitého priezviska v nej. Napríklad v Chminianskych Jakubovanoch žije viac ako 500 Horváthovcov. Podobných príkladov by sa na Slovensku dalo nájsť viacero.

Každý s každým príbuzný

Keď som ešte ako študent na vysokej škole v roku 2007 navštívil rómsku osadu v Letanovciach, miestny vajda opísal spleť vzájomných príbuzenských prepojení konštatovaním, že je tam vlastne „každý s každým príbuzný“. Samozrejme, takéto zjednodušenie je len obrazné, no v mnohých izolovaných rómskych komunitách nie je až také vzdialené pravde. V tomto ohľade mi asi najviac utkvela v pamäti návšteva rómskej osady v obci Kolačkov pri Starej Ľubovni. Leží na konci údolia obklopeného lesmi a je teda geograficky značne izolovaná. Podľa pamätníkov žil v prvej polovici dvadsiateho storočia v Kolačkove len jeden rómsky manželský pár, ktorý mal troch synov – Kolomana, Maťáša a Jána. Dvaja z nich sa odsťahovali – Koloman do Prahy na Palmovku a Maťáš do Vyšných Ružbách.

Na okraji obce Kolačkov ostal teda žiť len Jano Mirga so svojou ženou a deťmi. Z tejto rómskej rodiny potom v priebehu pár desiatok rokov vyrástla osada do dnešnej podoby s takmer 400 obyvateľmi. Jánove deti si do Kolačkova priviedli partnerov z okolitých rómskych osád (Lomnička, Podsadek) a mali, ako inak, veľa detí. Nasledujúce generácie si už partnerov hľadali najmä v rámci domovskej osady, teda bežné boli manželstvá bratrancov a sesterníc, a to jednak priamych alebo z druhého kolena (spoloční prastarí rodičia). Dynamickým populačným rastom tak z jednej rómskej rodiny vznikla celá osada, ktorá má v súčasnosti charakter lokálnej príbuzenskej skupiny. Jej obyvatelia sú vzájomne poprepájaní mnohonásobnými rodinnými zväzkami a jej rodokmeň vychádza prakticky z jedného manželského páru. Svedčí o tom aj fakt, že tam výrazne prevláda len jedno priezvisko – Mirga. Nosí ho tam až 338 Rómov z celkového počtu 384 prihlásených na trvalý pobyt v Kolačkove, teda takmer 90 percent.

V izolácii

Vytváranie príbuzenských partnerských zväzkov v rámci segregovaných osád nesie so sebou viaceré riziká. Malý a pomerne uzavretý genofond sa totiž môže prejaviť na početnosti výskytu telesných alebo mentálnych porúch spôsobených geneticky podmienenými faktormi. Niektoré dedičné choroby sa v izolovaných rómskych populáciách vyskytujú niekoľkonásobne častejšie ako u celkovej populácie. Napríklad kongenitálny glaukóm (vrodená očná anomália – zelený zákal) sa u Rómov vyskytuje približne dvadsaťkrát častejšie ako u majoritnej populácie a v niektorých rómskych osadách je incidencia tohto ochorenia ešte vyššia. Spôsobuje ho dedičná génová mutácia a častejšie sa vyskytuje práve v reprodukčne uzatvorených populáciách.

Už počas predchádzajúceho režimu sa množili upozornenia, že v rómskych osadách sa výrazne častejšie vyskytujú vrodené telesné i mentálne poruchy. Panovali obavy, že vplyvom vysokého počtu príbuzenských manželstiev tam bude narastať populácia s telesným postihnutím alebo so zníženým mentálnym potenciálom, ktorá bude celoživotne invalidná.

Malý a pomerne uzavretý genofond sa môže prejaviť na početnosti výskytu telesných alebo mentálnych porúch spôsobených geneticky podmienenými faktormi.

Genetická stopa, ktorú príbuzenské manželstvá v niektorých rómskych osadách zanechali, však nezmizne zo dňa na deň. Aj preto sa vo viacerých z nich nepodarí naplniť víziu, ktorú nedávno predniesol prezident Andrej Kiska, že do desiatich rokov by mali všetky rómske deti dosahovať porovnateľné školské výsledky ako deti nerómske. Tento názor patrí do kategórie tých, ktoré tvrdia, že stačí pri rómskej osade postaviť perfektne vybavenú školu, zamestnať tam najlepších učiteľov a rozdiely v študijných výsledkoch sa automaticky vyrovnajú. Bohužiaľ, takáto predstava je až naivne romantická a chýba jej komplexný pohľad na túto problematiku. Či sa nám to páči alebo nie, v niektorých segregovaných rómskych osadách treba brať do úvahy aj genetické dôsledky príbuzenských manželstiev, ktoré tu boli vo väčšej či menšej miere po generácie praktizované. Častejší výskyt príbuzenských partnerských zväzkov v takýchto komunitách je jednoducho fakt, ktorý nemôže byť len tak prehliadaný.