HARMÓNIA BOŽIEHO STVORENSTVA

Kristus bol na kríž pribitý klincami, stavitelia chrámov preto budovali kostoly bez ich použitia

Foto archív
Dátum 22.04.2018

Jednoduché, skromné, položené na ťažko dostupných miestach, spájajúc v sebe prvky byzantskej a latinskej kultúry. Drevené kostolíky patria k našim najväčším architektonickým skvostom a sú unikátom, ktorý nám závidí celý svet. Spomedzi desiatok zachovalých kostolíkov, ležiacich prevažne na východnom Slovensku, sme sa rozhodli predstaviť vám dva – drevený rímskokatolícky kostol sv. Anny v Tatranskej Javorine a gréckokatolícky drevený chrám sv. Archanjela Michala v Topoli.

Z rozprávky

Malebná obec Tatranská Javorina, ležiaca pod končiarmi Vysokých Tatier, vznikla zo sezónneho majera – lendackého veľkostatku. Jej založenie v roku 1759 je spojené so stavbou hámru a železnej huty. Prvými obyvateľmi obce boli zamestnanci železiarní a uhliari, ktorí podnik zásobovali dreveným uhlím z blízkych lesov. Nepatrné zásoby železnej rudy sa však čoskoro vyčerpali a železiarne prebudované na lepenkáreň po šesťdesiatročnej prevádzke zanikli. Od roku 1789 patrila javorinská oblasť aj s dedinou pruskému kniežaciemu rodu Hohenlohe, ktorý bol v tom čase jedným z najbohatších rodov v Európe. Práve s ním je spätý osud architektonickej dominanty obce. Drevený rímskokatolícky kostol sv. Anny dal vystavať sám Kristián Hohenlohe, a to i napriek tomu, že bol protestant. Podľa projektov Gedeona Maiunkeho sa začali na prelome 19. a 20. storočia práce na nádhernom drevenom kostolíku nesúcom prvky nórskeho „dračieho“ štýlu. Výstavba trvala tri roky a jurgovský farár Anton Kubasák kostolík vysvätil 24. augusta 1903. Kostol je zasvätený sv. Anne, patrónke lesných robotníkov a vďaka drevenej architektúre založenej na ľudovej tradícii dokonale zapadá do okolitej scenérie dodávajúc jej rozprávkovú iskru. V interiéri kostola sa nachádza neskorobarokový reliéf z konca 18. storočia, polychrómovaná drevorezba – Ukrižovanie s baldachýnmi, doplnený rokajovou výzdobou. Z polovice 18. storočia pochádza klasicistický strieborný a pozlátený pacifikál. Na znak vďaky Kristiánovi Hohenlohemu je v priestoroch kostola umiestnený erb jeho rodu. Na priľahlom cintoríne stojí rodinná hrobka Kégelovcov, dlhoročných správcov Hohenloheho majetkov, a vedľa nej náhrobok kniežaťa Hohenloheho a jeho manželky Otílie Lubraniec-Dambskej, ktorá bola poľského pôvodu. Kostolík je aj v súčasnosti vo vynikajúcom stave a stále slúži na svoje pôvodné účely, ak sa ho teda rozhodnete navštíviť, máte okrem jeho prehliadky možnosť zúčastniť sa na svätej omši.

Srdce Polonín

Národný park Poloniny sa pýši hneď niekoľkými prvenstvami – je najvýchodnejším národným parkom na Slovensku s najčistejšou prírodou i vzduchom, má najväčší komplex pralesov, najväčší výskyt veľkých lesných zvierat, najvyššie položený vojenský cintorín z 1. svetovej vojny, najvhodnejšie podmienky na sledovanie nočnej oblohy a takisto najviac drevených kostolíkov. Jeden z nich sa nachádza v malej obci Topoľa. Gréckokatolícky drevený chrám sv. Archanjela Michala bol postavený na svahu nad obcou v roku 1700. Ide o trojdielnu, trojpriestorovú, jednovežovú stavbu so zrubovou konštrukciou postavenou na nízkom základe. Strecha pokrytá šindľami má atypický tvar zrezanej pyramídy, do ktorej je vsadená veža s trojramenným krížom. Druhý trojramenný kríž je posadený v závere strechy nad svätyňou. Vo veži boli pôvodne zavesené tri zvony, ktoré sú v súčasnosti v novom, murovanom kostole. Pestrofarebný štvorradový ikonostas z 18. storočia tvoria ikony sv. Biskupa Mikuláša, Bohorodičky Hoigitrie, Krista Učiteľa, ikona sv. Archanjela Michala a iné. V súčasnosti sa už drevený kostolík nevyužíva na liturgické účely. Je zapísaný v Zozname svetového dedičstva UNESCO a vnútri sa nachádza expozícia venovaná rusínskemu národnému buditeľovi, spisovateľovi a gréckokatolíckemu kňazovi Alexandrovi Duchnovičovi, ktorý sa v roku 1803 narodil práve v Topoli. V kostole sú vystavené liturgické predmety, ktoré používali kňazi pri bohoslužbách, pôvodné bohoslužobné knihy z chrámu, Duchnovičove diela a aj originál jeho knihy s podpisom. Súčasťou areálu je samostatne stojaca drevená zvonica stĺpovej konštrukcie postavená v 20. storočí a cintorín. V Topoli sa okrem dreveného kostolíka nachádzajú i ruiny murovaného kaštielika z 20. storočia, pomník Alexandra Duchnoviča a židovský cintorín, ktorý je druhým najväčším v sninskom regióne.

Vklad do svetovej kultúry

Napriek výnimkám, akými sú rímskokatolícky kostol v Tatranskej Javorine či evanjelický kostolík v Hronseku, je väčšina drevených chrámov gréckokatolícka. „Gréckokatolícke chrámy na Slovensku ako komplex ľudovej drevenej sakrálnej architektúry sú nesmierne veľkým vkladom našej krajiny do európskej a svetovej kultúry. Sú autentickým prejavom nielen múdrosti, šikovnosti, pracovitosti a šľachetnosti generácií našich predkov, ale sú aj prejavom ich hlbokej viery, duchovnosti a kultúry. Ľud, ktorý žil pod Karpatmi, staval tieto chrámy z lásky k Bohu, z lásky k človeku a z veľkej túžby po živote, aj po tom duchovnom, večnom živote. Bol to konkrétny prejav kultúry života týchto ľudí,“ uviedol pre TASR hovorca gréckokatolíckeho arcibiskupstva v Prešove Ľubomír Petrík. Podľa jeho vyjadrenia je úžasné, ako citlivo ľudia dokázali vložiť tieto chrámy do krajiny. Medzi životným prostredím a samotnou sakrálnou stavbou panuje súlad. „Drevené chrámy, ktoré boli pôvodne postavené bez klincov a pospájané drevenými spojmi, sú nádherným znakom harmónie božieho stvorenstva a celého vesmíru, kde všetko do seba zapadá a vzájomne súvisí,“ uzavrel Petrík.