HAZARD SO ŠTÁTOM

Generálmajor Emil Vestenický pre hlavnespravy.sk zhodnotil súčasné aktivity Ministerstva obrany SR, ktoré plánuje navyšovanie výdavkov na obranu. Zaviazalo sa k nemu na samite v Bruseli začiatkom júla. Vestenický povedal, že minister vládnej koalície nie je v politike suverénnym pánom. „Je len predstaviteľom nominujúcej ho politickej strany zastrešujúcim danú oblasť. Ním podávané vyhlásenia často viacej prezentujú jeho výrečnosť než skutočný vplyv na smerovanie danej oblasti. V otázke stavu materiálneho vybavenia ozbrojených síl vrátane výzbroje sme zo štátov V4 v ďaleko najhoršej situácii. Zámerné dlhodobé zanedbávanie armádnych potrieb a ignorovanie rýchlosti modernizačných ponúk v dnešnej dobe je hazardná hra o osud štátu. Ale, stalo sa. V princípe sa v oblasti výskumu a vývoja v intervale troch až štyroch rokov nahromadí také množstvo poznatkov využiteľných v konštrukcii zbraní, munície a bojovej techniky, že z pozície prinášaných taktických výhod je žiaduce ich realizovať. Ináč to, čo je k dispozícii, zastaráva a prenáša sa do nárastu možných strát životov vojakov a ohrozuje úspešnosť plnenia úloh kladených na vojsko. Naši politici sa dlhé roky usilovali s väčším či menším maskovaním, ale vždy úspešne, modernizáciu armády blokovať. Motív ich konania opomínam, konštatujem len jeho výsledky. Armáda zaostala nielen v oblasti materiálnej. Obrannú problematiku štátu treba riešiť komplexne. To znamená od vôle občana brániť svoj štát, vytvárať dobovo moderné bojové a informačné prostriedky, cez ďalšie materiálne, energetické, potravinové zdroje i stabilných spojencov. To bez nákladov i pevnosti politických postojov nepôjde a akékoľvek príštipkárčenie bude len na škodu veci. Kľúčovým problémom dneška je dostať plánované finančné prostriedky tam, kam patria, bez ohryzenia zažiadanými parazitmi a politickými špekulantmi. Tie prostriedky majú smerovať na prospech obrany Slovenskej republiky, nie NATO,“ skonštatoval Vestenický.

Ekonomický tlak

V súvislosti so Severoatlantickou alianciou generálmajor Vestenický opätovne pripomenul svoj výrok z roku 2003, na ktorom aj naďalej trvá, že NATO v roku 2019 nebude oslavovať 70. výročie svojho vzniku. „Tvrdím, že v podobe, na ktorú sme si zvykli, prestane existovať. Jeho existencia v dnešnom svete je v rozpore s celoplanetárnymi záujmami rozvoja ľudstva. Potláča technologický rozvoj členských štátov a súc mocenským nástrojom záujmov amerických finančníkov je aj hrozbou nezávislého rozvoja nielen demokracie štátov v zóne ich vplyvu, ale aj ich skutočnej existencie. To už nie je ani forma neokolonializmu, to je novodobé otrokárstvo namierené nielen proti individuálnej ľudskej bytosti, ale proti celým štátom. Naša obranná dostatočnosť spočíva v schopnosti armády zasadiť každému potenciálnemu agresorovi odvetný úder, ktorý mu spôsobí škody podstatne prevyšujúce zisky plynúce z agresie. Pričom to nemusí byť spôsobené len fyzickým ničením, pretože dnešný spôsob vedenia vojny nie je podmienený len povedzme tankami, ale napríklad aj obsahom a spôsobmi podávaných informácií. Veď to, čo sa nepodarilo Hitlerovým tankom, môže byť dnes dosahované finančným a ekonomickým tlakom. Pochybovačov možno odkázať na múdrosť starých Rimanov. Ak chceš mier, chystaj sa na vojnu. Kto odmieta živiť svoju armádu, bude živiť cudziu a drahšiu,“ upozornil Emil Vestenický.

Vydieranie slabších

Generálmajor sa odmietavo stavia k vyslaniu slovenských vojakov do Pobaltia: „Je to ukážkový príklad politického vydierania slabších partnerov v NATO. SR si tým nijaké bonusy nezíska. Možno nám za takéto aktivity poslúžia napríklad dočasným nezatvorením železiarní v Košiciach. Čo sa týka Ruska, bude to sčasti pôsobiť ako podpora nádejí toho mála nespokojencov s výsledkami prezidentských volieb, ale aktuálna štátna moc i všetci jej stúpenci predstavujúci drvivú väčšinu obyvateľstva to vnímajú ako súčasť ďalších prejavov nátlaku a hrozby proti právu na sebaurčenie. Len dúfam, že v protiopatreniach proti SR budú Rusi prezieravejší a budú brať väčší ohľad na záujmy občanov SR, než to okolnosti ‚dovoľujú‛ našej vlastnej vláde.“

Hrnkov zmysel pre humor

Súčasný podpredseda PSN sa vyjadril aj k nedávnemu schváleniu prítomnosti amerických vojakov na území SR, ale aj k tvrdeniu poslanca Antona Hrnka, že „naši partneri z aliancie nám ponúkli takéto zvyšovanie kvalifikácie bezplatne. Bolo by krátkozraké a populistické túto možnosť nevyužiť“. „Pán poslanec má síce zmysel pre zvláštny humor a sarkazmus, ale súdiac podľa jeho hlasovania v NR SR, tu sa neprejavuje. Ja sa so závermi z jeho úvah nestotožňujem, čo aj je poslanec za SNS, ktorej členom som kedysi bol. Keby prezentoval len svoj názor, nebolo by to hrozivé. Ale na jeho pleciach sa nesie parlamentná funkcia a bremeno zákonodarcu v pozícii strany, ktorá by mala byť, a kedysi aj bola, pronárodná. Osobne názorovo podporujem ľudí s väčšou hĺbkou prieniku do takýchto závažných udalostí, aké komentoval a o akých v parlamente rozhoduje. Nebudem vstupovať do svedomia jeho voličov, iste sa v ňom lepšie vyznajú sami a na základe prezentovaných informácií z úst samotných poslancov posúdia, kto je v NR SR skutočným zástancom občianskych a národných záujmov. Pripomínam, že každá prítomnosť amerických vojakov na území cudzích štátov má predovšetkým proamerický význam, aj keby bola vysvetľovaná tými najposvätnejšími záujmami,“ uzavrel svoje vyjadrenie podpredseda Práce slovenského národa (PSN) Emil Vestenický.

(Krátený text, pôvodne vyšiel na www.hlavnespravy.sk)

Poslanci NR SR 16. júna vyslovili svojím hlasovaním súhlas s prítomnosťou príslušníkov ozbrojených síl USA na území SR s cieľom zabezpečenia výcviku a poradenstva. Čo to znamená pre Slovákov a ako má verejnosť vnímať toto rozhodnutie?

Sergej Kozlík
ekonomický odborník

Prítomnosť štyroch amerických poradcov a dvoch kusov techniky na obmedzený čas 18 mesiacov, s presnou dislokáciou miesta pobytu v Martine, určite neohrozí suverenitu Slovenska. To predsa nie je obsadenie Slovenska nemeckou fašistickou armádou počas druhej svetovej vojny alebo obsadenie vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968. Preto považujem hysterické reakcie za výkriky do tmy. Naopak, prekvapuje ma, že o takej banálnej veci rozhoduje parlament. Že nestačí rozhodnutie ministerstva obrany, prípadne vlády. Čo mi prekáža podstatne viac, je, že slovenský parlament mlčí k takým veciam, ako je útok NATO a USA bez mandátu OSN na bývalú Juhosláviu, Irak či naposledy Sýriu, alebo že schvaľuje presun slovenských jednotiek na Baltik k hraniciam Ruska bez toho, že by niekto preukázal agresívne zámery Ruska v tejto oblasti.

Štefan Harabin
sudca Najvyššieho súdu SR

Slovensko by sa nemalo snažiť vystúpiť z NATO. NATO treba zmeniť z nástroja zahraničnej politiky USA na jeho pôvodný cieľ zabezpečovať mier v euro-atlantickom priestore. Treba dosiahnuť, aby aliancia začala dodržiavať medzinárodné právo, ako to má uvedené v ustanoveniach svojej vlastnej zmluvy o NATO. S tým súvisí aj otázka jednoznačného zastavenia rozširovania NATO tam, kde je to namierené proti Rusku. Vysvetlím to na príklade. Ak by sme ako cukor zostali mimo kávy, nemohli by sme zmeniť jej chuť na sladšiu, preto musíme byť v tej káve, byť jej súčasťou. Keď sa postupom času možno zníži význam NATO a štáty podporia bezpečnostnú spoluprácu v iných formách, potom bude čas rozhodovať sa, či má alebo už nemá zmysel byť členom a udržiavať NATO. Sú to vývojové procesy, ktorých sme súčasťou. Slovensko sa z Európy nikam nepresťahuje, preto sa chceme aktívne podieľať na tvorbe nášho spoločného prostredia a vzťahov na kontinente.

Roman Stopka
predseda Práce slovenského národa (PSN)

Pre Slovákov to znamená ohrozenie vlastnej štátnosti, vydávanie sa napospas cudzej vojenskej kultúre a degeneráciu vojenstva, politiky i mravnosti. To nehovorím o vytváraní dôvodov na vojenské údery proti SR. To všetko pácha tá istá vládna koalícia, ktorá maďarizuje názvy železničných staníc na juhu Slovenska, vysiela v rámci NATO našich vojakov do baltických štátov, kupuje staré americké stíhačky atď., čím v malých krôčikoch likviduje našu zvrchovanosť. Občania SR to ignorujú, lebo zatiaľ im nesiahli na osobný majetok. Časom však príde aj na to, lebo chytráčiace zákulisie si spravilo bábky nielen z vlády, ale prostredníctvom nej aj z celého národa. Onedlho sa otvorene nastolí potreba obnovenia Česko-Slovenska ako nevyhnutnosť národnej záchrany. Už chýba len Tiso, na ktorého všetko zvalia.

Ľuboš Blaha
poslanec NR SR (Smer-SD)

Za tento návrh som nehlasoval a nie som nadšený z toho, že sa na Slovensku nachádzajú príslušníci americkej armády, ktorá má na svedomí také špinavé imperiálne vojny, ako boli Irak, Líbya či Juhoslávia. Ide o veľmi nešťastnú symboliku. Slovensko pre roky 1944 a 1968 veľmi citlivo vníma pôsobenie cudzích vojakov na našom území. Žiaľ, kým budeme súčasťou NATO, akákoľvek vláda bude mať politický problém odmietať takúto „bratskú výpomoc“. Ale má to aj pozitívnu dohru. Zvyšuje to odpor voči NATO v slovenskej spoločnosti, čo je dobré. Z praktického hľadiska je pár inštruktorov úplne nepodstatných a reálne to skôr poškodzuje imidž tých, čo obhajujú vojenské pakty. Ale opakujem – s prítomnosťou amerických inštruktorov mám vážny morálny problém.

Jaroslav Paška
podpredseda SNS, poslanec NR SR

Podľa informácií Ministerstva obrany SR, tlmočených ministrom Petrom Gajdošom na rokovaniach v NR SR, ide o dvoch špecialistov na komunikáciu armády s verejnosťou, ktorí by mali našim vojakom pomôcť profesionálnejšie zvládať túto špecifickú oblasť činnosti armádnych zložiek. Ich pôsobenie a pobyt na Slovensku je charakterizovaný ako odborná pomoc a poradenstvo a financuje ho americká strana. Uvedení špecialisti prichádzajú bez výzbroje a predpokladám, že ich činnosť budú počas celého obdobia pozorne monitorovať naše médiá aj široká verejnosť.

Jozef Hrdlička
predseda KSS

Považujem za poľutovaniahodné, že Slovenská republika je servilná a oddaná záujmom USA a NATO. Vyjadrenia viacerých predstaviteľov vládnych strán Smeru-SD a SNS o tom, že nedopustíme, aby na naše územie vstúpili vojenské jednotky iných krajín, sú len bezzásadovou a populistickou propagandou. USA prostredníctvom svojej vojenskej prítomnosti na našom území demonštrujú pripravenosť na presadzovanie svojich záujmov, zároveň je to prejavom nedôvery a nátlaku na našich občanov. Považujem to aj za „zdvihnutý prst pre prípad neposlušnosti“ podobne, ako je to v Nemecku, kde je americká armáda od skončenia 2. svetovej vojny. Ich ponuka je súčasťou dosahovania ich geostrategických cieľov voči Ruskej federácii s využitím územia Slovenska. Som presvedčený, že väčšina našich občanov nesúhlasí s prítomnosťou cudzích vojsk na území Slovenska.