HONBA NA SEXUÁLNYCH PREDÁTOROV

Bojuje kampaň #MeToo proti útokom na ženy, alebo proti bielym heterosexuálnym mužom?

Foto ARCHÍV
Dátum 15.01.2018

Kompliment, dvojzmyselná poznámka, letmý dotyk, pozvanie na večeru či otvorená výzva na fyzické zblíženie. Čo z toho možno považovať za sexuálne obťažovanie a čo je len nevinnou snahou o flirt? Bagatelizuje naša spoločnosť nevhodné správanie mužov k ženám, alebo sa len zveličuje ich prirodzený zdravý záujem o opačné pohlavie? Kto je skutočná obeť a kto sa na seba iba pokúša strhnúť pozornosť? Otázky, ktoré si dnes ľudia kladú častejšie než kedykoľvek predtým.

Hollywoodska hystéria

Angelina Jolieová, Gwyneth Paltrowová a desiatky iných známych či menej známych herečiek obvinili amerického oscarového producenta Harveyho Weinsteina zo sexuálneho obťažovania. Takmer na dennom poriadku sa vynárajú ďalšie desať či dvadsať rokov staré prípady poukazujúce na producentovo nevhodné správanie, ktorým si z pozície moci vynucoval sex výmenou za pomoc v kariére. Niektoré herečky odmietli, iné údajne zo strachu o svoju kariéru súhlasili. Dnes tvrdia, že ich Weinstein znásilnil. Nerozširuje sa však len zoznam obetí, ale i zoznam predátorov. Zaradil sa k nim aj obľúbený Dustin Hoffman, v ktorého prípade je incident starý takmer štyridsať rokov. Na hriech z minulosti doplatil i britský minister obrany Michael Fallon, ktorý rezignoval po tom, ako na povrch vyplávalo, že sa počas večere na straníckom zjazde britských konzervatívcov správal nevhodne k novinárke Julii Hartleyovej-Brewerovej. V roku 2002 jej položil ruku na koleno. 

Mňa tiež

Práve výčiny dnes už neslávne známeho producenta podnietili masovú kampaň #MeToo, v preklade „Mňa tiež“, ktorá je založená na svedectvách žien považujúcich sa za obete sexuálneho násilia. Na sociálnych sieťach opisujú rôzne prípady sexuálneho harašmentu, zahŕňajúce nevyžiadané komplimenty, komentáre týkajúce sa vzhľadu, tľapnutia po zadku či sexuálne návrhy. Netýkajú sa len umeleckého prostredia, do kampane sa zapojili i bežné ženy, ktorým prekáža správanie kolegov či nadriadených v práci. Kde sa teda začína hranica medzi nevinným flirtovaním a obťažovaním? Podľa odborníkov ide o obťažovanie vtedy, keď je sexuálna pozornosť pre danú osobu nevítaná. Je teda na konkrétnom človeku, aby zhodnotil, či mu je takéto správanie príjemné alebo nie. Mnohé ženy sa však údajne boja ozvať, najmä pokiaľ ide o nátlak zo strany nadriadeného a im hrozí strata zamestnania a rôzne formy znevýhodňovania. Legislatíva je pritom nastavená v prospech obetí, či už ide o ženu alebo muža. V prípade sexuálneho obťažovania na pracovisku totiž platí takzvané obrátené dôkazné bremeno. Znamená to, že ak vie obeť obťažovanie dôveryhodne zdôvodniť, je na obžalovanom, aby obvinenie vyvrátil.

Zákony prírody

„Kampaň #MeToo bez príkras ukazuje to, čo už vieme: že ženy, respektíve ich telo, sú pre mužov len objektom, ktorý má byť k dispozícii a ktorý možno bez obáv kedykoľvek komentovať a hodnotiť,“ tvrdia zástancovia kampane. Naopak, jej odporcovia kritizujú chaotickosť a zveličovanie. „Miešajú sa tam dokopy veci, ktoré spolu nesúvisia. Nechutné prípady, akým bol ten producenta Weinsteina, kde ide v podstate o znásilnenie, siahnutie novinárke na koleno, pre čo vyletel britský minister obrany Michael Fallon, až po nevhodné narážky, s ktorými by sa každá normálna žena mala byť schopná vyrovnať. Toto miešanie relativizuje príbehy skutočných obetí. Keď vám niekto siahne na koleno, oženiete sa, dáte mu facku, odídete z miestnosti. Ale neobviníte ho po pätnástich rokoch, keď je ministrom obrany,“ vyjadrila sa v relácii Máte slovo česká novinárka Lenka Zlámalová. Podobný názor predniesol v tejto relácii i režisér Jiří Adamec. „Keby sme my muži ženu nikdy netľapli po zadku a nechytili za ruku, tak sa nikdy neoženíme. Veci medzi mužom a ženou prebiehajú podľa prírodných zákonov. Keď mi povie, aby som prestal, tak prestanem. Ak pokračujem, v tom prípade ide o sexuálne obťažovanie,“ vyhlásil. Vedu z letmých dotykov nerobí ani česká speváčka Lucie Bílá. „Mám pocit, že ide o taký trend, hovoriť nahlas veci, ktorými sa zviditeľníme. Niektoré veci by mali ostať potichu, veď nikto nikomu neublížil. Keď mňa niekto tľapne po zadku? Veď to je predsa lichôtka, nie? Že si všimol, že mám pekný zadok. Ja by som to nepreháňala,“ povedala pre médiá.

Skutočné obete

Správanie muža, vynucujúceho si sex z pozície sily, nemožno tolerovať a treba ho odsúdiť. Je však herečka, ktorá vymení dôstojnosť za dobrú úlohu vo filme, stále v roli obete? A ak sa za obeť sexuálneho násilia považuje i žena v krátkej sukni a s hlbokým výstrihom, ktorej kolega okomentuje postavu vystavenú provokačne na obdiv, čo sú potom znásilnené ženy? Čo sú potom ženy predávané proti svojej vôli na prostitúciu? Dievčatá predávané vlastnými rodinami budúcim, a nezriedka omnoho starším manželom? Po dosiahnutí prvej menštruácie – čiže často ako deväť- či desaťročné – vstupujú do manželstva a nikoho nezaujíma, že ich telá ešte nie sú pripravené na sex alebo materstvo. Nie sú toto skutočné obete, ktorých problémy sa zastierajú zveličeným tľapnutím po zadku v minisukni? S priebehom kampane sa vynárajú ďalšie a ďalšie otázky. Predovšetkým v USA možno človeka prostým obvinením nadobro zničiť. Nemôže sa stať, že pokiaľ ide o vplyvnú osobu, pokúsia sa „obete“ prikrášlenou pravdou zviditeľniť? Veď status na sociálnej sieti znesie veľa. A keď už je reč o sexuálnych predátoroch, prečo sa hovorí takmer výlučne o bielych heterosexuálnych mužoch, ktorí sú v očiach feministických hnutí najväčšou skazou ľudstva? Prečo sa počas kampane nespomenuli napríklad útoky na ženy zo strany moslimských imigrantov počas silvestrovskej noci v Kolíne nad Rýnom, ale i v iných mestách? Je strhávanie šiat na ulici a znásilnenie ubiedeným imigrantom menším prehreškom než kompliment od bieleho muža na pracovisku? Ale v tejto chvíli už zrejme prestávam byť politicky korektná a to je v dnešnej pokrivenej spoločnosti azda to jediné, na čom záleží.