HRA NA HODNOTOVÝ KONFLIKT

Hoci nedávne referendum o rodine oficiálne iniciovala kresťanská Aliancia za rodinu (AzR), túto tému nastolila agenda LGBTI, ktorú už niekoľko rokov propagujú hlavné médiá i časť pravice. 

Foto TASR/AP
Dátum 31.03.2015

Referendum nezavádzalo nič nové. Otázky smerovali k potvrdeniu existujúceho stavu tak, aby ho nemohla zmeniť dúhová agenda. Ak by sa referendum nekonalo, táto problematika by zrejme zostala i naďalej spoločensky okrajovou témou, ktorej medializáciu väčšina ľudí vníma ako snahu odviesť pozornosť na výstredné, ale fakticky bezvýznamné problémy.

Hľadanie viny

Referendum sa iniciovalo v čase, keď program LGBTI nebol a vlastne ani nemohol byť nastolený ako vážny politický problém, nehľadiac na dôsledne medializované dúhové karnevaly. Asociácia AzR s osobami, ktoré sa prv prejavili ortodoxnými názormi, tiež pôsobila rozpačito. Aktivity AzR tak paradoxne prispeli k tomu, čo sa propagáciou LGBTI agendy pokúšajú jej aktéri docieliť - vytvoriť dojem spoločenskej relevantnosti problému. Z tohto pohľadu treba hodnotiť aj nízku účasť na referende. Tú sa snaží oficiálna sféra interpretovať ako div nie podporu opačnej, v skutočnosti ešte viac menšinovej názorovej skupiny. Porazenecké ponosovanie podporovateľov referenda hľadá vinu v pasivite ľudí. V skutočnosti je možné, že občan sa po skúsenostiach s politickou manipuláciou prejavil fundovanejšie, ako sú obe strany ochotné pripustiť. Nedal sa zatiahnuť do hry na hodnotový konflikt medzi dvoma malými skupinami, lebo vycítil snahu odviesť jeho pozornosť od podstatnejších tém.

Obe skupiny majú spoločné viac, ako sa zdá. Politický spor medzi AzR a LGBTI nie je výsledkom spoločenskej objednávky a obchádza nielen materiálne, ale aj podstatné kultúrne témy v oblasti rodových vzťahov. Ťažko sa rozhodnúť, za čo hlasovať, ak je rámec možného výberu irelevantný z pohľadu reálnych problémov.

Kríza vzorov

Problémy LGBTI i kresťanských iniciatív pôsobia detinsky napríklad v porovnaní s problémom prostitúcie. U nás formálne nie je povolená, čo je však v rozpore s realitou. Jav vznikol ako následok kombinácie dominantného rodového vzoru s majetkovou nerovnosťou. Prostitúcia je legálna len v siedmich európskych štátoch.

Jav súvisí s tzv. sexuálnou kontrarevolú-ciou. Sexuálna revolúcia nie je spojená len s uvoľnenými mravmi 60. rokov 20. storočia, ale najmä s dekomodifikáciou rodových vzťahov. Teda s tým, že príťažlivosť jedného z pohlaví sa prestala „predávať na trhu vzťahov“ za sociálno-ekonomický status členov toho druhého. Čiže za moc a peniaze. Rodové vzťahy nadobudli rovnocenný charakter a základom toho, čo sa nazýva láska, sa stalo priateľstvo. Ženy mali možnosť postarať sa o seba samy, aby si mohli partnera hľadať na základe kritérií, podľa ktorých vyberali prv len muži - podľa fyzických a povahových sympatií. Sexuálna kontrarevolúcia od 80. rokov prináša rekomodifikáciu rodových vzťahov. Proces súvisí s reštauráciou kapitalizmu. Nárast nerovností celkovo vrátil vývoj späť i v oblasti sexuality.

Nie však mechanickým návratom do 19. storočia. Rad iných inštitúcií tej doby už nie je. Rekomodifikácia rodových vzťahov dnes vedie ku kríze vzťahových vzorov. Ak sa uvedený vzor pretláča ako normatív, táto norma odporuje tomu, čo subjektívne považuje za normálne značná časť súčasníkov. Táto kríza je jedným z faktorov poklesu sociálnej reprodukcie, pričom je nemenej závažná ako ekonomika. Vysoká úroveň reprodukcie sa dá dosiahnuť aj v skromnejších materiálnych podmienkach.

Názorová menšina

Nezáujem o referendum odráža fakt, že išlo o oficiálne moderovaný politický diskurz, ktorý obchádza vážne témy aj v oblasti rodových vzťahov. Nielen materiálne, ale aj kultúrne. Tému oficiálnej politickej diskusie reprezentujú dve názorové menšiny, z ktorých ani jedna nedokázala nadviazať na vážne problémy v danej oblasti. Oficiálne médiá sa síce postavili na stranu LGBTI komunity, na druhej strane propagáciou ich agendy zaistili vznik reakcie.

Dlhodobé poskytovanie priestoru značne menšinovému názoru, aranžovanie dúhových pochodov tak, až to hraničilo so zosmiešnením inak orientovaných ľudí pred verejnosťou, muselo zaručene viesť k vzniku iniciatívy typu AzR.

Dlhodobé poskytovanie priestoru značne menšinovému názoru, aranžovanie dúhových pochodov tak, až to hraničilo so zosmiešnením inak orientovaných ľudí pred verejnosťou, muselo zaručene viesť k vzniku iniciatívy typu AzR. Tá dostala podporu aj od americkej Alliance defending freedom, doma sa na jej stranu postavili najmä katolícke kruhy. Čiže oficiálne masmédiá v tejto situácii ani nemuseli propagovať reakciu na LGBTI agendu. Stačilo ju aktívne tlmiť. Cieľom nakoniec nie je prevaha jednej alebo druhej strany, čo by sa mohlo stať pri mediálnej podpore odporcov krikľavej názorovej menšiny. Cieľom je diskurz, vtesnaný medzi tieto dva tábory.

Politicky sterilná diskusia

Téma, okolo ktorej sa krúti spor LGBTI a kresťanskej komunity, by nevznikla, ak by ju oficiálna sféra niekoľko rokov intenzívne nepropagovala a nepokúšala sa do okrajovo vnímaného problému jednej menšiny vtiahnuť čo najviac ľudí. Po referende nastala situácia, keď dve okrajové skupiny prevádzkujú hodnotový konflikt, ktorý má ambície vyzerať ako vážny problém slovenskej spoločnosti. Ťažko však môžu spolu rozumne diskutovať dve aktivistky, z ktorých jedna tvrdí, že dieťa nemá právo na otca a mamu (iba nejakým spôsobom sexuálne žijúce páry na dieťa), kým druhá rezolútne zamieta interrupcie, predmanželský sex a poúča manželov, aké sexuálne praktiky sú bohumilé. Toto bolo Slovákom nastolené ako diskusia, v ktorej sa majú angažovane prikloniť na jednu či druhú stranu, alebo sa aspoň tváriť, že ide o vážnu vec. Je logické, že väčšina ľudí nepodporí ani jednu zo strán.

Zarámcovanie politickej diskusie do takýchto mantinelov má rad politických efektov. V prvom rade odvádza pozornosť od vážnejších problémov. Nielen systémových, ale aj z tých oblastí rodových vzťahov, ktoré majú zásadnejší systémový význam. V druhom rade, keďže zúčastnené názorové skupiny sa viac ráz prejavili radikálne, politicky sterilná diskusia je vypätá, čo zvyšuje potenciál zatiahnuť do nej časť ľudí, ktorí by sa v nej inak neangažovali.

Aktivisti LGBTI ani AzR sa nedotkli vážnejších problémov v oblasti rodových vzťahov. Dokonca i kľúčové heslo diskurzu pôsobí bizarne. Veď ak sa tu niečo naozaj obchádza, je to rodová rovnosť. Niektorí aktéri na oboch stranách majú spoločný nielen kariérny životopis: stáže vo Washingtone, pravicové MVO a médiá. Ale najmä to, že ich diskusia nepôsobí dôveryhodne.