HRDINA LIBERÁLOV

„Vraciame sa do starých čias...“ pomyslel som si pri sledovaní politického manekýna Andreja Kisku, predvádzajúceho sa tentoraz po móle letiska Sliač. Očakával som, že dlho avizovaný mimoriadny príhovor prezidenta Slovenskej republiky v RTVS pri príležitosti 50. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa prinesie aj nejaké mimoriadne posolstvo. Nepriniesol. Zaradil sa len k dlhému radu mnohých predchodcov dokonca z čias normalizácie, ktorí nás zaplavovali množstvom bezobsažných viet obalených cukrárenskou pozlátkou.

Povinná čiarka

Všetky printové denníky, weby aj elektronické médiá na Slovensku i v Česku prinášali k polstoročnici okupačného augustového prekvapenia množstvo faktografických informácií, diskusií historikov, spomienok priamych účastníkov, analýzy a komentáre politológov, diplomatov a tiež lacných tlčhubov už celý týždeň. Odvysielali sa desiatky rozhlasových aj televíznych dokumentov, odpremietali filmové kreácie o Alexandrovi Dubčekovi a Janovi Palachovi. V priebehu dňa sa počas spomienkových pietnych aktov správne venovaných obetiam tragických udalostí z augusta 1968 vyslovovali mnohí súčasní politici vrátane aktuálneho premiéra aj predsedu parlamentu Slovenskej republiky. Podobné to bolo za riekou Moravou. Až na to, že český prezident Miloš Zeman necítil potrebu urobiť si povinnú čiarku...

Takže Kiska bol večer 21.augusta 2018 so svojím anjelským príhovorom obsahovo už iba kvapkou v mori alebo príslovečným polenom hodeným do lesa.

Spojenci s rovnakými hodnotami

„Horor sa stal realitou,“ uviedol prezident v kontexte minulosti. Ale poradcovia mu do čítačky na dvoch kamerách v zeleni parku sliačskeho letiska vpísali predsa len prepojenie aj na súčasnosť a budúcnosť. „Je povinnosťou dnešných demokratických politikov chrániť našu slobodu, možnosť rozhodovať o našej budúcnosti bez obáv z toho, že naše rozhodnutia zlomí hrubá sila. Preto potrebujeme spojencov s rovnakými hodnotami a rovnakým rešpektom k slobode, právam ľudí a demokracii. Takých spojencov a partnerov máme v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii, dvoch pilieroch našej prosperity a bezpečnosti.“ Pred augustom 1968 však boli pre milióny občanov ČSSR spojencami s rovnakými hodnotami práve ZSSR, MĽR, PĽR, BĽR či NDR.

Mňa osobne na tomto mimoriadnom vystúpení zaujalo najviac to, čo naivný popradský Andrej nepovedal. Nie to, či sa bude v najbližších prezidentských voľbách uchádzať o priazeň českých voličov. Veď tí sa už – po slovenských herečkách ľahkých mravov v každom novom filme, po pražskej primátorke Krnáčovej, moderátorke nedeľnej relácie ČT Objektív Kubalovej či po ministrovi financií Babišovi – isto nevedia dočkať ďalšej „záchrany z východu“...

Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska mi ako občanovi neodpovedal na zásadnú otázku. Či pozná a osobne podporuje všetky súčasné motívy, podoby a techniky „hrubej sily“ uplatňované kdekoľvek vo svete proti demokracii záujmami agresívnych mocenských kruhov. Vrátane tých, ktorým poslúžil aj tentoraz mimoriadnym príhovorom vo verejnoprávnej televízii.