HRNKO: SNS JE PRÁZDNA ZNAČKA

Za štyri roky klesli preferencie národniarov o 14 percent: z 15,4 percenta v októbri 2016 na 1,4 v septembri 2020. Národná a vlastenecká politická scéna je chorá: až na výnimky neponúka čisté a dôveryhodné tváre a riešenia.

Foto TASR/MARTIN BAUMANN
Dátum 04.10.2020

Ľudia v tohtoročných voľbách odmietli národno-vlastenecké politické strany. Prečo? Neželajú si azda občania v drvivej väčšine Slovensko silné, slovenské, suverénne, zdravé? Ale áno, želajú – problém je inde. Národná a vlastenecká politická scéna je chorá: až na výnimky neponúka čisté a dôveryhodné tváre a riešenia, ktoré by neboli zaťažené nejakou stigmatizovanou ideológiou, škandálmi alebo iným nepríjemným dedičstvom zo vzdialenej či bezprostrednej minulosti. Ale predovšetkým, všetko sa to začína aj končí u lídrov týchto strán.

 

SPOLUPÁCHATELIA LIKVIDÁCIE SNS

 

Tí, ktorí ostali v SNS, sú spolupáchatelia likvidácie najstaršej politickej sily Slovákov. Dnes sa už ťažko zbavia viny za to, že si chcú zmeniť len bábku v rukách oligarchov. Nestačí nahradiť Danka. Podstatné je očistiť meno SNS, ak sa to vôbec dá. Veď jej zakladatelia v 19. storočí ju nezakladali, aby robili kšefty. Na prvom mieste bola myšlienka, a nie biznis v podobe kupovania drahých víl, jácht. Pchali všetko do bezodných bachorov. Zakladatelia SNS chceli pomôcť národu, mali čisté ideály a jej terajší predstavitelia pošliapali základnú myšlienku SNS. Opätovné zvolenie Danka za predsedu strany je pre SNS konečná. A potom sa zamyslíte, či tento človek nemal za úlohu zlikvidovať najstaršiu politickú stranu Slovákov. Treba povedať aj to, že v tomto mu výdatne pomáhali tí, ktorí sa dnes tvária ako jeho opozícia – Štefan Zelník či Jaro Paška. Očakávala som, že sa zachovajú ako chlapi, ale Slotu len vymenili za Danka a stáli vedľa človeka, ktorý nevedel vysúkať zo seba jednu súvislú myšlienku, z ktorého sa smiali už aj deti na základnej škole. Zelník aj Paška sa na toto celé roky pozerali a ani nemukli. Danko prišiel do strany v roku 2006, dovtedy s ňou nemal nič spoločné, okrem privatizácie, ktorú jeho rodine zabezpečil práve Ján Slota. V strane dnes nevidím nikoho, kto by vedel postaviť SNS na nohy a vrátiť jej duch nadšenia zo začiatku deväťdesiatych rokov. Personálne je táto strana vybrakovaná. Niekde som pred časom čítala rozhovor s Dankom, ktorý sa za tú nekonečnú servilnosť poďakoval Hrnkovi, Zelníkovi a Paškovi – vyjadrením, že sú geriatria. A ja dodám – hlava SNS je psychiatria.

 

Anna Belousovová, bývalá 1. podpredsedníčka SNS

ČÍTAJTE TIEŽ: HROZBÁM SA MUSÍME POSTAVIŤ AKČNE A NIE TRPNE

Charakterové zlyhanie

Každý z nich dobre pozná podobenstvo o troch prútoch kráľa Svätopluka. Každý z nich vie, že je o prekliatí, ktorým je naša príslovečná slovenská (slovanská) nesvornosť. Lenže... akosi im to nepomáha. Prečo? Možno preto, lebo ono to s tou nesvornosťou nie je také jednoduché. Ona totiž nie je len taká nejaká abstraktná, iracionálna: ona v skutočnosti korení v sebectve a závisti. Príbeh Svätoplukových synov je vlastne príbehom o osobnom charakterovom zlyhaní, keď namiesto toho, aby prenechali vodcovstvo, slávu, úspech niekomu inému, radšej obetovali spoločný cieľ. Zdá sa však, že nie každý politik túto pointu celkom chápe. Možno ešte zreteľnejšie by im zdôraznilo podstatu iné podobenstvo: to staré biblické o kráľovi Šalamúnovi. To hovorí, že za kráľom Šalamúnom raz prišli dve ženy, aby ich rozsúdil, ktorej patrí dieťa. Šalamún im ponúkol riešenie, že dieťa rozsekne na polovicu, nech sa rozdelia. Jedna zo žien súhlasila, ale druhá sa zľakla, nech ho nezabíjajú, nech si dieťa radšej nechá tá prvá. Šalamún však dal dieťa tej, ktorá sa ho radšej vzdala, než aby ho svojím sebectvom zabila, pretože to bola jeho pravá matka.

Aké ponaučenie plynie z tohto príbehu pre zodpovedného politika so sebareflexiou? Nuž také, že ak mu naozaj ide o vec, radšej sa vzdá svojej funkcie, výslnia, svojich percent a hoci možno s povzdychom, ale prenechá to všetko tomu, kto bude mať väčšiu šancu uspieť v boji o spoločné hodnoty.

Veď o tie by nám všetkým malo ísť predovšetkým, či nie? A predsa v tejto dileme politici často zlyhávajú: že je naozaj ťažká, jasne dokazujú výsledky každých volieb, v ktorých vždy ostane pod čiarou dlhý zástup tých, ktorí prehrali zápas nielen s percentami, ale aj so svojím egom. Radšej budú predsedami svojich bezmocných straničiek, než by mali byť pešiakmi či dôstojníkmi vo veľkej armáde, ktorá má na to, aby zvíťazila vo vojne o tie podstatné hodnoty. Žiaľ, najviac v tomto boji zvyknú zlyhávať strany z národného, kresťanského a konzervatívneho tábora – svetlou výnimkou bolo spojenie piatich národných strán pred voľbami 2020. To je však stále málo: máme na Slovensku desiatky strán, ktoré majú v názve slová ako „kresťanská“, ľudová“, „slovenská“ či „národ“, ale aký je výsledok? Okrem ĽS Naše Slovensko a štyroch ďalších strán, ktoré pochopili realitu, aj v tohtoročných voľbách všetky ostatné ostali pod čiarou nepochopenia a neúspechu. Naozaj to nie je lichotivá správa o zrelosti slovenskej národnej politickej scény, a najmä ľudí, ktorí sa chcú stavať na jej čelo, ktorí chcú kráčať podobným smerom, ale sú rozhádaní a navzájom si neprijateľní.

Lídri či skôr rozbíjači?

Samozrejme, každý zo šéfov politických strán ako jednotlivec je zaujímavá osobnosť, veď inak by sa nedostal tam, kde je. Avšak to, žiaľ, ešte neznamená, že sa hodí na rolu lídra, opatrovateľa základných ideových východísk a zjednotiteľa príbuzných politických prúdov. Ak sa triezvo pozrieme na výsledok pôsobenia viacerých lídrov vlasteneckých strán v politike, tak vidíme iba zbytočnú škodu – jednoducho preto, lebo ich typológia sa na túto rolu nehodí. A najmä: majú príliš veľké ego. Zvyknú sa sťažovať, že všetko by bolo inak, keby dostali priestor v médiách. No iste, ignorovanie národno-vlasteneckých myšlienok a prúdov v korporátnych médiách je veľkým problémom. Lenže paradoxne, pre viacerých politických lídrov je mediálna blokáda v skutočnosti často ich záchranou pred blamážou – prebujnené ego sa nikde tak veľmi neznemožní, a pred takým veľkým množstvom ľudí, ako práve na televíznej obrazovke. Veď si spomeňte, ako to dopadlo, keď pred nedávnymi voľbami niektorí predsedovia národných strán v médiách ten priestor dostali. Výsledkom bolo, že ešte aj mnohí občania, ktorí pôvodne plánovali ich voliť, znechutení hodili hlas radšej tomu, koho ani za normálneho človeka, nehovoriac už politika, nepovažujú... Isteže, po bitke je každý generálom, lenže v tomto prípade fakty hovoria naozaj veľmi jasne: nebyť niekoľkých egomanov na čele podaktorých národne orientovaných strán, dnes by mohol byť prezidentom niekto iný a aj zloženie síl v parlamente by bolo iné – nemali by teraz ústavnú väčšinu ľudia, ktorých značnú časť pozbieral šéf strany štyroch ľudí „na ulici“, a ktorí v mnohých prípadoch ani netušia, o čom hlasujú.

Nádej príde iba so sebareflexiou

Čo bolo, to bolo. Nemusí byť tragédia prehrať bitku: tragédia je nepoučiť sa. Pred nami je budúcnosť, do najbližších volieb je ešte tri a pol roka. Je tu pekná príležitosť začať s čistým štítom, a teraz už naozaj poriadne. Zatiaľ je ešte stále dosť času niečo s tým urobiť. Lenže ak sa nepoučíme, potom aký je dôvod predpokladať, že to môže dopadnúť inak ako tohto roku, prípadne ešte horšie? Akú sebareflexiu dnes vidíme u lídrov národných strán, ktoré skončili hlboko pod čiarou – a najmä u tých, ktorí sú v politike už dlhé roky? Akú perspektívu má strana Vlasť s lídrom, ktorý sa neznesie s nikým iným, len so sebou samým? Bolestne smutný je osud historicky najstaršej politickej strany na Slovensku, Slovenskej národnej strany. Tvrdohlavo si opätovne zvolila predsedu, s ktorým v posledných voľbách získala sotva tri percentá hlasov, a o ktorom je väčšine obyvateľov Slovenska vopred jasné, že v budúcich voľbách dosiahne výsledok ešte podstatne horší. Jeden z bývalých čelných predstaviteľov SNS Anton Hrnko o strane hovorí, že smeruje k bezvýznamnosti a na otázku, či nie je škoda hazardovať s takou historicky vzácnou značkou, odpovedá, že tá značka už je prázdna. Áno, vidíme, že vytunelovať sa dajú nielen fabriky a banky, ale aj lojalita a vernosť ľudí...

Cesta do pekla

„Vlastenec musí byť vždy pripravený brániť svoju vlasť pred svojou vládou,“ hovorí starý americký citát. My dodajme, že nielen pred vládou zradcov a škodcov, ale aj pred všetkými, ktorí vedome či nevedome svojím snažením k vzniku takejto vlády prispievajú: teda aj pred tými, ktorí konajú síce s dobrým úmyslom, ale výsledkom ich snaženia je škoda. A každému musí byť jasné, že najväčšou volebnou škodou je „projekt 4,9 percenta“ – strana, ktorá sa priblíži k piatim percentám potrebným na vstup do Národnej rady, ale túto hranicu neprekročí. Takáto strana vlastne pracuje pre opačný tábor, pretože znehodnotí hlasy voličov, ktoré by inak dostali príbuzné politické sily. Je naozaj veľmi jednoduché to chápať. V tejto súvislosti majú aj národne uvedomelí žurnalisti ťažkú úlohu: či poslúchať hlas srdca, alebo ostať verní žurnalistickej nestrannosti a dávať priestor všetkým rovnomerne – vrátane tých „národných“ strán, o ktorých je vopred úplne jasné, že vo voľbách dosiahnu maximálne pár percent, ktoré budú chýbať iným vlasteneckým stranám – a tým v podstate škodiť národnej myšlienke a ešte zväčšovať nefér výhodu opačného politického tábora s jeho obrovskou mediálnou a finančnou presilou...

Ako by mal vyzerať nový začiatok? V prvom rade musia odísť naozaj neperspektívne staré „žaby na prameni“, aby mohli prísť noví, nepošpinení lídri, ktorí prinesú nádej. Tí, ktorí sa o to neúspešne snažia dlhé roky, ju ani na ixtý pokus neprinesú, je zbytočné to skúšať a strácať tak drahocenný čas. To je ten úplne prvý krok k novému začiatku – keď bude cesta voľná, noví lídri prídu. Prídu, bo prísť musia. Slovenský národ ešte žije.

 

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.

DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.


UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.