IMIGRANTI POLARIZUJÚ ŠVÉDSKO

Ak vo Švédsku vyjadríte svoj názor, ktorý nie je politicky korektný, môžete dostať pokutu alebo prísť o zamestnanie

Foto ARCHÍV
Dátum 08.03.2020

ŠTOKHOLM 8. marca 2020 (HSP/Sputnik/Extra plus) - Švédi by už nemali zametať svoje migračné problémy pod koberec. Verejnosť je čím ďalej tým polarizovanejšia v etnických, religióznych a kultúrnych otázkach, upozorňuje švédsky novinár jemenského pôvodu Luai Ahmed.

V januári úrady južného švédskeho mesta Skurup schválili zákaz religióznych pokrývok ako burka, hidžáb či ďalšie, ktoré ukrývajú študentov a zamestnancov základných škôl a predškolských zariadení.

Rozhodnutie vyvolalo rozruch na verejnosti, niektorí ho podporili, ale boli aj odporcovia, debata sa tak dostala do švédskej televízie. V jej programe Stretnutie diskutovali miestna stredopravá politička Umiernenej strany Loubna Stensåker Göranssonová, ktorá zákaz podporovala, a miestna učiteľka Naouel Aissaouiová, ktorá zastávala iný názor. Obe ženy sú imigrantky a moslimky.

Göranssonová spojila nosenie hidžábu s nespravodlivosťou žien a religióznom naočkovaní a priznala sa, že je naštvaná z pohľadov na malé deti v závoji.

„Ak ťa to hnevá, odíď zo Skurup alebo zo Švédska. To je tiež moja krajina,“ odpovedala Aissaouiová a obvinila svoju oponentku z rasizmu. Ale potom sa sama stala terčom mnohých kritických poznámok na švédskych sociálnych sieťach. Jedným z takýchto kritikov sa stal Luai Ahmed.

„Môže to byť najnepríjemnejší klip, aký som tento rok videl. Prisťahovalec v zásade hovorí všetkým Švédom: ‘Ste rasisti. Ak sa vám nepáči závoj na deťoch, môžete odísť’,“ napísal Luai Ahmed a vyzval migrantov prispôsobiť sa.

V komentári pre Sputnik International Luai Ahmed, ktorý sám prišiel do Švédska pred šiestimi rokmi, poznamenáva – vo švédskej spoločnosti existuje hlboká polarizácia, ktorá pramení zo skutočnosti, že sa v krajine snažia spoluexistovať dve rôzne kultúry.

„Polarizácia bola zahájená imigráciou. Ako príklad vždy uvádzam – ak do Jemenu príde milión Švédov, došlo by k rovnakému druhu polarizácie, ale jemenské obyvateľstvo by bolo oveľa agresívnejšie,“ povedal.

Podľa neho Švédi nechcú, aby sa moslimovia „cítili na okraji spoločnosti“, ale chcú, aby „si uvedomili, že Švédsko je svetská spoločnosť a kresťanská krajina“. Podotýka však, že kvôli politickej korektnosti sa o tom veľa otvorene nediskutuje, a občas možno za politicky nekorektné vyjadrenie dostať pokutu alebo prísť o zamestnanie, čo novinár opisuje ako „policajný dohľad nad názormi ľudí“.

Zároveň hovorí, že moslimovia, ktorí veria, že čelia rasizmu a xenofóbii, tlačia sami seba do extrému, a dodáva, že problém nie je v tom, že sú skutočne „odlišní“, ale „že sa líšia od noriem a zákonov Švédska“.

„Dnes Švédi kvôli globalizácii a masovému prisťahovalectvu dosiahli bod, kde je potrebné tieto problémy prerokúvať a riešiť,“ uzatvára Ahmed.

Najväčší počet migrantov Švédsko prijalo v roku 2015 – okolo 160-tisíc ľudí, väčšina z nich pochádzala z arabských štátov. V nasledujúcich rokoch bol tento počet menší – 29-tisíc v roku 2016, 26-tisíc v roku 2017 a 21-tisíc v roku 2018. Celkový počet obyvateľov Švédska je okolo desať miliónov.